RECENZIA: Paper Mario: The Origami King je ďalšia úžasná pecka od Nintenda

RECENZIA: Paper Mario: The Origami King je ďalšia úžasná pecka od Nintenda

 

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina s veľkým hradom, postavičkami vystrihnutými z papiera a veľkým zlým Marošom, ktorý musel vykradnúť úvod svojej vlastnej recenzie na Trine 4: The Nightmare Prince, aby vôbec vedel, ako začať so svojou najnovšou recenziou. Ah, ten nedostatok inšpirácie! Krajina je to krásna – plná zelene, vtáčikov a čarovných bytostí. Okrem obyvateľov rozličných tvarov a veľkostí v nej žijú aj dvaja inštalatéri (o ktorých ste už, mimochodom, možno počuli) – Mario a Luigi. Práve oni prichádzajú vo svojej najnovšej hre na pozvanie princeznej Peach na Origami festival, kde sa začne to najbláznivejšie dobrodružstvo ich životov.

Paper Mario: The Origami King síce možno na prvý pohľad nepôsobí tak megalomansky a vyhypovane ako nový Super Mario alebo nová Zelda, predsa len séria Paper Mario u nás až taká známa nie je, no svojimi kvalitami sa k nim určite približuje. Táto hra je jednoducho ďalšia pecka, kvôli ktorej by ste si Nintendo Switch mali zadovážiť. Ak vás doteraz nepresvedčil dlhý katalóg fantastických exkluzivít tejto hybridnej konzoly, The Origami King už jednoducho musí. Nie je to síce najlepší diel zo série (ten titul si stále drží Paper Mario: The Thousand-Year Door z Gamecube), no rozhodne je jeden z tých najvydarenejších.

Hlavnú zápletku má na svedomí zlá postavička Olly, vyskladaná z origami. Napadla Origami Festival a rozhodla sa premeniť celú papierovú krajinu na krajinu z origami. Predsa len, čo je to už za úroveň, byť vystrihnutý z papiera, že? Taký „podmateriál“! To origami, to je už iné kafíčko. Ollyho priam fašistické tendencie pretvoriť ostatných na svoj obraz mu pomáha uskutočniť celá plejáda posluhovačov, ktorí postupným hádzaním bezbranných obyvateľov do špeciálneho stroja pomaly vyrábajú celú armádu origami zombíkov. Nuž, nevyzerá to ružovo.

Našťastie je tu stále Mario, ktorý, aj keď najprv unesený, nakoniec berie do ruky svoje ťažkotonážne drevené kladivo a začína ním búchať všade, kam sa len pozrie. Tu krabica, vyskočí z nej minca, tam origami Goomba, vybuchne sťa tromba, hentam zasa Toad, zmení sa na harmoniku. Vidíte, a taký pekný rým to mohol byť. Ale je to pravda, ak buchnete kladivom po hlave nejakému dobrákovi, ktorý vám chce len niečo povedať alebo vám za niečo poďakovať, pokrčí sa ako harmonika. Ha-ha-ha, a môžete ho udierať dookola a dookola a stále sa pokrčí ako nejaký papier. Veď ale vlastne...

Hrateľnosť hry tkvie vo vás samotných. Aký osviežujúci je ten pocit, keď hra necháva všetko na vás a nestará sa o to, či zablúdite. Celá krajina je rozdelená do niekoľkých častí a každá z nich je svojím spôsobom otvorené prostredie prepchané tajomstvami, rébusmi, originálnymi prvkami, truhlicami, mincami a pred origami armádou poskrývanými Toadmi (mimochodom, Toad – malá roztomilá hubovitá bytosť s červenou hlavičkou), ktorých môžete, ako inak, úderom kladiva, zachraňovať.

Nie je to otvorený svet, no každé z prostredí má úžasne vystavaný otvorený level design plný tajomných zákutí a miest, ktoré je radosť objavovať. Skvelý dizajn je predovšetkým úžasný v tom, že vždy viete, kam máte ísť, keďže dôležité miesta uvidíte už z diaľky, a teda nemáte vôbec problém pustiť sa do poriadneho dobrodružstva na vlastnú päsť. Ako ale správne dobrodružstvo, aj toto má pre hráča pripravené všade číhajúce hrozby!

Či už ide o diery, ktoré niekedy môžete, a niekedy musíte zakrývať konfetami, alebo členov origami „klubu“, musíte mať oči na stopkách, inak bude zle a Mario príde o svoje životy. Ak spadnete do diery, ubudne vám len pár HP a teleportujete sa hneď na miesto, odkiaľ ste padli, no ak prídete o všetky životy v súbojoch, nastáva koniec hry. Aj keď žánrovo ide o akčnú adventúru mixnutú s plošinovkou, súbojový systém akoby z oka vypadol japonskému RPG, no o súbojoch až neskôr, lebo sú natoľko špecifické, že si zaslúžia detailné rozpitvanie.

Hravý dizajn grafiky, animácií postáv a fenomenálnej hudby pomáha udržiavať 100 % radosť počas celej hry. Teda vlastne, na tú radosť má vplyv predovšetkým nádherný humor, ktorým séria boduje už od prvého dielu. Aj tu si drží vysokú úroveň, je neuveriteľne rozkošný, až by ste tie postavy na obrazovke chceli od šťastia zjesť, no niekedy je aj príjemne štipľavo dvojzmyselný (dospelí si prídu na svoje). Hra je dlhá niekoľko desiatok hodín, čiže netreba čakať, že budete pukať od smiechu každých desať sekúnd alebo že každá jedna humorná situácia zaboduje, no z celkového hľadiska je tu humor na jednotku.

Hlavnou úlohou Maria je dostať sa do zámku, v ktorom zlý Olly drží ako rukojemníčku princeznú Peach. No tento fúzatý inštalatér musí odviazať stuhy z rôznych končín sveta, aby sa do nich zabalený zámok mohol konečne nadýchnuť. Na konci každého prostredia čaká úžasný súboj s bossom, získanie novej schopnosti a otvorenie novej lokality. Hra ale nie je úplne lineárna. Ak budete dávať dostatočný pozor na veci okolo vás, budete zachraňovať úbohých obyvateľov a budete pedantne skúmať prostredie, otvorí sa vám hneď niekoľko ciest, ktorými možno pokračovať. Napríklad som sa v jednej časti hry mohol vyblázniť v lunaparku, ďalej pokračovať na plti po prúde rieky alebo sa vrátiť celou cestou späť do dedinky Toad Town, kde sa vrátil kapitán, ku ktorému som sa mohol pridať v plavbe po oceáne.

Okrem zachraňovania lišiacky poschovávaných miestnych obyvateľov, súbojov, riešenia miestnych problémov, prechádzania dungeonov, ktoré občas pripomenú Zeldu, a zbierania mincí či konfiet hra ponúka aj plejádu minihier. Niektoré si zahráte v rámci príbehu, iné len ako voľnočasovú aktivitu, ak ju nájdete. Spomínal som pred chvíľou oceán – keď ho budete na lodi brázdiť, nezabudnite sa hneď vydať vľavo, kde narazíte na ostrov v tvare arény. Tam na vás čaká program v podobe tvrdých súbojov v ringu. Niekedy ich ale budete musieť absolvovať povinne, ako napríklad taký splav cez pereje. Ja, hráč absolútne milujúci minihry všeobecne, som tu bol ako vo vytržení.

Zľavy! No kto by nemal rád zľavy? Táto hra obsahuje úžasný systém oznámení, ktoré vás okrem iných vecí upozornia o tom, že miestne obchody akurát ponúkajú zľavy, a to niekedy až do výšky 80 %! Prečo niečo také pekné neobsahujú aj iné hry? Mincí budete mať síce kopec a ani predmety, ktoré si môžete kúpiť, nie sú nejako príliš drahé, no zľavy sú zľavy, a to sa taktiež ráta. Kúpiť si, mimochodom, môžete zbrane, veci, ktoré vám doplnia životy alebo predmety, ktoré vám dajú určitú výhodu v bojoch ako vyššie HP a podobne. V tomto sa hra dotýka elementov role-playing žánru.

Keď už som pri zbraniach, Mario využíva dva základné druhy zbraní – kladivo a jeho topánky. Aj keď tie má od začiatku svoje, môžete mu kúpiť aj ich lepšie verzie, účinnejšie v rámci útokov, no tie majú už určitú životnosť a nakoniec sa rozpadnú. Okrem toho môžete využívať tradičný boost kvetom, ktorý umožní hádzať ohnivé guľky alebo aj chvost, ktorým Mario oplýval už v Super Mario Bros. 3. Po ruke je taktiež dosť vhodné mať zelenú hubičku, ktorá vás okamžite automaticky oživí, keď v boji skonáte. Hlavne pri súbojoch s bossmi je pravdepodobnosť úmrtia najvyššia.

Myslím si, že teraz je už čas spomenúť súbojový systém. Ten sa odohráva v samostatných arénach a je ťahový s puzzleoidným základom. Podlažie je kruhovitého tvaru a je rozdelené do štyroch postupne sa zmenšujúcich kruhov rozdelených na niekoľko častí kolmými úsečkami. To umožňuje hráčovi posúvať jednotlivé časti kruhov alebo samotné kruhy horizontálne a vertikálne tak, aby si čo najlepšie rozložil nepriateľov vzhľadom na dosah svojich zbraní. Topánky totiž môžete využívať len na útok po priamke a kladivo zase zasiahne štvorcovú časť vo veľkosti 2x2. Treba ale taktiež brať na zreteľ fakt, že je to celé obmedzené časom, čím vás hra núti premýšľať a reagovať okamžite.

V čom je to ale dobré? V prvom rade musím povedať, že techtle-mechtle s posúvaním políčok robiť nemusíte, ak nechcete, no to sa vám potom súboje jednak predĺžia, a jednak budete v útoku menej efektívni. Totižto, ak si nepriateľov rozložíte tak, aby vám vyšli po priamke alebo do štvorca, získate určitý násobok základnej hodnoty, ktorú by ste protivníkovi utŕžili než aby ste ho trafili bez zoradenia. Taktiež takto po bojoch získate viac peňazí a, čo je dôležitejšie, môžete trafiť viac nepriateľov naraz, čím ich zneškodníte rýchlejšie.

Tento systém je sám o sebe úplne unikátny a zábavný, hlavne ak čelíte výzve, lenže si nie som istý, či je využitý v správnej hre. Súboje na ťahy sú totiž doménou taktických stratégií alebo ťahových RPG, ktoré vám za vynaložené úsilie v bojoch ponúknu vždy nejakú odmenu v podobe lootu, nových zbraní či brnení. Keďže táto hra nie je RPG, nezískavate tu nič okrem určitého množstva mincí v závislosti od vášho počínania. A to teda nie je nič moc. Úprimne? Nestojí to za to úsilie púšťať sa do súbojov, nech už je aj tento systém sebalepší, pretože za takýchto podmienok len zdržujú a nebavia. Ak by ale hra bola RPG ako prvé diely série Paper Mario, to by už úplne menilo situáciu, lenže realita je taká, že to RPG nie je a že sa súbojom budete chcieť skôr vyhýbať.

Tento môj vnútorný postreh mi potvrdila aj situácia, keď som prvýkrát zistil, že po zosilnení (rozumej: ak sa Mariovi permanentne zvýši počet životov) už môžete určitých nepriateľov rozprášiť na obláčik po buchnutím kladivom priamo v prostredí hry bez nutnosti spúšťania arény a ťahového systému. Vtedy zrazu hra nabrala nový rozmer, stala sa dynamickejšou a príjemnejšou na hranie. Čím viac životov budete mať, tým viac druhov nepriateľov budete môcť zničiť takto priamo jedným buchnutím. Už to zrazu bola typická svieža „mariovka“ a nie ten divný mix adventúry a ťahovky.

Proti súbojom ako takým nemám, samozrejme, nič. Systém je sám o sebe zábavný a originálny. To sa prejaví hlavne počas boss fightov, ktoré na jednotlivých políčkach arény okrem iného obsahujú aj šípky. Tam musíte šípky natočiť tak, aby sa Mario vydal v ich smere – cestou napríklad pozbieral pohádzané veci ako list s hintami ako na daného bossa alebo srdiečka so životmi, a dostal sa až na dosah bossa, aby mu mohol dať poza uši.

Častokrát to ale nie je také jednoznačné, pretože musíte využívať špeciálne schopnosti získané od predchádzajúcich bossov. Tie, mimochodom, získava vaša partnerka Olivia, o ktorej ešte nebola reč. Jeden z bossov dokáže vykúzliť obrovské tsunami, pred ktorým sa zachránite len vtedy, ak využijete schopnosti zemského elementála, ktorý vysunie časť zeme do výšky a voda vás obíde. Na to, aby ste to ale spravili, musíte sledovať pohyby daného bossa, či sa už k útoku náhodou neschyľuje a potom nastaviť šípky v aréne tak, aby ste sa dostali k špeciálnemu znaku umožňujúcemu využiť danú schopnosť. Znie to zložito, lebo to zložité aj je, no zároveň je to aj originálne.

Na cestách stretnete mnoho postáv, niektoré sa k vám pridajú, niektoré len tak stoja a robia si to svoje. Obľúbil som si pána Bob-omba, ktorý je tak trocha ležérny, no zároveň usilovný v hľadaní pravdy o samom sebe. Tie postavy, ktoré sa k vám v príbehu pridajú, sa počas bojov ocitnú v aréne s vami a sami od seba môžu niekedy aj zaútočiť a týmto vám pomôcť. Vaším partnerom od začiatku hry nie je Luigi, ktorý sa vybral zachrániť princeznú na vlastnú päsť, ale je ním Olivia, lietajúce origami dievča, paradoxne sestrou zlého origamiho Ollyho.

Olivia je, samozrejme, vtipná a svojím spôsobom milá, no zároveň je na druhej strane aj neuveriteľne otravná. Dokáže dookola hovoriť o každej veci, ktorú nájdete, až to ide človeku na nervy. Veľmi často zasahuje do hry tým, že Maria nútene zastaví a povie mu jednu, dve úplne zbytočné vety, bez ktorých by hra nemala ani o štipku pôvabu menej, no aj tak ich povie. Tým zbytočne kúskuje hrateľnosť, odoberá vám Maria z ovládania a brzdí dynamiku hry. Niekedy sa stoj čo stoj snaží hráčovi poradiť aj pri tých najtriviálnejších veciach, a to vtedy už budete hľadať svoju gumipušku, aby ste jej trafili orechom do zubov. Menej je niekedy viac a v prípade Olivie by to určite platilo.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna spoločnosť menom Nintendo, ktorá na svoju konzolu Nintendo Switch chrlila jednu exkluzívnu bombu za druhou. Medzi také sa okamžite zaradil aj Paper Mario: The Origami King, o ktorom sa veľkému zlému Marošovi tak dobre písalo. Z nedostatku inšpirácie ale musel v úvode vykradnúť jednu zo svojich predošlých recenzií, z čoho teda veľkú radosť nemal. Z čoho ale radosť mal, je, že na rozdiel od neho tvorcovia Paper Mario: The Origami King žiadnym nedostatkom inšpirácie pri tvorbe svojej hry ani náhodou netrpeli!

Naše hodnotenie

Najnovší diel Paper Mario je krásnou a srdečnou adventúrou, ktorá ponúka takmer všetko to, čo od obdobnej hry čakám, t.j. skvelý pocit zo skúmania každého pníka a kríka a nežný, láskavý humor, ktorý vám vykúzli široký úsmev na perách. The Origami King je krásnou poctou videohrám ako takým, pri ktorej sa budete cítiť skutočne fajn, lebo v sebe budete pociťovať tú neopakovateľnú radosť z hrania, ktorú môžete zažiť len pri tých pravých videohrách. A presne to je aj jej hlavným cieľom. Má svoje muchy, no celkovo je to ďalší skvelý zárez pre Nintendo Switch!

Klady

  • krásny artštýl a veselý soundtrack
  • láskavý humor
  • slušný level dizajn
  • zaujímavý súbojový systém
  • trvá niekoľko desiatok hodín

Zápory

  • je tu súbojový systém správne?
  • Olivia je často otravná
  • mohlo byť o niečo náročnejšie

Informácie o hre

Paper Mario: The Origami King

Paper Mario: The Origami King 2020

 

  • Platforma: Nintendo Switch
  • Žáner: akčná adventúra
  • Výrobca: Intelligent Systems
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Nintendo

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Nikoleta Bodzsárová

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk