Kde bolo tam bolo, bol raz jeden svet, v ktorom žil android Beck, deviaty v poradí z elitnej skupiny bojových robotov zvaných Mighty Number. Bol to svet vedy a techniky, keď robotika a vynálezy zažívali svoje najlepšie obdobie. Jedného dňa sa niečo stalo, Beckovi „bratia“ zrazu zmenili chovanie a svet začal byť kvôli nim v ohrození. Jediný normálny ostal len Beck, a ten sa spolu s jeho tvorcom, Dr. Whiteom, rozhodol vypátrať zvyšných členov bojovej jednotky a zastaviť ich za každú cenu.
Mighty No. 9 nemá príbeh na úrovni série Pán prsteňov. Ani to, koniec-koncov, nie je potrebné, pretože dôležité je, aby sa zdôvodnilo, prečo máme poraziť 8 robotov. Veď, keď to tak bolo za dávnych čias 8-bitového, 16-bitového i 2,5D Mega Mana, tak prečo by mal byť tento ich duchovný nástupca výnimkou? Otázkou ostáva, či už to nemohol posunúť konečne ďalej. Ja si myslím, že áno.
Poviete si, že príbeh plošinovky je asi taký dôležitý ako príbeh iného žánru na „p“, no vzhľadom na to, že na rozdiel od Mega Mana tu bojujete proti svojim vlastným a nie proti zlovestným výmyslom zákerného doktora Wilyho. Samotný Beck voči nim totiž prejavuje určité city. Zatiaľ čo on vykazuje, vy nie a tu je ten problém. Keby sa hra nesnažila tak kopírovať Mega Mana a trocha viac sa pohrala so začiatkom, trebárs v podobe niekoľkých úrovní, v ktorých by ste ostatnými robotmi spolupracovali a navzájom sa zbližovali, mala by podľa môjho názoru následná konfrontácia proti nim omnoho väčšie grády.
Počkať, počkať. Vy skutočne netušíte, prečo vlastne toľko spomínam Mega Mana? Dobre, v poriadku. Tak od začiatku. Mighty No. 9 je akčná plošinovka, za ktorou stojí jeden z tvorcov spomínanej legendárnej série, nemenej legendárnejší Kejdži Inafune. Práve ten pred približne troma rokmi spustil pod krídlami štúdia Comcept Kickstarter, v ktorom požadoval 900 tisíc dolárov a nakoniec vyzbieral vyše 4 milióny. Svojho času išlo o jeden z najúspešnejších takýchto projektov vôbec, a preto začali byť očakávania vysoké.
Fanúšikovia jasali, peniaze sa sypali, a to všetko kvôli kampani, v ktorej Inafune sľuboval návrat ku klasickému pojatiu žánru zo starej školy v modernom prevedení a s čerstvými hernými mechanizmami. Jedno sú sľuby, druhé výsledky! Mighty No. 9 sa po nablýskanej kampani nakoniec zastavil tak na pol ceste, stojac presne medzi očakávaniami a výslednou realitou. Je to dobrá hra, ktorá dokáže zabaviť, no nezabudnuteľnou klasikou ako Mega Man sa nikdy nestane. Dôvodov je niekoľko.
Vzhľadom na to, že je Mighty No. 9 duchovným nástupcom Mega Mana, hrá podľa rovnakých pravidiel. Po úvodnom leveli, v ktorom sa zoznamujete s ovládaním a hrateľnosťou, dostanete na výber osem rôznych levelov, ktoré vám vydržia na také 2 až 3 hodiny. Poradie ich plnenia si, samozrejme, určujete sami, no strieľať len tak od buka by nebolo veľmi múdre. Po zdolaní bossa úrovne získate jeho schopnosti, ktoré vždy platia na nejakého iného a vďaka dodržiavaniu špecifického poradia sa môže váš predtým nezdolateľný nemesis stať zrazu muchou, ktorú jednoducho zašliapnete.
A to nehovorím nadnesene. Skutočne, hneď ako začnete sledovať hru, ako vám ukazuje poradie, stane sa neuveriteľne jednoduchšou, aspoň čo sa týka bossov (tí sú inak veľmi pekne nadizajnovaní a bojovať proti nim je zábava). Na rozdiel od Mega Mana, kde ste sami dôvtipom zisťovali, v ktorej ďalšej úrovni vám bude novo nadobudnutá schopnosť najviac platná, vám to Mighty No. 9 okamžite povie. Milá novinka je, že vám práve v takých leveloch pomáhajú práve tí „Mighty borci“, od ktorých získaná schopnosť platí na bossa tej danej úrovne. Nejde o nič veľké, sem-tam zničia nejakú hrozbu v poradí, no takáto interakcia poteší.
Na rozdiel od Mega Mana je hra Mighty No. 9 viac zameraná na rýchlosť. Okrem skákania tu využívate aj schopnosť AcXelerate, čo je vlastne zrýchlenie na svetelnú rýchlosť na krátku vzdialenosť. Táto vychytávka nielenže slúži ako efektný spôsob na vyhýbanie sa hrozbám, či je akousi alternatívou ku skoku, týmto pohybom totiž taktiež získavate od nepriateľov ich Xel energiu. Nepriateľov môžete úplne zničiť, no môžete ich aj omráčiť, a práve v tomto stave je najvýhodnejšie použiť akceleráciu, prejsť cez nich a získať ďalšie body do komba.
Čím rýchlejšie to spravíte, tým viac bodov získate a taktiež sa vám posilnia vaše vlastnosti majúce názov AcXel Boosts. Ide o silnejšie strely, rýchlejší pohyb alebo vyššiu obranu. Takýto systém núti hráča riskovať a rozmýšľať, či pôjdete radšej na istotu, alebo sa do akcie vrhnete po hlave, využívajúc akceleráciu a nadobúdajúc nové schopnosti. Mega Man hral podľa iných pravidiel, no toto nemá byť jeho presná kópia. Takéto rýchlejšie a efektnejšie pojatie hrateľnosti mi sadlo a zapôsobilo na mňa.
Tak ako u Mega Mana bol v hľadáčiku kritikov i hráčov hlavne dizajn úrovní, tak to v Mighty No. 9, prirodzenie, nie je inak. Tu si treba uvedomiť jeden fakt, Mega Man nebol vždy len zlato. Aj v tom všeobecne považovanom najobľúbenejšom diele Mega Man 2 sa nachádzalo mnoho viac-menej priemerných úrovní a v ostatných hrách série to tiež nebolo dvakrát iné (snáď s výnimkou prvého dielu). Preto netreba hneď odsudzovať Mighty No. 9, že dizajn mnohých úrovní je takpovediac fádnejší. Na strane druhej to, samozrejme, nie je tiež nič pozitívne.
Hovorím len, že hru je treba posudzovať s chladnou hlavou a nie s nostalgiou zaviazanými očami. Dizajn je tu veľakrát priamočiary a veľakrát sa pristihnete, že stále bežíte len nejako tak rovno. Neskôr sa pridá aj členitosť, používanie rebríkov, padanie do dier a podobne, čo z dizajnu robí omnoho sviežejší zážitok. Celý je navrhnutý tak, aby čo najlepšie vynikol rýchlejšie pojatý systém hrateľnosti a aj z toho dôvodu to nie je až také premýšľavé, ak teda môžem použiť v súvislosti s Mega Manom toto honosné slovo.
Celkovo je hra po stránke skákania, vyhýbania sa nebezpečenstvám či prekonávania zákerných prekážok ľahšia, hoci sa nájdu aj ťažšie a veľmi ťažké pasáže. Ako sa hovorí, jedna lastovička leto nerobí. Pochváliť musím to, že niekedy vám hra na výber medzi dvoma alternatívnymi cestami, alebo niekedy ukrýva tajné miestnosti. Dá sa povedať, že dizajn úrovní osciluje medzi priemernosťou až po nadpriemer, hoci ten nadpriemer sa nedá porovnávať s nadpriemerom v Mega Man hrách. Do hry radšej choďte s pomyslením, že to všetko je tak nejako ľahšie, a teda aj menej výnimočnejšie.
To, čo hru najviac ubíja, je tragické technické spracovanie. Graficky je hra neuveriteľne škaredá, a to až tak, že by bola hanbou aj na mobilných telefónoch. Doslova neexistujúce textúry, odfláknuté modely objektov, zubatosť a miestami neúnosné použitie agresívneho bloomu degradujú Mighty No. 9 na úroveň amatérskych hier trčiacich v predbežnom prístupe na Steame.
Kde sa podeli 4 milióny na vývoj? Do grafiky určite vynaložené neboli. Radšej ani nespomínam otrasne nezáživné cutscény, ktoré vás prinútia uvažovať nad samovraždou. A to nielen kvôli grafike, ale aj hroznému dabingu. Ešte nikdy som si tak neprial nemať uši. Keď som už načal audio, soundtrack hry je fádny ako polovica level dizajnu a skutočne zapamätateľných melódií tu je ako šafranu. Ak vôbec. Priemerná porcia elektronickej hudby, ktorú za pár sekúnd prestanete vnímať, že tam vôbec je.
Aby toho nebolo málo, Mighty No. 9 bol obdarený aj rôznymi bugmi, rôznymi v závislosti na hráčovi. Konštantné padanie, premenlivý framerate, nefungujúci ovládač, teleportovanie Becka niekam, kde nemá ani náhodou čo robiť, to všetko tu nájdete, hoci pravdepodobne nezažijete všetky neduhy. Osobne som mal problém len s padaním hry a s tým, že mi hra nevedela rozoznať môj Xbox 360 ovládač. Hrou som si musel prejsť teda natvrdo, hraním na klávesnici a myši.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Mighty No.9 2016
Mighty No. 9 je japonská 2D plošinovka, ktorá si berie to najlepšie z klasických hier pre 8/16bitové počítače a dopĺňa ich o nové herné mechanizmy. V hre sa ujmete úlohy Becka – 9. v rade výkonných (Mighty) robotov a jediného, ktorý nie je nakazený zákerným vírusom, ktorý spôsobil, že všetky počítače na svete zošaleli.
- Platforma: PC
- Žáner: Plošinovka
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega