Všetko už začína byť komplikované a nie som si istý, či je to správna cesta vpred.
Niekedy bolo hranie jednoduchšie. A nie, nie som starý. Teda nie natoľko, aby som hučal nad tým, ako bolo za socíku dobre a ako nás kapitalisti zdierajú. Skôr je to otázka životných priorít, no zmena je badať aj z tej druhej strany.
Keď máte manželku a dieťa a prácu a všetko toto, čomu som ešte prednedávnom hovoril „dospelácky život,“ zistíte, že na hranie už nemáte toľko času. A teraz sa bavíme o hraní, ktoré robím dobrovoľne a nie preto, že niečo recenzujem. Uvedomíte si, že aj keď hry stále zbožňujete, tak už nemôže stráviť 10 hodín denne hraním a ani sa nemôžete zavrieť do svojej izby a celý deň. Je to iné. Je to lepšie, ale iné.
Na druhej strane tu máme hry, ktoré od vás vyžadujú čas. A tým nemyslím siahodlhé RPG, ktoré od vás vyžadujú 60 hodín na prejdenie hlavného questu, ale skôr hry, ktoré od vás vyžadujú, aby ste v daný-konkrétny moment hrali. MMORPG na PC som hrával len veľmi málo, takže neviem presne, aká bola situácia tam, no viacerí mi spomínali, že ich deň sa reálne začínal pri výmene denných questov vo World of Warcraft. Ja momentálne teraz hovorím o hrách, ktoré sami seba nazývajú „live service“ hry. Hry, ktoré hráčov psychicky manipulujú k hraniu tým, že vám povedia, že ak nebudete hrať, tak niečo stratíte.
A akokoľvek šialene to môže znieť, ono to funguje. Uvedomil som si to v poslednej dobe a to asi bude práve tým, že teraz sú takéto hry v najväčšom rozkvete. Odhliadnuc od fenoménov ako Fortnite, či PUBG hovorím o hrách, ktoré zasahujú väčšinu žánrov a robia to rôznymi spôsobmi. A ide to do takých foriem, že ma to začína trochu iritovať. A hej, uvedomujem si klasický komentár, ktorý určite nájdem pod článkom v štýle: „Veď nikto ti to nekáže hrať. Hraj hry, ktoré toto nerobia.“ Ale, reč je o hrách, ktoré mám rád a ktoré rád hrám a presne preto ma to štve. A predpokladám, že nakoľko tento psychologický efekt je silný, tak sa bude rozširovať ďalej.
Asi najviac som si to všimol na troch hrách. Destiny, Forza Horizon 4 a The Division. Dve z nich sú lootershooter hry a Forza je pretekárska hra. A podľa toho, čo sledujem do tohto vreca o chvíľu budeme môcť pridať aj hry ako Battlefield, Anthem atď atď.
Prečítajte si tiež
Forza Horizon 4 – Recenzia
Napríklad. Hlavnou a asi najlepšou novinkou vo Forze Horizon 4 je zmena ročných období. Hra funguje normálne a predstaví vám všetky obdobia a následne vás vrhne na server, kde je táto zmena nastavená takým štýlom, že každý týždeň v reálnom svete je iné ročné obdobie. Problémom toho systému je, že niektoré udalosti, podujatia a predmety v hernom svete sú prístupné iba v určite ročné obdobie. Takže ak chcete zažiť všetko, musíte hru hrať pravidelne počas mesiaca. Pred niekoľkými rokmi by to fungovalo tak, že buď by sa ročné obdobia zapracovali do „príbehu“ hry, alebo by bolo ich striedanie nastavené na in-game čas, ale nakoľko je rok 2018, tak nie.
Destiny? To isté, akurát ešte v horšom. Každý deň sa u postáv v hre menia výzvy, každý utorok o 19:00 je tzv. „weekly reset,“ čo vám umožňuje rýchlejšie levelovanie cez hranie bežného obsahu a všetko to korunuje Xur, postava, ktorá každý piatok prináša exotickú výbavu, no je v hre len obmedzený čas, takže ho musíte stihnúť, ak máte o túto výbavu záujem. K tomu si prirátajte špeciálne XP víkendy, kedy v určitých módoch získavate dvoj alebo trojnásobnú porciu XP bodov a dostanete niečo čo by sa dalo nazvať prácou, nie hraním.
Prečítajte si tiež
Destiny 2: Forsaken – Recenzia
A to je presne ten problém. Že nejdem hrať kedy chcem a koľko chcem, ale idem hrať vtedy, kedy viem z daného obdobia vytrieskať čo najviac výhod pre seba a svoju postavu a v momente, keď sa napríklad dvojnásobný XP víkend skončí tak hrať prestanem. To isté sa týka aj The Division. Proste, problémom je, že sa nehrám pre zábavu, ale kalkulujem, ako získať čo najväčšiu výhodu pre seba. Takže je to práca.
A áno, možno som slabá osobnosť, no určite nie som sám. Nechcem, aby mi život riadili hry. Nechcem, aby mi autori hovorili to, kedy sa mám ísť hrať a kedy nie. Nechcem, aby motiváciou na hranie bol kalkul. Chcem aby sa vrátila radosť. Presne takouto transformáciou prechádza momentálne Fallout. A tento príklad vyťahujem aj napriek tomu, že ma táto séria absolútne nezaujíma. Každopádne skvelo slúži ako príklad, čo sa stane z hry, keď sa nakazí „live service“ infekciou. Fallout 4 si väčšina zapla preto, aby sa zabavila a zapla si ho vtedy, ak bol čas. Teraz? Môžete mi veriť, aj keď som hru ešte nehral, no Fallout 76 bude mať určite nejakú formu denných questov, týždenných úloh, špeciálnych podujatí pre hráčov, časovo obmedzených podujatí. To len aby ste sa pripravili.
Navyše, ďalším problémom je, že keď si to tak uvedomíte, tak reálne sa v jednu dobu môžete venovať jednej maximálne dvom hrám. Pretože ostatné vám utekajú pomedzi prsty. Časovo obmedzenú výbavu nedostanete, pretože v inej hre bolo iné podujatie, ktoré zožralo váš voľný čas. Presne na takomto princípe fungujú napríklad aj Seasons vo Fortnite. Ponúknuť hráčom niečo, čo nezískajú ak nebudú hrať, no zároveň na získanie danej veci majú len obmedzený čas.
Uvedomil som si, že hry mi často riadia môj denný harmonogram, čo je úplne šialené. Pretože hry by mali byť koníček, nie práca a mali by fungovať vtedy, kedy chcete vy. A bez toho, aby ste mali pocit, že o niečo prichádzate. Preto sa snažím svoju pozornosť presúvať k hrám, ktoré to odo mňa nevyžadujú. No jednoduché to nie je.
A navyše to nie je ani udržateľné. Teda myslím z biznis hľadiska. Pretože na tento vagón popularity momentálne nasadajú asi všetci. A všetci vsádzajú na to, že biznis model bude fungovať tak, že do hry budú pridávať obsah zdarma, no v hre budú mikrotransakcie s priamym nákupom a že hráčov týmto rozvrhom prinútia, aby hru hrali a cez psychológiu straty ich donútili vec buď kúpiť, alebo to vygrindovať. No jednu veci si neuvedomujú. Že každý hráč má len 24 hodín času. A že ak napríklad hrá Battlefield, tak súčasne nemôže hrať Destiny, Call of Duty či Anthem. A úprimne, nerozumiem, prečo si kravaťáci myslia, že ich to jedného dňa nedobehne. Spoliehajú sa na to, že herný trh sa bude nafukovať z hľadiska počtu hráčov donekonečna? Ak áno, tak mám pocit, že sa rútime do slepej uličky. Opäť raz…
Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.