Súčasnosť originálnosti nepraje. Veď ako by aj mohla, keď v podstate všetko už bolo svojím spôsobom vymyslené alebo navrhnuté a ostatní to len kopírujú, či už schválne alebo nevedomky, zhodou okolností. Je to jednoducho tak. Žijeme v dobe napodobenín a produktov líšiacich sa maximálne názvom. Niekedy sa ale predsa ešte nájde niekto, kto príde s niečím, čo všetkých vytrhne z nudnej šedi a strhne na seba všetku pozornosť. A Cuphead je tým niečím bez najmenších pochýb.
Niežeby Cuphead bol originálny od kosti, to v žiadnom prípade nie, nakoľko sám neskrývane oslavuje kult Dark Souls a necháva sa ním inšpirovať. Unikátnosť hry tkvie práve v jej fantastickom vizuále, ktorý skrátka vypaľuje rybník všetkým podobným, ak sa to dá teda vôbec tak nazvať, pokusom. Priniesť hru dokonale imitujúcu štýl kresby, farby a animácie starých amerických rozprávok z 30. rokov minulého storočia bol totiž absolútne geniálny nápad.
Postavy sa hýbu s neuveriteľnou ladnosťou. Ich plynulo nadväzujúce pohyby znásobené excelentne vykreslenými výrazmi tvárí s rozličnými grimasami vytvárajú perfektnú kulisu animovaného filmu zasadeného do bezhraničného priestoru počítačovej hry. Kreslená fantázia, v ktorej sa hra odohráva, je plná typického humoru vychádzajúceho predovšetkým z roztomilo ťarbavých pohybov a rozkošne jednoduchej naivity sršiacej zo vždy usmievavých tvárí hlavných predstaviteľov, šálok s nohami a rukami.
Vizuálna stránka hry je jednoducho fenomenálna. Ako keby ste sa pozerali na rozprávku, ktorú môžete ovládať. To, že je artštýl hlavným ťahákom hry, Cuphead vôbec nepopiera, ba naopak, ako keby náročky sa ešte predvádza so všetkými svojimi krásnymi efektmi, ako napríklad obláčikom krásne miznúcim do stratena, ktorý sa stane z protivníka, keď ho zbavíte všetkého zdravia.
Hra je pozoruhodne zábavná aj bez toho, aby ponúkala nejakú prepracovanejšiu hrateľnosť. Celá sa vlastne skladá predovšetkým len z boss fightov, medzi ktorými si môžete ľubovoľne vyberať na mape sveta. Ak jedného porazíte, odomkne sa vám cestička ďalej a tak to pokračuje, kým sa vám neotvorí možnosť prejsť do ďalšieho sveta a neskôr do ďalšieho a ďalšieho, až nakoniec do ovládače-lámajúceho finále. Hru môžete hrať sami alebo v kooperácii s parťákom. Bohužiaľ, nateraz je dostupná len lokálna verzia, no online co-op by mal pribudnúť vo forme patchu.
Dizajn boss fightov je spektakulárny. Nad ich výzorom som sa síce rozplýval už na začiatku textu, no to nie je jediné, čím sú takí zaujímaví. Každý jeden je úplne originálne navrhnutý, na každého platí odlišná stratégia a každý jeden má niekoľko fáz so stúpajúcou krivkou náročnosti. Nápady striedajú nápady, radosť z hrania sa stupňuje, a keď si už myslíte, že ste videli všetko, príde ďalší boss a ten vám znova rovnako vytrie zrak.
Fantastickým prvkom, ktorý ponúkajú, je to, že fázy nemusia byť vždy tie isté. Pri mnohých bossoch totiž platí, že jedna fáza môže mať niekoľko odlišných variácií a tým nemyslím len zmenený skin. Napríklad v boji proti šialenému džinovi sa vám môže na začiatku stať, že po vás bude hádzať nože, ktoré sa od okraja obrazovky odrazia smerom na vás, no ako náhle zomriete a začne sa súboj znova od začiatku, namiesto nožov môže zrazu zo svojej truhlice vypúšťať sochy, ktoré po rozbití zo seba vypustia ešte nebezpečné motýle.
Mimochodom, po zočení povestného nápisu „You Died“ sa začína súboj nanovo, a to aj v prípade, že sa vám podarilo dostať sa do poslednej fázy. Tu je teda tá spomínaná inšpirácia Dark Souls, nakoľko Cuphead je tvrdý ako žula. Svojim deťom ho napriek roztomilému výzoru radšej ani nekupujte. Rovnako aj ako Dark Souls je tiež len v malom množstve prípadov nefér, ako keď sa mi napríklad stalo, že nebezpečenstvo bolo ukryté za statickým objektom v popredí obrazovky. Inak môže za váš skon skutočne len vaša nepripravenosť.
Na mape sveta môžete nájsť aj klasické run’n’gun levely, ktorých síce nie je veľa, no dizajnom potešia oči i dušu tak, ako aj samotné súboje proti bossom. Nie sú prehnane dlhé, skôr sú svojím spôsobom dosť krátke, no ich dizajn je taký prešpekulovaný a bonusoví bossovia na ich konci takí prefíkaní, že budete vlastne radi, že je to len tak, ako to je. Po smrti, ako inak, začínate opäť od znova. Žiadne checkpointy, žiadne savy, len tri prosté životy.
V boji proti nepriateľom vám budú naporúdzi rozličné špeciálne schopnosti, ktoré si musíte za nazbierané mince kúpiť v obchode. Mincí nie je veľa, a vlastne ani tých schopností, no ak si ich zadovážite, hneď zistíte, že dokážu zmeniť váš postoj k súbojom úplne radikálne. Veď už len to, že základnú mechaniku rýchleho presunu z jedného miesta na miesto o niekoľko metrov vpred obohatíte o nezraniteľnosť počas fázy letu, úplne obráti naruby vaše dovtedajšie snahy o úspech a zrazu sa budete cítiť ako kráľ. Teda aspoň na pár sekúnd, kým sa znova neobjaví obrazovka, ktorá vám pripomenie, aký slabý hráč to vlastne v skutočnosti ste.
Cuphead ale nie je dokonalý. Teda aspoň nie v mojich očiach. Ak by ponúkala ešte niekoľko vecí, ktoré vám teraz spomeniem, hovoril by som o hre ako o klenote žánru a o jednej z najlepších 2D akcií, aké som kedy hral. Tie možno nakoniec prinesie dvojka, no tej už ale bude chýbať ten povestný „wow“ efekt a pocit z dovtedy nevideného.
Takí krásni bossovia, také krásne zážitky a aký trestuhodne plochý celkový dojem nakoniec vzbudzujú. Príbeh o dvoch šálkových capartoch, ktorých ich túžba po rýchlom bohatstve prinesie až do rúk samotného diabla, s ktorým sa stavia o vlastné duše, a o ktoré nakoniec aj prídu, ich, bohužiaľ, berie len ako štatistov do počtu. Totižto Cuphead a jeho brat Mugman nakoniec Satana odprosia a sľúbia, že pre neho spravia čokoľvek, len nech im neberie ich duše a on súhlasí. Ich úlohou je prevziať kontrakty od ostatných chudákov, ktorí sa mu, podobne ako oni dvaja, upísali dušou. Práve oni sú tí bossovia.
Veľká škoda, že tvorcovia nerozvili tento parádny nápad hlbšie a nenapísali pre každého bossa príbeh o tom, prečo sa upísal diablovi a čo ho k tomu viedlo. S fantáziou a nápaditosťou, ktorú tvorcovia predvádzajú v hre, sa nebojím povedať, že by mohli prísť s mnohými zábavnými situáciami a dôvodmi, z ktorých by sme sa do sýtosti nasmiali a nakoniec by sme možno k nim počas boja cítili aj akúsi ľútosť, že dopadli tak, ako dopadli. Jednoducho to v takom stave nemá hĺbku a mrzí ma, že ich snaha o čo najkrajších bossov tento smer úplne ignoruje.
Pri pohľade na tie klasické skrolovacie levely sa mi taktiež natískala otázka, prečo jednoducho nespravili takéto levely pred každým bossom. Dizajnovať ich vedia, levely sú rovnako zábavné ako samotné boss fighty, tak prečo to takto rozkúskovali namiesto toho, aby to dotiahli skutočne do konca? Mať super bossov je skvelé, no mať super level a po ňom super bossa by bolo ešte lepšie. A hráči by k tomu všetkému po ich zdolaní cítili ešte väčšie uspokojenie.
To sú ale moje jediné výčitky k tomuto skvelému počinu, ktorý nepochybne bude na konci roka atakovať v mojom osobnom rebríčku tie najvyššie priečky. Takáto láskavá hra s veľkým srdcom tu už poriadne dlho nebola. Najlepšie na tom je, že Cuphead sa nesnaží upútať len roztomilým štýlom a prvoplánovým sentimentom, ale taktiež pridáva po všetkých čertoch zábavnú a náročnú hrateľnosť.
Nespomenul som ešte jednu vec, ktorú robí doslova geniálne, a tou je soundtrack. Hudba je jednoducho fenomenálna. Spája prvky jazzu a klasického štýlu známeho zo starých animákov, aby narukovala s chytľavými melódiami a parádnou orchestráciou. Stojí za to uviesť aj skladateľa, ktorým je Kris Maddigan, mladý hudobník z Toronta. Aj vďaka nemu sa z Cuphead stalo pozoruhodné audiovizuálne dielo.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Cuphead 2017
Cuphead predstavuje klasickú akčnú plošinovku a strielačku, ktorá sa zameriava na bitky s bossmi. Je inšpirovaná animovanými filmami z 30. rokov.
- Platforma: PC
- Žáner: run’n’gun
- Výrobca: StudioMDHR
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega