„Slyšte, učeníci, pretože ja vydávam svedectvo o úsvitu deštrukcie čakajúcu Tri ríše. Keď bubny Samsary zarezonujú svetom, Palác východu – zahalený žiarivým svetlom – zaspí v Lone. Všetci, ktorí žijú, zhynú; ich červené duše previnenia započnú vzostup démonov. A hľa, tí, ktorí zočia to veľké mystérium, postavia sa pred Lotos duší a vyslovia Slovo dôvodu; taký je to zákon stvorenia. Tak je to napísané…“
Takouto temnou zvesťou sa začína cesta za deštrukciou sveta, kakofonických výjavov a neharmonických duševných pochodov pochybných postáv trápených nechuťou k životu. Ľudia sú len mor. Sú len mor, preto si ďalej nezaslúžia žiť, a vlastne celý svet je prehnitý ľudskými slabosťami, a preto musí byť zničený. Svet sa musí zresetovať. Svet musia zaplniť démoni. Svet musí zahaliť temnota, beznádej a katarzia, ktorá vykúpi všetok pozemský hriech.
Vyslyšíte volanie Satana?
Ako vidíte, so Shin Megami Tensei III: Nocturne nie je sranda a takto to napokon bolo s touto sériou vždy. Teraz zabudnime na jej spin-off Persona, ktorá je určená predovšetkým pre deti a dievčatá maľujúce sa na spôsob anime postavičiek a začnime sa rozprávať o skutočne vážnych a dospelých veciach. V tejto hre nebudete prežívať študentské lásky, v tejto hre budete prežívať skutočné depresie. V tejto hre sa nebudete promenádovať po školskom dvore, v tejto hre sa budete promenádovať po post-apokalyptickom Tokiu. Tiaž vo vnútri duše vyvolávajúca atmosféra vás bude deptať stále viac a viac.
A to netrvá vôbec dlho, než sa jej tvár naplno odhalí. Hra totiž na nič nečaká a krátko po nevinnom začiatku, počas ktorého budete so svojimi dvoma spolužiakmi hľadať učiteľku, ktorá sa nenachádza v bezducho pôsobiacej nemocnici, na mieste, kde ste sa mali stretnúť, vás strhne do kolien veľkým spádom deja. Tam, kde by ste v inej podobnej hre zachraňovali svet pred apokalypsou, v tejto si tú apokalypsu na vlastnej koži zažijete a budete sa ten nový svet snažiť vytvoriť podľa seba. Po zničení pôvodného sveta sa totižto dostanete do takzvaného Vortex sveta, ktorý je svojským „medzisvetom“ medzi tým starým a budúcim novým.
Tretí diel Shin Megami Tensei vyšiel u nás ešte v roku 2004 pod názvom Shin Megami Tensei III: Lucifer’s Call (preto tá otázka pár viet späť) a zaznamenal obrovský úspech. Nebojím sa povedať, že práve Nocturne je ten najobľúbenejší diel celej série, alebo dokonca ten najdôležitejší, nakoľko sa zapríčinil o celosvetový úspech tým, že séria sa ním prvýkrát dostala mimo hraníc Japonska. Hráči tak dostali možnosť hrať JRPG aj v inom ponímaní než Final Fantasy, či Dragon Quest, ktoré sa vždy niesli na pozitívnej „rozprávkovej“ vlne a boli JRPG v každom slova zmysle. Preto osobne považujem túto hru za akýsi mix JRPG a RPG, mix typickej japonskej produkcie a lineárnej hrateľnosti (JRPG) a tradičnejšieho role-playingu s viacerými rozhodnutiami majúcimi vplyv na niekoľko možných koncov a manuálneho udeľovania bodov do atribútov (RPG).
Nakoľko som prvé diely série nehral, neviem posúdiť, o koľko je hlavná mechanika hrateľnosti Nocturne odlišná, respektíve vylepšená, no aj keby nebola zmenená ani o píď, nebude to vadiť, pretože je úplne pohlcujúca. Hovorím teraz o démonoch, interakcii s nimi a ich fúzii. V tejto hre nebudú vašimi spojencami postavy, ktoré stretnete, ale práve démoni, proti ktorým budete bojovať. Vedzte, že nie každý bojový stret musí skončiť smrťou vašich protivníkov, prípadne vás samotných, a nie každý démon z vás chce okamžite vytrieskať dušu.
Po určitých príbehových udalostiach a zvratoch sa z vašej ľudskej postavy stane polovičný démon, ktorý dokáže s démonmi komunikovať a ktorého démoni dokážu z určitého hľadiska aj tolerovať. Práve démoni budú môcť byť vašimi spojencami a vašimi partnermi v bojoch, a práve to je aj tá najúžasnejšia vlastnosť hry.
Démonov budete môcť počas bojov osloviť a porozprávať sa s nimi a aj ich presvedčiť, aby sa pridali na vašu stranu. V drvivej väčšine budú avšak za to niečo chcieť, ako peniaze Macca alebo nejakú vec, pričom vždy sa im máli a chcú viac. Bude len na vás, či im budete prikyvovať a sypať im z vrecka alebo v určitom momente už odmietnete. Skvelá je v tom tá nepredvídateľnosť. Nikdy totiž neviete, či vás démon len nevedie za nos, a či, aj keď mu dáte všetko, čo požaduje, tak s legálnym „lupom“ neufujazdí preč. Niektorí démoni sa vám napríklad len vysmejú do očí, ak ste príliš nízky level, a na niektorých táto možnosť vôbec neplatí, lebo vašej reči nerozumejú. Ak chcete získať na svoju stranu práve takéhoto démona, tak vtedy padne vhod Katedrála tieňov.
Katedrála tieňov je miesto, na ktorom môžete spájať v základnej situácii dvoch démonov, ktorí sú vo vyššej partii, do jedného nového. Nie je to nič zložité, v menu vyberiete dvoch démonov a ukáže sa vám, aký nový z nich vyjde a aké má schopnosti, pričom ešte pred samotnou fúziou mu môžete priradiť niekoľko ľubovoľných skillov z démonov, ktoré v tej chvíli obetujete. Možnosť priradenia ľubovoľných skillov je novinkou, ktorá sa objavila až v tomto remasteri. V niektorých prípadoch môžete spojiť aj viac démonov. Na celý proces majú veľký vplyv pravidelne meniace sa fázy mesiaca nazvaného „Kagatsushi“. Tie inak vplývajú aj na temperament démonov v bojoch a úspešnosť komunikácie s nimi počas bojov.
Hoci ma mrzí, že keď už tvorcovia pridali možnosť výberu ľubovoľných skillov pri fúzii, tak do hry nepridali možnosť pozrieť sa, čo daný skill robí a to ako pri fúzii tak v beštiári, ktorý je dostupný v Katedrále tieňov. Názvy schopností totiž nemajú priame názvy ako Confuse alebo Fire, o ktorých by ste už z názvu vedeli, na čo slúžia, ale skilly v tejto hre sa volajú napríklad Maragidyne alebo Bufu či Wing Buffet. Len pre zaujímavosť prvý je silný útok ohňom, druhý slabý útok ľadom a tretí slabý hromadný útok vetrom. Zistili by ste z ich názvov, akú funkciu plnia?
Každý démon má svoje vlastné schopnosti a nové schopnosti, ktoré sa učia levelovaním. Niektorí démoni môžu po čase dokonca evolvovať do vyššej verzie, a niekedy sa vám stane, že po levelovaní s vami chce démon hovoriť, pričom vás odmení nejakou užitočnou drobnosťou. Inokedy sa môže stať, že budú chcieť sami evolvovať svoj skill na nejaký nový, avšak nikdy neviete na aký, čiže súhlas s evolvovaním skillu nemusí padnúť len na úrodnú pôdu.
Váš polovičný démon samozrejme leveluje a získava skilly tiež, a to prostredníctvom malých potvoriek Magatama vložených do vášho tela, ktoré len pre predstavu pripomínajú chrobáka, ktorého mal vo svojom tele Neo v Matrixe. Celkovo je v hre 24 Magatám a každá z nich permanentne (alebo aspoň do výmeny za inú Magatamu) zvyšuje iné štatistiky a ponúka iné skilly na naučenie. Svojou rozmanitosťou a zároveň jednostranným zameraním by sa mi až chcelo povedať, že sú to vlastne typické RPG classy, ktoré vám umožnia byť napríklad ohnivým mágom alebo bojovníkom. Naučené skilly z rôznych Magatám môžete následne kombinovať podľa ľubovôle. Magatamy taktiež majú svoje povahy, ktoré vám z času na čas môžu uškodiť alebo vás aj vyliečiť, záleží na type. Doslova všetko v tejto hre má svoje konsekvencie.
Boje sú klasického ťahového strihu s malým ale inteligentným prídavkom. Ak odhalíte slabosť nepriateľa, dostane vaša partia ťah navyše. Ak nepriateľa netrafíte, v závislosti na situácii môžete stratiť niekoľko alebo rovno aj všetky ťahy a začína nepriateľ. Tieto špecifiká dodávajú klasickým bojom na ťahy prvok dynamiky a ešte hlbšej stratégie. Boje sú síce náhodné, no ale aspoň máte v pravom dolnom rohu ukazovateľ zamorenia démonov, ktorý ak vám začne blikať načerveno, môžete sa mentálne pripraviť na prichádzajúci boj. Hra je všeobecne braná ako veľmi náročná a je to viac menej pravda, avšak hlavne čo sa bossov týka. Tí sú neuveriteľne nároční a vyžadujú dokonalé ovládanie vašich schopností a dôvtip pri správnom použití a načasovaní buffov/debuffov. Bežní nepriatelia, ak sa netúlate niekde ďaleko od miesta príbehu, nie sú na druhej strane veľmi odolní.
Ako ste sa z predchádzajúcich odstavcov mohli dozvedieť, po stránke hrateľnosti je Shin Megami Tensei III: Nocturne prepracované dielo s množstvom možností. Systém démonov a systém súbojov funguje parádne aj vyše 17 rokov po svojom prvotnom vydaní a to len dokazuje, aké nadčasové dielo to vo svojom čase bolo. Najväčším mínusom je asi snáď len výrazný grind stále tých istých nepriateľov, ktorý je tu potrebný na odomknutie skillov a schopností.
Tak, to by bola recenzia na Shin Megami Tensei III: Nocturne, no čo ale Shin Megami Tensei III: Nocturne HD Remaster? Nuž, tu som už začal váhať a dlho som sa nevedel rozhodnúť, či Atlus spravil všetko, čo mohol alebo sa dalo spraviť ešte oveľa viac. Žijeme v dobe, v ktorej sme dostali graficky krásne remastery sérií Crash Bandicoot, Spyro, Mass Effect a pred nedávnom aj podľa mňa ten najlepší remaster všetkých čias, Shadow Man Remastered, ktorý okrem nových assetov, vyššieho frameratu, nových textúr a moderných grafických efektov priniesol dokonca aj obsah, ktorý bol z pôvodnej hry vystrihnutý a remaster Nocturne voči nim bledne závisťou. Nocturne nepriniesol len menej výraznejších vylepšení, ale za niektoré si musíte ešte navyše dokonca aj priplatiť.
Shin Megami Tensei III: Nocturne HD Remaster vyzerá ako PlayStation 2 hra bežiaca v moderných widescreen rozlíšeniach. Je toto tvrdenie správne? Nie, nie je, no priznávam, že to na prvý pohľad môže tak vyzerať. Aj keď sa textúry môžu zdať len ako pôvodné textúry vo vyššom rozlíšení, pravdou je, že textúry sa od tvorcov dočkali väčšieho vynaloženého úsilia. Neviem síce posúdiť, či použili nejakú z metód AI vylepšovania alebo sa toho zhostili ručne, no tak ostré textúry s množstvom detailov len obyčajným prevodom v žiadnom prípade nezískate. Navyše tu už postavy majú aj real-time tiene, čo predtým nebolo.
Dalo sa avšak spraviť viac? Podľa mňa určite. Niektoré objekty majú len prostú textúru farby bez detailov a práve tu sa mohli tvorcovia posnažiť viac a nahradiť ich niečím zaujímavejším. Negatívum technického stavu tohto remastera sú taktiež pre-renderované scény v pôvodnom 4:3 rozlíšení. Prevod pre-renderovaných scén zo 4:3 do 16:9 je vždy veľký problém, avšak v Nocturne sú tieto scény v in-game grafike a tak sa sám seba pýtam, či sa nedali nanovo renderovať. Nerobím si ilúzie, je to predsa len hra z roku 2003 a pôvodné assety sú už pravdepodobne fuč. Nech je už dôvod teda akýkoľvek, počíta sa výsledok a ten výsledok tu nie je taký dobrý, aký som očakával.
Textúry a rozlíšenie sú oproti prvej verzii bez pochýb vylepšené. Musím sa ale priznať, že atmosféra pôvodného titulu sa mi páčila viac. Farby verzie PlayStation 2 sú plnšie, majú väčší kontrast a hĺbku a vďaka tomu hra pôsobila veľmi živo. Navyše bola tmavšia a pochmúrnejšia, čo sa hre hodilo viac než táto svetlejšia verzia, ktorá kvôli tomu pôsobí paradoxne viac plocho a umelo. Ak ste PS2 verziu nehrali, podľa mňa si to ani nevšimnete, avšak ja som samozrejme hral a rozdiel som si všimol okamžite.
Ak by problémom remasteru bolo len toto, nemal by som problém dať hre o bod viac, avšak nachádza sa tu niečo, čo ja rozhodne ignorovať nemôžem, obzvlášť ak ide o remasterovanú hru, teda typ hry, ktorý sa snaží každá dobrá spoločnosť prepchať všetkými bonusmi, ktoré mali kedy niečo spoločné s remasterovanou hrou. Atlus má asi na to iný názor a tak namiesto toho, aby s HD Remasterom prišlo toho čo najviac priamo v hre, Atlus niektoré featury predáva samostatne ako DLC. Za dodatočné eurá si môžete dokúpiť niekoľko nových skladieb z iných hier Shin Megami Tensei a taktiež aj bonusové predmety a dokonca aj dungeony. Pôvodný bonus Dante z Devil May Cry, ktorý v Director‘s Cut verzii nazvanej Maniax priniesol do hry novú príbehovú linku, sa predáva v samostatnom DLC, a namiesto neho je v hre mysteriózny (a úplne skvelý) Raidou Kuzunoha so svojim kocúrom Goutom, ktorí Danteho nahradili v ďalšom vydaní hry nazvanom Chronicle Edition.
Aby som ale bol korektný, existuje jedno DLC, ktoré si môžete stiahnuť úplne zdarma. To pridáva nižšiu náročnosť pre tých, ktorí si chcú užiť hru z hľadiska príbehu. Tento spôsob pridania prístupnejšieho prístupu k hre sa mi páči viac než ten, ktorým Square Enix „obohatilo“ znovuvydania Final Fantasy hier implementovaním ultracheatov natvrdo do hlavného menu.
Nemôžem nespomenúť ani parádny soundtrack, ktorý v sebe nezameniteľne spája prvky fusion, jazzu, hip-hopu, elektronickej hudby a dokonca, podľa slov samotného skladateľa Šodži Megura, aj death metalu. Avšak ani túto časť neminuli problémy. Všimol som si, že niektoré zvukové efekty a hudobné skladby majú skreslený zvuk, ako keby prešli kompresiou. Viem, že skladateľ musel kvalitu hudby výrazne orezávať, keď ju implementoval do PlayStation 2 verzie, a takáto sa podľa všetkého objavuje aj tu.
Oproti pôvodným verziám hry tento remaster obsahuje možnosť suspendovania hry, čiže uloženia hry kedykoľvek s tým, že hra sa potom okamžite vypne. Inak je možné ukladať si len na špeciálnych miestach nazvaných terminály. Taktiež je tu je hneď možné vybrať medzi náročnosťami NORMAL a HIGH, avšak first-person kamera tu odomknutá okamžite nie je, na to musíte hru raz prejsť. Asi najvýraznejšou novinkou v tomto remasteri je pridaný dabing, ktorý je podľa môjho názoru slušný a hodí sa do hry. Je možné si dokonca vybrať medzi japonskou a anglickou verziou.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
SHIN MEGAMI TENSEI III NOCTURNE HD REMASTER 2021
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: JRPG/RPG
- Vývojár: Atlus
- Vydavateľ: Atlus
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad