Race Driver Grid prišiel ako blesk z neba a ukázal všetkým, ako je treba robiť pretekársku hru, ktorú síce zaradíte do arkádového žánru, no stále má dosť vlastností, patriacich pod kategóriu simulačné. Možno aj kvôli tomu, že nikto nič nečakal, prišla radosť z kvalít, ktoré hra ponúkala. No ako to už býva, pokračovania to majú o dosť ťažšie, špeciálne u takto dobre rozbehnutých sérií. Vôňa benzínu a spálených gúm sa nás pokúsi omámiť znova, no je jednoduché povedať, že ľahké to mať nebude.
V prvom rade treba povedať, že absencia pohľadu z kokpitu taktiež nepridá na popularite Grid 2. Aj keď sa Codemasters snaží tento krok obhájiť, predpokladám, že v recenziách sa tento prvok bude často nachádzať medzi mínusmi. Navyše je to hra, kde tento pohľad zlepšuje zážitok, aj keď je arkádou (nejde totiž o brutálnu a nerealistickú arkádu, akými sú napríklad tituly od Criterion, kde je pohľad z kokpitu doslova zbytočný). Toto je zase „featurka“, o ktorej vie každý, a teda si každý pred kúpou rozmyslí, či ide o prvok pre neho dôležitý. Skôr zaujímavý bude pohľad na prvky utajené verejnosti.
To, že som mal po dohraní preview verzie pocit, že Grid 2 prešiel odtučňovacou kúrou (v zlom slova zmysle), mi nepridalo na očakávaniach. Skôr to pripisujem rozsiahlosti preview verzie a na zhodnotenie tohto si bude treba počkať do plnej hry. Preview verzia ponúka päť pretekov z rôznych módov. Eliminácia, kde po každom časovom úseku vypadáva posledný jazdec v poradí, klasický pretek šprintového či okruhového charakteru a hlavne mnou neobľúbený drift, kde však musím povedať, že neobľúbený je hlavne kvôli tomu, že jeho zvládnutie je ťažké a vyžaduje tréning. To ma privádza k jazdnému modelu, ktorý je na prvý pohľad veľmi jednoduchý a chytľavý, no na jeho zvládnutie a vyhrávanie v pretekoch budete potrebovať mnoho času stráveného jazdením po horúcom asfalte. Keď dostanete do rúk také Bugatti Veyron, tak dojazd bez predného spojlera nie je ojedinelým javom.
Autá sa ľahko dostanú do driftu a často sa môžu zdať pretáčané, a to sa spája s pocitom plávania na trati. Dúfam, že toto sa autorom podarí vyladiť, predsa by bola škoda, ak by pretekárska hra zlyhala na pôde jazdného modelu. Naopak ten pocit mohutnosti, že riadite skutočnú mašinu, zostal. Tomu dopomáha aj výborne zvládnutý deštrukčný model, kde odlietavajú jednotlivé časti karosérie, ktoré potom otravujú svojou prítomnosťou na trati. Podstatné je aj to, že všetky tieto traťové incidenty majú reálny vplyv na správanie auta, takže stačí trochu oťukať plech v oblasti pravého predného kolesa a budete mať pocit, že z pretáčaného stroja sa stalo ukrutne nedotáčané auto. Našťastie existuje vynález s názvom flashback, takže päťkrát za pretek budete mať možnosť napraviť svoje hlúpe správanie v cestnej premávke.
Trate sú rôznorodé. Od mestských okruhov, cez reálne pretekárske okruhy, až po zjazdy z kopcov za účelom driftovacích súťaží. Nechýbajú ani prírodné trate. Ich vyvedenie je na dnešnú dobu priemerné, rovnako ako pri modeloch áut. No počet tratí, tradičnú slabinu pretekárskych hier od Codemasters, ťažko vyčítať. Čo ma zarazilo? HW náročnosť hry. Na jednej strane je síce pekné, že možností nastavenia je neúrekom, a teda na najnižších detailoch si zahrá takmer každý, no zarazilo ma, že i7 920,4GB RAM a GTX470 nedokázala hru rozbehať na plné detaily bez antialiasingu. Ozvučenie je veľmi dobré a potešilo ma, že inžinier už konečne rozpráva veci, ktoré sú vám k úžitku, nie ako v prvom Gride. V dvojke vás informuje, v ktorej zákrute by bolo lepšie zvoliť inú stopu, kde ubrať z plynu a podobné užitočné rady.
Grid 2 je do Codemasters, to je jasné na prvý pohľad. Špecifické znaky, ktoré toto pretekárske štúdio sprevádzajú: arkádovo-simulačný jazdný model, pre niekoho divné a otravné menu. Podstatné však je, že to znamená určitú záruku kvalít, no či to dosiahne až na level predchodcu, to je obťažné povedať. Na to si budeme musieť počkať.