Druhá svetová vojna je vďačným námetom videohier už od počiatku ich vzniku. Hráči sa vďaka nim môžu dostať priamo do deja najhoršieho bojového konfliktu všetkých čias, v ktorom ľudská dôstojnosť padala až na to najhlbšie dno a hodnota človeka sa merala viac štatistikou úmrtnosti než krásou bytosti a citov. Občas sa ale na pochmúrnosti tejto neblahej kapitoly našich dejín pozrú niektorí tvorcovia videohier aj z trochu netradičnejšej strany, teda z pozitívnejšieho hľadiska – ako to bolo napríklad u tvorcov série Valkyria Chronicles.
Na začiatku musím povedať, že celá Valkyria Chronicles, vrátane najnovšieho štvrtého dielu, na druhú svetovú vojnu neodkazuje priamo. Nenájdete v ňom Nemcov, Angličanov, Československo, Hitlera a ani Stalina. Všetky deje a postavy sú úplne vymyslené a všetko tu pôsobí skôr ako vystrihnuté z komixu, takže sa nepozeráte na vernú videohernú adaptáciu vojnového dokumentu. Inšpirácia touto hroznou epochou je ale viac než zrejmá. Nejde ale potom o neúctu alebo nebodaj o rúhanie sa? Ani náhodou! Valkyria Chronicles 4 je neuveriteľne zábavná hra, pri ktorej sa budete často chytať od smiechu za brucho. A to aj napriek tomu, že tam kdesi v pozadí umierajú ľudia.
Hlavnými hrdinami tejto hry, ktorá je, mimochodom, zaujímavou fúziou zdanlivo nespojiteľných žánrov, sú členovia elitnej skupiny rangerov nazvanej Squad E. Velí jej mladý, no rozhodný Claude Wallace z pozície svojho tanku Haven, ktorý sa musí neraz poriadne obracať nielen na bojovom poli, ale aj na základni, aby dokázal udržať na uzde povahovo pestré zloženie svojho tímu. Keďže ide prevažne o mladých ľudí, ich dialógy a problémy, ktoré riešia, sú mnohokrát plné sexuálnych narážok, rôznorodých nadávok, hádok a odľahčených tém, ktoré tak nejako prislúchajú ich veku.
Nejde ale o žiadne trápnosti alebo lacné situácie. Práve naopak, Valkyria Chronicles 4 boduje skvelo napísanými postavami. Jednou z najväčších devíz tejto hry je jej zameranie. Jeden by čakal, že v hre pôjde o záchranu sveta pred zlou ríšou a všetko ostatné bude odsunuté na druhú koľaj. Pravdou je, že tá záchrana sveta je len také pozadie a tvorí iba akýsi rámec celého príbehu. Hra samotná sa predovšetkým sústredí na vykresľovanie charakterov, ich čŕt, odhaľovanie ich pozadia a napríklad aj príčin, pre ktoré sa pridali ku Squad E. Valkyria Chronicles 4 je zameraná na vnútorné rozpoloženie postáv, čo je vzhľadom na to, že ide o militaristickú hru, vskutku netradičné a pritom fascinujúce.
Prakticky okamžite vás tieto charaktery zaujmú a budete sa sami seba pýtať, čo všetko majú postavy spoločné a prečo je niečo tak, ako je. Prečo sa dievčina, majsterka v ostreľovaní, ako bývalý člen Squad E volá Kai a z akých neznámych príčin dezertovala? Aký osud skrýva iné dievča menom Ferrier, ktoré neustále nosí rytiersku prilbu? Prečo má voči Claudovi už od začiatku taký negatívny vzťah? Takýchto zaujímavostí je v hre veľa a hra vám na všetky aj odpovie. Veľakrát sa ale o to budete musieť určitou mierou pričiniť aj vy, no o tom trochu neskôr.
Ako som vyššie spomínal, Valkyria Chronicles 4 je zaujímavou fúziou dvoch zdanlivo nespojiteľných žánrov – ťahovej stratégie a akčného RPG. Pri predstave jej súbojového systému sa vám môže zdať, že ide len o nejakého mačkopsa, no v skutočnosti to funguje náramne dobre. Sú tu síce určité veci, ktoré mne osobne nie veľmi režú, no boje ako také som si okamžite obľúbil. Obzvlášť systém súbojov. Sú totiž rýchle, dynamické a natoľko zábavné, že nudiť sa nebudete ani na sekundu a k dobru určite svojou mierou prispieva aj rozličná náplň misií alebo občasné prekvapivé situácie, na ktoré musíte zareagovať improvizáciou.
Hlavnou zložkou súbojových stretov je strategická mapa, jednoduchá vo vizuáli no bohatá na dôležité informácie. Tá vám vykreslí dokonalý obraz toho, čo sa na mape deje, kde sa nachádzajú vami objavené nepriateľské jednotky, kde sa naopak nachádzajú tie vaše, aké prekážky čakajú napríklad na vaše tanky, kde a akým smerom sa dá prechádzať na určité miesta alebo kde sa nachádzajú strategicky umiestnené veže pre vašich snajperov. Na tejto mape môžete zároveň rozdávať špeciálne rozkazy a kontrolovať, akým smerom sa vydali vaši nepriatelia. Jednoducho tu môžete nechať rozvinúť vaše strategické ja.
Len čo označíte jednotku, hra sa prepne do 3D priestoru, do krásne štylizovaného prostredia a ovládnete danú jednotku ako v nejakej akčnej hre z tretieho pohľadu. Postavy majú v závislosti od svojho príslušného zaradenia (classy) a svojich predispozícií určité množstvo akejsi energie, ktorú môžu využiť pre pohyb a zároveň aj ako jednu možnosť pre akciu. Tým myslím buď napadnutie nepriateľov strelnou zbraňou, granátom, alebo uzdravenie sa. Na rozdiel od iných ťahových stratégií, v ktorých máte možnosť určiť postave pohyb len po nejakých štvorčekoch, tu môžete s postavou narábať ako sami chcete a ak na vás začnú nepriatelia útočiť, závisí len od vašej šikovnosti, ako sa útoku vyhnete.
Ak sa totiž pri presune dostanete nadostrel nepriateľov, tí po vás začnú bez váhania páliť. Zároveň to platí ale aj pre vás, ak okolo vašich nehybne stojacich vojakov začnú prebehovať nepriateľské jednotky. Osud postáv však už vo svojich rukách nemáte v momente, keď je na ťahu nepriateľ, ktorý sa rozhodne zaútočiť priamo. Vtedy to vaša postava buď schytá, alebo nie. Závisí jednoducho od šťastia, či sa vojak minie alebo sa vaša postava sama útoku vyhne. Tento systém je skutočne zábavný a ak vás klasické ťahovky nudia kvôli absencii priamej akcie, tu si podľa mňa prídete na svoje. Inak sú tu nepriatelia niekedy pomerne tupí a radi sa rozbehnú priamo oproti hlavniam vašich samopalov, ktoré z nich v momente narobia sekanú.
Tu však nastáva jeden problém. Ak vykonáte útok a neostáva vám už viac energie na presun, hra sa sama neprepne späť na strategickú mapu. To by samo o sebe nebolo nič hrozné, nakoľko nie som žiadny lenivec a stlačiť tlačidlo navyše predsa len ešte zvládnem, no problém je v tom, že nepriateľ na vás bude neustále útočiť, kým to tlačidlo ESC nestlačíte minimálne stokrát, aby hra konečne zareagovala a prepla vás späť na mapu. V iných ťahovkách je to vyriešené elegantnejšie. Zaútočíte na nepriateľa, ten na oplátku na vás a tým ťah končí. Tu to však nekončí, tu totiž musíte po klávesnici búšiť ako šialení, aby sa skončil a medzitým schytávate rany. A nie je to fér aj preto, lebo počítačom ovládaní nepriatelia svoj ťah dokážu vypnúť v priebehu stotiny sekundy.
Inak voči tomuto špecifickému hernému systému nemám veľa námietok. Možno ešte tú, že síce chce hra pôsobiť ako taktická stratégia, no nejde ani náhodou o tú najprepracovanejšiu stratégiu všetkých čias. Na to je tu až príliš citeľný ten akčný prvok, čím myslím priamu interakciu s postavami, vďaka ktorej môžete dokázať zvrátiť aj také bitky, ktoré by inak zlyhali z dôsledku vašej zlej stratégie. Stačí byť totiž šikovnejší v tej akčnej zložke. Na druhej strane, nechcem tvrdiť, že rozmýšľať a strategizovať nebude nutné, pretože, verte mi, toho bude v tejto hre dosť, ja len chcem povedať, že aj keď je to taktická stratégia, stále má aj hutné akčné korene, ktoré tu nie sú len do počtu. Hrou napríklad dokážete prejsť, aj keď si nebudete veľmi všímať slabé a silné stránky vašich postáv, čo by vám v klasickej ťahovke len tak neprešlo.
Na druhej strane je jedno hrou prejsť a druhé prejsť každú misiu na hodnotenie. Ide o dve radikálne odlišné veci. Ak sa budete snažiť dosiahnuť v každej misii najvyššie skóre, budete musieť pohnúť rozumom, všímať si súvislosti medzi črtami postáv a budete pozorne plánovať rozloženie a zloženie vášho tímu, aby ste z neho vyťažili maximum a prešli levelmi s najnižším počtom ťahov. Počet vykonaných ťahov tu totiž determinuje výslednú známku. Každopádne, toto je len bočná aktivita a nijako nesúvisí s komplexnosťou hrateľnosti. Tú si komplexnou vlastne len môžete spraviť, ak chcete, inak hra žiadne náročnejšie úlohy hráčovi neprekladá.
Dostanete sa k celej plejáde vojakov a možností. Celkovo je v hre šesť povolaní, z ktorých každá má špecifickú zbraň a aj využitie. Shocktrooperi majú v rukách samopal a sú vhodní predovšetkým na prepady, scouti majú najväčší rozhľad a ich najlepšie využitie je na prieskum okolia, technikov zase využijete na opravu strojov alebo rebríkov, granátometčíkov na bombardovanie ďalekých pozícií, snajperov na streľbu na veľkú vzdialenosť a lancerov využívajúcich protitankové päste využijete na ťažkotonážne útoky. Niektoré postavy dokážu ovládať výhradne len tank alebo obrnené vozidlo, do ktorého môže nastúpiť niekoľko postáv, to ich následne odvezie omnoho ďalej (a naraz) ako keby tam šli po vlastných a postupne.
Veľmi zaujímavou vlastnosťou, ktorú som už spomenul pred chvíľou, sú slabé a silné stránky postáv, respektíve osobné a bojové potenciály, ako ich nazýva aj samotná hra. Tie dokážu byť úplne originálne. Jedna zo snajperok zmeravie, ak ju postavíte do situácie, v ktorej bude na očiach veľkému množstvu nepriateľov, čím stratí energiu na pohyb. Niektorá z postáv pokladá za lúzerstvo, ak vojaci útočia zo zálohy, a preto nikdy nevystrelí na nepriateľa pobehujúceho okolo. Niektorí vojaci sa cítia lepšie v prírodnom prostredí, niektorí podávajú najlepšie výkony, ak navôkol nich nie je nikto a môžu pracovať sami.
Jedna z postáv vyhladne po minutí polovice energie a hlad jej spôsobí zníženú presnosť pri streľbe. Nájdu sa tu ale aj klasickejšie potenciály, ako napríklad hádzanie granátu ďalej ako ostatní alebo schopnosť vyhnúť sa guľkám pri určitých situáciách lepšie ako inokedy. Zakaždým platí, že každá postava má svoje originálne vlastnosti, s ktorými je radosť sa hrať a skúmať ich využiteľnosť pri plánovaní strategického postupu.
Zároveň v hre funguje aj určitý systém vzťahov. Takmer všetky postavy majú niekoho obľúbeného, takmer každá má niekoho radšej ako iného a s tým prichádzajú ruka v ruke ďalšie zaujímavosti v hrateľnosti. Nielenže postavy, ktoré sa majú radi, dokážu (ak sú vedľa seba) útočiť v súbojoch naraz, no ich časté nasadzovanie pomôže k odomknutiu úplne nových príbehov, teda vedľajších misií, ktoré sa tu nazývajú Squad Stories. Tie odhalia rôzne podrobnosti o daných postavách a často prezradia, prečo sú vlastne kamarátmi a čo sa nimi stalo. Zároveň sa ich úspešnom dokončení týchto misií upravia určité potenciály tých postáv na ešte lepšie. Ako ostatné misie, aj tieto vedľajšie sú vždy zakončené súbojovým stretom vychádzajúcim z daného mini príbehu.
V hre nájdete aj možnosť levelovať svoje postavy, ktoré ale nenaberajú skúsenostné body jednotlivo, ale ako povolanie, ako celok. Nachádza sa tu aj pomerne obsiahly crafting systém, vďaka ktorému sa budete môcť dostať k novým zbraniam, armorom, granátom či pancieru pre vaše tanky. Tu ma trochu mrzelo, že celý systém rozvoja zbraní je tak trochu priamočiarejší než by som si prial. Z času na čas si odskočíte na vaše veliteľstvo a pozriete sa, či sa vám sprístupnili nové upgrady. Ak áno a máte dostatok peňazí, jednoducho si ich kúpite a takto to prebieha počas celej hry. Niekedy sa budete musieť rozhodnúť, či pôjdete po vetve vyššej presnosti alebo vyššej sily, no aj keď som si celý čas odomykal len zbrane s vyššou silou, postavy skutočne len zriedkakedy netrafili, čo znamená, že nejaký výsostný rozdiel som v tom nezaznamenal.
Ak budete mať už plné zuby bojov, môžete navštíviť svoj súkromný stan a prečítať si tony zápiskov o tom fiktívnom svete a konflikte medzi východom a západom trvajúcom snáď už večnosť. Mimochodom, ešte som ani nespomenul, že Valkyria Chronicles 4 sa odohráva na kontinente zvanom Europa (nie je to Európa, ale Europa). Z času na času budete taktiež dostávať správy z novín, ktoré len spätne dokumentujú udalosti z frontu, ktoré sa stali v príbehu a tie si budete môcť tiež prečítať. Rovnako tak môžete nahliadnuť do profilov vašich vojakov (a iných postáv), ktoré sa im budú rozširovať o informácie zakaždým, keď sa vám v hre osobne otvoria.
Vzhľadom na to, že ide o nový diel po dlhokánskych siedmich rokoch, je sympatické, že tvorcovia priniesli aj niečo nové a nesnažili sa len prekryť starý náter novou farbou. Možno tých noviniek nie je na prvý pohľad veľa, no sú natoľko úderné, že ich dôležitosť pocítite. Medzi tie najdôležitejšie patrí nová trieda granátometčíkov, príkazy Ship Orders, ktoré môžete zadávať z lode (bombardovanie vybraných lokalít, prieskum okolia radarom atď.) a vlastne aj samotné ovládanie tanku je pre sériu veľkou novinkou. Zaujímavým prídavkom je možnosť vybrať postave pred fatálnym zranením, ktoré ju vyradí z boja, posledný príkaz, ktorým môže byť ovplyvnená nielen samotná postava (napríklad nahrnutie adrenalínu pre poslednú salvu do nepriateľov), ale aj postavy navôkol nej (napríklad motivačná podpora pre zvýšenie určitých štatistík).
Ak máte ako taký prehľad v hrách z Japonska, určite vám nebude dlho trvať, kým si uvedomíte, kto zložil soundtrack. Dravé melódie, hravé pasáže pretkané šibalskými motívmi i emocionálnym nábojom nasiaknuté kusy a to všetko hrané mohutným orchestrom. To nemôže byť nikto iný ako Hitoši Sakimoto. Postaral sa o hudbu zatiaľ vo všetkých dieloch Valkyria Chronicles a štvrtá časť bola ozvučená opäť pod jeho dirigentskou paličkou. Z hudby nerobí žiadnu revolúciu, nakoľko tento soundtrack je jednoducho jeho typickým soundtrackom, no to nevadí, pretože sa počúva náramne dobre.