Keď ste boli deti, aké boli vaše sny o budúcom povolaní? Pochybujem, že ste chceli byť profesionálni gameri, ale čo tak požiarnici alebo smetiari! Aj ja som túžil mať pod stromčekom krásne smetiarske auto… A moje sny sa naplnili. Žiaľ, len vo virtuálnej, alternatívnej a navyše procedurálne generovanej budúcnosti.
Vo fínskej verzii budúcnosti sa systém rovnej dane vypomstil a pretransformoval na dystopický systém – bohatí žili na krásnych, obývateľných planétach bez znečistenia a tí chudobní sa živili vesmírnymi smeťami a drobnou kriminalitou, vandrujúc po galaxii. Nepredstaviteľné?! Alebo to nie je sci-fi a je to len silná sociálna kritika autorov? Predstaviteľné!? V každom prípade si to môžete vyskúšať v koži vesmírneho saprofága, smetiara, ktorý hľadá aspoň dočasný exil, aby neprespával pod Mliečnou dráhou a nejedol skrullské rohovky, vyrvané priamo z ich očí. A možno sa z vás stane rovnoprávny občan, ktorý sa nemusí hrabať v bedni… Prepáčte, vo vesmírnych vrakoch.
O fínskom štúdiu Snowhound Games, ktorého názov by mi mohol ako bývalému chovateľovi huskyho evokovať ťažného psa, som nikdy nepočul. Založila ho partička ajťákov v roku 2015. Debutovali mobilnou akciou Apestorm – Full Bananas, kde ste v steampunkovom svete pomocou vzducholode bombardovali pevnosti. Už v tejto hre použili komiksový vizuál – evidentne sú aj to nadšenci komiksu. Respektíve Mika Mignolu, ktorý sa preslávil titulom Hellboy. Dnes jeho nezameniteľný štýl kresby kopíruje hocikto nie len v komikse a hocikto na ňom založil aj parádny biznis. Žiarivým príkladom a pokladom zo zatuchnutých kobiek bol titul Darkest Dungeon. A to nie len pre svoj mignolovský vizuál, ale aj roguelike elementy a nevýhody, rozumej psychické stavy postáv v reakcii na prostredie. Prečo túto hru spomínam? Pretože ma neskutočne dlho bavila a zároveň trápila. Snežní psíci majú evidentne radi aj túto hru, potom ešte zrejme XCOM, Hearthstone a FTL: Faster Than Light, ako sami na svojom webe uvádzajú. Určite tam boli aj mnohé vplyvy, ale to bystrím okom poľahky spoznáte (napr. Warhammer 40K). No a toto všetko nám dáva dokopy Deep Sky Derelicts.
Takže máme tu akýsi minimalisticky rozpohybovaný digitálny komiks (tzv. motion comics) alá Mignola, minimalistické prvky ťahovej rpg a minimalistické prvky kartovej stratégie. Strohú komiksovú estetiku celej hry dopĺňa okrem domovskej stanice (kde sú klasické „shopy“, krčma a dielne) preliezanie dungeonov pomocou PDA procedurálne generovanej mapky, ktorá mi pripomína space hulk tituly. Automaticky vás prepne do statickej, procedurálne generovanej obrazovky dungeonu. Stane sa tak v prípade boja, dialógu (subquestu, shopu) alebo smetnej bedne (truhlice s pokladom). Odporúčam používať len túto metódu, lebo pri hraní sa mi stalo, že som objavil 5 rovnakých obrazoviek za sebou.
Apropo, procedurálne generovanie – teda algoritmus, nezabíja len sociálne siete, ale aj túto hru… Alebo predlžuje jej hrateľnosť. Záleží na tom, ako sa na to pozriete, pretože dungeony – opustené lode – vesmírne stanice (tzv. derelicts) sú rozsiahle a na prvýkrát ich určite nesfinišujete. A bez náhodného respawnu obrazoviek, vecí a nepriateľov by boli asi nudné. V tom tkvie hlavný rogue-like element hry. Sekundárny je ten, že keď vám dôjde energia na podporu životných funkcií (ak nemáte batérie, alebo generátor), poľahky sa stane, že sa ani nevrátite na taxi (čakajúcu loď). Alebo vám dôjde v boji, v ktorom môžete pod nepriateľskou salvou aj „zomrieť“.
Boj, hoci nie taký častý, ale povedzme intenzívny a svieži, prebieha na už spomínanej statickej obrazovke. Váš tím: 3 scavengeri niekoľkých povolaní a nekonečných úrovňových špecializácii (na začiatku s fixnou špeciálnou danosťou) v boji proti 1 až 3 a neskôr aj viacerým nepriateľom (riadnym tuhoňom). Boj samotný je spracovaný ako kartová hra, ergo striedajú sa nepriatelia s členmi vášho tímu a vyberáte si akciu z balíčka spočiatku len niekoľkých kariet. Niektoré lepšie sa môžu v ďalšom ťahu recyklovať.,
Summa summarum Dep Sky Derelicts je kartová hra skombinovaná s digitálnym komiksom. Útoky sú vizualizované ako komiksové okienka, tj. panely s minimalistickou animáciou a zvukmi, prípadne hláškami postáv v bublinách. Neomrzia, pretože sa vďaka rôznym kartám často obmieňajú a boje nie sú naozaj také časté. A nakoniec sú asi najväčšou devízou hry.
Každá akcia, útok, dobitie štítov, zlepšenie vlastností postavy alebo zbraní na niekoľko ťahov, stojí drahocennú energiu. Ak prežijete, poberiete ten malý procedurálne generovaný loot a späť na stanicu. Alebo si lepšie kúsky privlastníte podľa povolania a špecializácie postavy – „finder´s keper´s“. .Ak ste mali šťastie a objavili druhý, bližší východ, nedôjde vám cestou späť energia. Na domovskej stanici potom predáte/recyklujete nepotrebné veci, za ne si kúpite lepšie (nejde tak o zbrane ako lepšie karty a gadgety na losovanie lepších kariet) alebo vytuníte PDA scanner (jeho dosah, ktorý vám umožní efektívnejšie si vyberať, predvídať cestu v dungeone), kapacitu energie a tak stále dookola. Pozor, „prestávky“ na základni sú veľmi dôležité pre plánovanie budúcich výprav (z hľadiska zásob a ostatku peňazí), lebo pre zlé plánovanie sa veľmi skoro môžete dostať do slepej uličky.
Ak ste čakali psychózy a vtipné liečenie postáv alebo campovanie v dungeonoch, ako to bolo v bohatšom bratrancovi Darkest Dungeon, tak na to zabudnite. Tu postavu môžete buď vymeniť za iného žoldniera, alebo ho okamžite oživiť, či vyliečiť, ak máte dostatok lootopeňazí. Minimalizmus…
Prekvapivo ma tento neprekvapivý, toľko spomínaný minimalizmus tak bavil, že ani neviem ako a pri hre som strávil cca 10 hodín (to však zďaleka nie je celá dĺžka hry a ani jej stred), čo mi pripomína až sci-fi. A to kartové hry nemusím. Hra ma nijako nefrustrovala ale zas ma ani nedvíhala zo stoličky. Proste jej chýba nejaký element, ktorým by ma priťahovala ako moru na svetlo. Treba však povedať, že obsahuje okrem laxného story módu aj mód arena, čo je vlastne jeden nekonečný dungeon. Ale pretože sa nezadržateľne blížia dlhé zimné večery a v predvianočnom ošiali, ktorý začne už o chvíľu, bude dobré nezaťažovať si nervovú sústavu nejakou intenzívnou akciou áčkového rázu, ale radšej siahnuť po takomto „generic mashupe“ A navyše, Deep Sky Derelicts ako správnu indie hru rozbeháte aj na „pracovnom“, tj. podľa dnešných štandardov „nehernom“ počítači, s 2 GB RAM a doskou I3 či generickou. Pre milovníkov tabletop a kartových CRPG určite povinnosť, pre casual hráčov dobrá voľba. Ako komiks dystopická cyberpunk spoločenská fraška, stokrát recyklovaná, bez lepšieho scenára a zapamätateľnejších postáv, hoc mignolovsky stvárnených.