Vitajte pri 22. rozhovore s hráčkou. Dnes sme vyspovedali Veroniku alias Nikkie, ktorá začínala na Nintende, v súčasnosti vlastní herný notebook a miluje Vita Scalettu z druhej Mafie.
Ahoj Veronika (či radšej Nikkie?), predstav sa nám, prosím. Kto si a čo ťa priviedlo k hrám?
Ahoj, pokojne ma môžeš volať prezývkou Nikkie. Mám 26 rokov, som rodená bratislavčanka, momentálne pracujem v banke ako všeobecný poradca a mojimi záľubami sú predovšetkým hry a blogovanie (pozn. redakcie: o kozmetike – ODKAZ). A ako som sa dostala k hrám? Mala som presne 3 roky, keď sme si s bratom a sestrou založili pokladničku, do ktorej sme zbierali halieriky a koruny na zakúpenie Nintenda. Veľké prekvapenie bolo, keď sme ho nakoniec od rodičov dostali k Vianociam aj s mnohými hrami, ale úplná topka bol Super Mário. V piatich rokoch som dostala počítač a tam som začala hrať The Neverhood a Diablo 1. Odvtedy hrám.
Takže si začínala na Nintende. Aj si sa k nemu vrátila, alebo si zostala v PC komunite?
K Nintendu sa pravidelne vraciam. Momentálne ho má požičané môj tatino a veselo doma hrá niekoľko hodín. V PC komunite som v podstate nezostala, lebo o 2 roky po PC som dostala Playstation 1 a pokračovala som v hraní aj tam.
To mi znie, ako že sama seba zaraďuješ medzi konzolistov?
Nie celkom. Je pravda, že viac inklinujem ku konzoliam, to áno, ale hrávam aj na počítači, respektíve teraz už hráčskom notebooku od MSI a bavia ma oba tieto „svety“.
Zaujímavé, máš herný notebook. Veľa ľudí má taký názor, že sú to zbytočné zariadenia, ťažké, drahé a slabé. Aký je tvoj pohľad?
Veľkou nevýhodou notebookov je práve to, že sa nedajú tuningovať ako stolové počítače a v podstate majú pravdu. Avšak v dobe kedy bol môj notebook nový bol pre mňa číslo 1. Už má niečo za sebou a pomaly ide do dôchodku, pretože nové hry na ňom už nezapnem. Preto viac inklinujem ku konzoliam.
Snáď ste neprepásli rozhovor s Dominikou.
A čo tak zvykneš najviac „drviť“? Máš nejaký svoj žáner?
Keď som bola mladšia, boli to najmä skákačky a taký rozprávkový svet ako Spyro, Crash Bandicoot a podobne. Ale posledné roky hrávam najmä strielačky GTA, Mafia, Tom Clancy´s a moja najmilovanejšia hra je The Last of Us, jednoznačne.
Takže oznámenie TLoU 2 ťa zrejme zdvihlo zo stoličky…
Skákala som ako malé dieťa keď dostane darček, po ktorom dlho túžilo. Neskutočne som sa tešila a musím sa priznať, že niekoľkokrát do týždňa si googlim či nie sú nejaké nové informácie vonku. Som posadnutá. (smiech)
Tak teraz máš unikátnu príležitosť povedať neznalým hráčom, čo je na tej hre také skvelé, že sa stala legendou.
Má neskutočný príbeh. Hier som prešla celkom veľa, ale ani jedna ma nenadchla ako ona svojim príbehom, hrateľnosťou a vzťahmi, ktoré si hlavné postavy Joel a Ellie postupne vytvárajú. Svet plný zombie a ľudí, ktorý Vás chcú zabiť počas celej hry je naozaj miestami desivý, ale neskutočne dych berúci. Kto túto hru nehral ani netuší o čo prišiel.
Rozhovor s Nicole bol tiež zaujímavý.
Ja som ju nehral a tuším, len kvôli nej som v pokušení zaobstarať si konzolu. Keď si vezmeš príbehové hry oproti „kill them all“, máš pocit, že ako žena viac preferuješ príbeh, alebo krvičkou vymaľované steny a črievka povešané ako vianočná výzdoba ti nerobia problém?
Určite ma viac bavia hry, ktoré majú príbeh, ale proti bezpríbehovým vyvražďovačkám tiež nemám nič. Krvou vymaľované steny a črievka kade-tade mi taktiež nevadia, viem sa od toho odosobniť, veď je to len hra. Horšie znášam skôr hry, kde sú klasické „mykačky“. Napríklad taký Evil Within mi dal psychicky celkom zabrať práve kvôli mykačkám.
Myslíš také tie prípady, keď – podobne ako vo filmoch – všetko stíchne a ty vieš, že príde zvukový aj obrazový šok?
Presne, alebo keď si pokojne kráčaš uličkou, sústredíš sa, a zrazu po tebe z bočnej uličky niečo chňapne, alebo to rovno na teba skočí a ty nevieš či bežať alebo strielať. Nie som bojko, ale šoky v hrách ma dostávajú.
A čo vravíš na sexy hlavné hrdinky? Pás ako ihla, prsia rozmerov banskobystrického kraja a armor zakrýva sotva intímne zóny… Vadí či nie?
Nevadia mi, len tíško závidím, pretože každá z nás by určite aspoň niečo z takejto postavy chcela mať. Chlapi sa majú aspoň na čo pozerať a my čo závidieť. Ale občas si na svoje prídem aj ja. Napríklad moja platonická láska Vito Scaletta…. ach…
Asi si si užila hlavne, keď mu horel dom a on behal v spodnom prádle po okolí, že? 😀 No Vito nebol zrovna anjel. Máš rada drsných chlapov?
Áno, tak na tú scénku si veľmi dobre pamätám (smiech). Mám rada zlých chlapcov, jedného takého som si uchytila aj ja a teraz už je mojim snúbencom. Chvíľku však trvalo než som si ho trochu skrotila a sem tam ešte vystrkuje rožky. (smiech)
Takýto bol rozhovor s Desanou.
Je tiež hráč?
Je, ale hráva menej ako ja. Má počítač a hráva WoWko, World of Tanks a Warthunder. Do sveta WoW dostal aj mňa, ale v tomto je vymakanejší odo mňa. Ja som vo WoWku večná noobka a viac ako bojom som sa vždy viac venovala zbieraniu achievov, zbieraniu companionov, mountov a robeniu profesií. On sa tomu zasa venuje po tej bojovejšej stránke a zbiera gear.
Takže keby som chcel počuť tvoj rebríček TOP 5 hier, asi by medzi nimi nebolo žiadne MMORPG…
Presne. Mojimi top hrami sú prekvapivo The Last of Us, séria Uncharted, séria Infamous, taktiež séria Mafia a Until Dawn. Zo sérií hier, ktoré som napísala si neviem vybrať vyslovene top diely, pretože všetky som prešla s rovnakým nadšením a vždy to čo som očakávala som aj od hier dostala.
Prepadová otázka, ktorú nikto nečaká. Sleduješ Gamesite?
Samozrejme. Som Vaša veľká fanúšička a sledujem nie len Vašu stránku, ale aj Facebook a pravidelne sa zapájam a komentujem príspevky. Ste super.
Tak to ma veľmi teší. Získavaš pochvalu pred naštartovanou PS4. Ozvi sa Hirovi, niečo ti pošle. Pekne som ho namočil, čo? Muhehe! Tradičná výzva na záver – môžeš niečo odkázať čitateľom, hráčom, tvorcom hier… Prípadne Elonovi Muskovi, Markovi Zuckerbergovi a Gabeovi Newellovi. Oni nás tiež nepochybne sledujú.
Dobre som si šplhla tuším. Hehe, niečo mi pošle? Dúfam, že sa nemusím báť. Áno, veľký bratia nás stále vidia, pozdravujem! Ale hráčom a vašim čitateľom chcem odkázať nech sa aj naďalej venujú tomu, čo ich baví… hrám. Pretože pravý hráč z hier nikdy nevyrastie, bude hrať až do konca svojho života a bude sa neustále zdokonalovať. A Vám želám, aby ste mali aj naďalej skvelých čitateľom a darilo sa Vám minimálne tak ako doteraz.
Súhlasím s tebou! Hráč nikdy neprestane hrať. Tiež som už starý somár… no… viac somár, ako starý, a neprestal som. Ďakujem za rozhovor, Nikkie!
Aj ja ďakujem a som rada, že som sa ho mohla zúčastniť.
Ak aj vy poznáte nejakú hráčku, dajte nám o nej vedieť. Ak ste vy sama hráčka, dajte nám o sebe vedieť. Môžete nám poslať správu na našej FB fanpage, na mojom súkromnom FB profile, alebo e-mail na peter.vnuk@gamesite.sk.