Niektorí ľudia uhorkovú sezónu proste nezvládajú...

Niektorí ľudia uhorkovú sezónu proste nezvládajú...

 

Samozrejme,títo jedinci sa nájdu v každom tíme, ale za posledné roky mám pocit, že fanatizmus niektorých ľudí je doslova tragický.

Tento týždeň som postrehol hneď niekoľko vecí, pri ktorých som sa zastavil a zamyslel sa, ako normálne zmýšľajúci človek môže toto urobiť. Začnem tým, že hrávam hry od útleho dectva. Tak, ako iní, aj ja mám svoje obľúbené značky, tituly, postavy, hudbu. Niektoré mám iba rád, iné svojim spôsobom „milujem“. Očakávam teda pokračovania, dlcčka alebo len novinky, prípadne dátumy, ak nejaké sú.

Iní jedinci dokážu absolútne nezmysly v menej ich lásky k danému titulu. God of War je legenda vo videohernom priemysle a má po celom svete milióny fanúšikov už dlhé roky. Ja k ním patrím tiež a netrpezlivo čakám, kedy nám aspoň oznámia dátum vydania. Už minulý rok som tvrdil, že to ledva ledva, ak vôbec vyjde tento rok. Zatiaľ to vyzerá, že sa moje predpovede naplnia. Aj keby to tak bolo, pokrčím plecami a ok, počkám toľko. Tu prichádza ale na scénu komunita a ľudia, ktorí asi nemajú nič iné na robote, len čakať, kedy konečne hra vyjde.

Niekedy mám pocit, že nič iné na svete nepoznajú, len urážať každého, kto by mohol nesúhlasiť s ich tvrdeniami o hre samotnej, nech to je už čokoľvek. Najnovšia informácia o chlapovi, čo poslal svoje genitálie vývojárke God of War v presvedčení, že mu za to pošle informácie o vývoji. Aký slaboduchý človek to musí byť, aby si myslel, že ona čaká práve na to a určite mu dodá všetky informácie, ktoré chce. Akože WTF?? Tu nechýba len elementárny základ logiky, sebakritiky a slušného správania. Toto už je na hospitalizáciu na psychiatrii.

Druhý najväčší highlight týždňa bol fanúšik Nintenda, ktorý minul 40.000 dolárov na akcie spoločnosti, aby sa opýtal na jednu hru. Tu je krásny protiklad oproti tomu zaostalcovi vyššie. Aj keď dostal negatívnu odpoveď a svojej hry sa nedočká, podporil spoločnosť, ktorej fandí a v rámci všetkej korektnosti zistil, čo potreboval. Titul síce nikdy neuvidí, ale vlastniť akcie Nintenda nie sú na zahodenie. Je to neobvyklý dôvod, prečo investovať, no priznajme si všetci, vyhodili sme iné peniaze na hlúposti…

Aby som to uviedol na správnu mieru. Neporovnávam tu spoločnosti Nintendo a Sony, alebo ich fanúšikovské základne. Hulváti sa nájdu všade. Čo tu porovnávam je prístup, aký zvolíme pri čakaní na obľúbenú hru. Na jednej strane niekto spôsobí traumu žene tým, že si o sebe myslí, že je jedinečný a otrávi tak určite značné množstvo ľudí v tíme, ktorý pracuje deň-noc, aby práve aj jemu vyhovel. Na strane druhej tu máme človeka, ktorí síce minul veľké množstvo peňazí ale podporil obľúbenú značku a ešte môže na tom aj zarobiť.

Stojí teda na zamyslenie, na ktorom brehu budeme stáť. Urážať niekoho za iný názor? Myslieť si o sebe, aký som jedinečný a dôležitý a „ukazovať to“? Alebo som normálny človek, ktorý, keď sa dozvie, že sa odložila nejaká hra tak ho to zamrzí ale pokrčí plecami a počká, lebo aj tak s tým nemá šancu nič robiť? (Iba žeby bol herný vývojár a pridal sa sám do tímu, aby pomohol). Pamätajte, idiotov nie je veľa, len sú vždy najhlučnejší, preto ich najviac počuť. To neznamená, že sa k nim treba pridávať.

Často mám pod príspevkami nenávistné komentáre, lebo niekto nesúhlasí s tým, čo som napísal, či alebo sa mu to nepáčilo a dotklo sa ho to. Konštruktívnej kritiky sa človek nedočká ale oznámení o tom, že článok je na p…, lebo jemu sa nepáčil je vždy dosť. Nepripomína vám to niečo? 

Tento text je subjektívnym názorom autora a nereprezentuje názor celej redakcie, alebo webu Gamesite.sk.

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk