Jednou z posledných lastovičiek na PlayStation 2 bola v roku 2006 originálna hra Okami, ktorá sa svojím unikátnym vizuálnym štýlom a hernou mechanikou zaradila medzi umelecké skvosty videoherného sveta. Po piatich rokoch sme sa dočkali pokračovania, tento krát však na tiež už “odpísanú” platformu Nintendo DS. Ako obstálo pokračovanie legendy vo vreckovej podobe?
Vizuálnym štýlom sa hra prakticky vôbec neodlišuje od svojho predchodcu a to je len dobre – jedná sa totiž o konzistentné pokračovanie v duchu originálu. Nový je však hlavný protagonista – Chibiterasu, potomok slávnej vlčice Amaterasu, za ktorú sme hrali v pôvodnom Okami. “Chibi” je však ešte len mladé šteňa, Okamiden sa odohráva len 9 deväť mesiacov po udalostiach prvého dielu. Mnoho ďalších postáv už dávno poznáme – večne opitý hrdina Susano, obyvatelia dediniek a známej krajiny, notoricky otravný chrobák Issun,… Pribudli však aj nové postavy, ktoré sprevádzajú Chibiho na jeho ceste za záchranou sveta – všetko sú to však deti, z ktorých každé má svoj vlastný hlboký príbeh. Špeciálne životný príbeh mladého Kuniho je veľmi dojemný.
{gallery}/recenzie/2011/okamiden.recenzia.guru.3ds/1{/gallery}
Svoju úlohu zohráva každá z postáv a naučí Chibiho nové techniky, ktoré potom môže zúročiť v boji a pri riešení rôznych logických puzzlov. Rovnako sa stretneme s “nebeskými božstvami”, ktoré poskytujú nové techniky božského štetca. Tentokrát však veľké nebeské tvory zastupujú ich potomkovia. Nutno podotknúť, že hre to v menšom formáte a s chutnými detskými protagonistami veľmi pomáha k celkovej rozkošnosti. Mix adventúry a RPG okorenený takticky akčnými súbojmi je však napriek rozkošnosti absolútne serióznou hrou s hernou mechanikou, akú nikde inde nenájdete.
{gallery}/recenzie/2011/okamiden.recenzia.guru.3ds/2{/gallery}
Nintendo DS sa ukázalo ako skvelá voľba pre pokračovanie. Kľúčovou súčasťou série je kreslenie pokynov pomocou nebeského štetca – na Dualshocku to chcelo trochu cviku, avšak na dotykovom displeji NDS sa kreslí vynikajúco a s prirodzenou presnosťou.
Spolupráca s NPC charaktermi je dovedená do dokonalosti a je nevyhnutná pre úspešný postup hrou a na porazenie “bossov”. Stlačením tlačidla X zhodíte partnera z chrbta a potom ho pomocou dotykovej obrazovky navigujete a zadávate mu pokyny.
Hre však, podobne ako originálu, trochu škodí monotónnosť, do ktorej miestami nevyhnutne spadá. Súboje so stále rovnakými nepriateľmi začnú po čase nudiť, keď odhalíte všetky triky, ako s nimi bojovať. Naproti tomu každý boss je unikátny a vyžaduje špecifický prístup ako ho poraziť. Niekedy sa však “boss-fighty” natiahnu aj na niekoľko minút, čím sa stávajú až únavnými.
{gallery}/recenzie/2011/okamiden.recenzia.guru.3ds/3{/gallery}
Ďalšou chybičkou na takmer dokonalej hre je aj nízka náročnosť, ktorá sa nedá nijak zmeniť. Celkovo hra bude vyhovovať menej skúseným hráčom, deťom, dievčatám, ktoré zaujme najmä netradičný vizuálny štýl, roztomilosť a dojemný príbeh, ale skúsení hráči budú miestami zívať nudou nad triviálnosťou mnohých úloh aj celkovo pomalým tempom hry.
Okamiden bolo asi to najmenej očakávateľné pokračovanie v hernom svete – pokračovanie síce geniálnej, ale slabo sa predávajúcej hry, ktoré vyšlo na úplne odlišnej platforme ako prvý diel. A síce s podobným osudom – vychádzajúce na zastaranú platformu s krížikom po funuse, keď ju už výrobca odpísal a začal predávať nástupcu. Hra stála pred náročnou úlohou – obstáť v porovnaní s legendou, ktorou Okami nepochybne je. A musím uznať, že výrobcom sa to veľmi dobre vydarilo – všetko, čo sme na origináli milovali ostalo zachované. Okamiden je však prístupnejší pre nováčikov a ponúka nový príbeh a pár detailov navyše, ktoré veteránov zahrejú pri srdci. Rovnako, ako sa Okami zaradilo k “must-have” titulom na PS2 je Okamiden neodmietnuteľným skvostom pre majiteľov NDS a 3DS.
{embed_video }
{gallery}/recenzie/2011/okamiden.recenzia.guru.3ds/ostatne{/gallery}