Keď Lucifer robí párty, skôr by peklo zamrzlo, než ak by na ňu nepozval najväčšieho playboya v Miami.
Anjeli a démoni, boj dobra a zla, pekla a nebies. Tento obľúbený motív autorov po celom svete – knižných, filmových aj videoherných – zlákal v roku 2012 aj mladého, vtedy len 23-ročného poľského spisovateľa Pawła Leśniaka. Vydal novelu s názvom „Równowaga“ (Rovnováha, v anglickom znení Equilibrium), v ktorej 26-ročný zbohatlícky synáčik, riaditeľ v otcovej úspešnej spoločnosti, príde v jednom momente o všetko.
Dozvie sa totiž o nevere svojej snúbenice a v zbrklosti spraví niečo veľmi, veľmi hlúpe, čo ho privedie až na koberček k samotnému Luciferovi, vládcovi pekiel. Nejde však len o zápletku knihy – presne takto sa totiž začína aj dej akčnej hry Devil’s Hunt. Plagiát či obrovskú náhodou však za tým nehľadajte. Literárnu predlohu aj videoherné spracovanie má na svedomí tá istá osoba.
Leśniak totiž vo Varšave založil štúdio Layopi Games a ich úplne prvá hra, vôbec nie prekvapivo, čerpá práve z jeho kníh. Dovedna vyšli už tri, každá v tesnom závese za predchádzajúcou. Aj Devil’s Hunt by mal byť len prvou časťou rozvetvenej série. Tu však musím povedať jednu veľkú, nepríjemnú pravdu: mám veľké pochybnosti o tom, či sa to štúdiu podarí.
Devil’s Hunt síce má „svoje momenty“, ktoré sú pôsobivé, a tiež jedno z najlepších vyobrazení pekla, aké som kedy videl, no na každú dobrú vec v hre pripadajú ďalšie tri zlé, ktoré celkový zážitok z hry kazia.
Peklo je miestom, kam posielajú trpieť stereotypy?
Príbehom Devil´s Hunt vás sprevádza Desmond, učebnicový príklad bohatého mladíka s povolaním syn. Stereotypmi a klišé je hra, žiaľ, napchatá od vrchu až po spodok, a to aj na miestach, kde mohli autori nechať pracovať svoju kreativitu. Príbeh a postavy pôsobia lacno a prvoplánovo. Zďaleka najzaujímavejšou persónou bol Lucifer, ktorý však dostal len pramálo priestoru. Namiesto toho sa na obrazovke regulérne objavoval váš mentor, typický tajomný drsniak, potom váš, ehm, veliteľ, ďalší drsniak s množstvom prázdnych a silných rečí, s ktorým sa neznášate, a potom mladá punková démonka, ktorá vlastne bola pre príbeh úplne zbytočná a ak by v hre nebola, zhola nič by sa nestalo.
Postavám trochu života dodávali aspoň informácie v kódexe, no aká už len môže byť úroveň rozprávania, keď si musím to podstatné hľadať v hernom „atlase“ ako na nejakej Wikipédii? Od hry, za ktorou stojí spisovateľ s tromi vydanými publikáciami, som čakal niečo premyslenejšie, lepšie a najmä zaujímavejšie podané. Knižnú predlohu som nečítal, no ak je rovnako plytká ako Devil´s Hunt… ani nemám chuť.
Na dobrý príbeh potrebujete talent, nie rozpočet
S kvalitou príbehu sa viaže aj dĺžka hry, ktorú predstavuje necelých osem hodín. Argument štúdia, že ide o prvý, úvodný diel, ktorý vás má oboznámiť s herným svetom, považujem za výhovorku. Možno by to bola iná situácia, ak by ma ten svet, s ktorým som sa mal privítať, vtiahol, očaril, ohromil… alebo aspoň zaujal. Tu sa však opäť dostávame k stereotypom a najmä klišé, tisíckrát videným, počutým a čítaným. Devil´s Hunt je ako začarovaný kruh, v ktorom sa dostávate od nezaujímavých postáv k povrchnému príbehu a neschopnosti autorov kvalitne ho vyrozprávať v krátkom časovom horizonte. Pretože v niektorých prípadoch, uznávam, môže byť aj klišé dobré… ak ho autori správne dávkujú.
Výsledkom snahy štúdia je pri ich prvej hre prinajlepšom obstojný (!!!) hack´n´slash titul, ktorému veľké šance na pokračovanie naozaj nedávam. Nejde totiž len o príbeh, ktorý je však, ako nám v rozhovore povedal zakladateľ štúdia Paweł Leśniak, v ich hre vraj veľmi dôležitý. Po technickej stránke hra nebeží, ako má – titul má zjavné problémy s optimalizáciou a niekoľko dní pred vydaním boli prítomné aj početné bugy. Tieto sa však dajú opraviť, preto na ne nepozerám až tak kriticky – aj keď chýbajúca vertikálna synchronizácia je v mojich očiach niečo ako laická, úplne zbytočná chyba, ktorá však podčiarkuje očividne nedostatočné skúsenosti vývojárov. V tomto smere mám však, opakujem, plné pochopenie.
Sľuby sa sľubujú…
Už menej zhovievavo sa však pozerám na porovnanie toho, čo hráči dostali a čo podľa sľubov vývojárov mali dostať. „Hra obsahuje náročný príbeh a plánujeme aj niekoľko puzzle, rovnako ako mnohé ďalšie prekážky, s ktorými si bude musieť hráč poradiť. Pracujeme na robustnom systéme skillov a kombo-mechaník, ktorý je ľahký na naučenie sa, ale ťažký na zvládnutie. Skill-pointy si budete môcť kedykoľvek zadeliť nanovo, aby ste si namixovali herný štýl,“ opísal hru v júli 2018 pre PC Gamer šéf vývoja hry Michał Sadowski.
Tento inak veľmi milý chlapík pri mne sedel počas hrania demo ukážky na Gamescome a, úprimne, to čo povedal mne mi na finálny výsledok sedí viac: „Je ťažké náš kvôli rozpočtu porovnávať Devil´s Hunt s Devil May Cry.“
Zdá sa, akoby minuloročné plány a sľuby štúdia odniesol vietor. Puzzle v hre neexistujú, ak teda nerátate postupné aktivovanie akýchsi pekelných „terminálov“. Žiadne väčšie prekážky v hre nie sú, všetko je totiž striktne lineárne, bez nejakej potreby premýšľať či vynaložiť väčšie úsilie. Ak zomriete, vo väčšine prípadov máte rýchlym stláčaním klávesy „E“ možnosť oživiť sa – a keď tento žolík prítomný nie je, hra vám ani nepovie prečo. Predpokladám, že máte určitý počet takýchto tromfov na jednu úroveň.
Robustný systém skillov je buď poriadne nadnesenie reality hraničiace so zavádzaním, alebo autorov opäť pritlačil k stene rozpočet. V Devil´s Hunte sa síce nachádzajú tri rozdielne stromy schopností, a je tiež pravdou, že jednotlivé schopnosti môžete plynulo zamieňať za iné tak, že jednoducho preinvestujete duše získané z porazených nepriateľov, prípadne si za ne rozšírite kombo možnosti. Na druhej strane však nemáte takmer žiadnu motiváciu ani potrebu to spraviť, ak nerátam vyskúšanie jednotlivých schopností.
Hra totiž vždy určí, ktorý strom schopností máte aktuálne použiť podľa toho, akí nepriatelia proti vám stoja. Schopnosti školy „Unholy“ však, napríklad, použijete za celú hru len v jednom jedinom súboji s Bossom. Len raz! Samotné schopnosti sú, rovnako ako všetko ostatné, veľmi priamočiare a vo svojej podstate jednoduché – skákanie a zrážanie nepriateľov k zemi, vrhanie ohnivých vĺn či vyvolanie pekelného ohňa pod nohami nepriateľov.
Snaha bola
Schopnosti sa nejako kombinovať nedajú, rovnako ako efekty, ktoré majú na nepriateľov. Bojový systém je primitívny: nepriateľov udierate päsťami s ľahkými a ťažkými útokmi, ktoré síce môžete vrstviť do jednotlivých sekvencií, ktoré sú zakončené špeciálnym, silnejším úderom, no tam komplexnosť končí. Hovorí sa síce, že v jednoduchosti je krása, no takto ma hra obrala o pocit, že moja postava je na konci hry oveľa silnejšia než na začiatku. Jednoducho som bol, v úvode aj vo finále, chlapíkom, ktorý rozdával päsťovky ako Bud Spencer v koženej bude a namosúreným postojom. Vlastne, počkať, ten mal predsa aj on.
Statika hry platí aj pre samotnú postavu Desmonda. Tu by sa síce dalo polemizovať o tom, či sa povahovo počas hry, ako sa odvíjal príbeh, nejako menil, no ja som ten pocit skrátka nemal. Stále išlo o namysleného mladíka s veľkými rečami, rovnakého ako na začiatku. A čo som vlastne čakal? Nekonal sa žiadny veľkolepý dejový „twist“, možno len dva menšie, ktoré ma ale nejako nešokovali. Postup príbehom bol vlažný a keď ma aj v istom bode začalo zaujímať, ako sa to celé skončí, hra mi naservírovala neuspokojivý záver béčkového filmu. Žiadny epický súboj s bossom, nič veľkolepé. Najbližšie k epickosti mala krátka úroveň s Luciferovým bratom, ktorý mal podobu obrovského hada – vtedy ma pred monitorom vystrelo a povedal som si, že teraz… teraz možno príde ten moment, ktorý zmení môj pohľad na hru.
Žiaľ, k súboju so Satanaelom ani len nedošlo. Vy by ste sklamaní neboli? Ja teda určite.
Na celej hre boli bezkonkurenčne najlepšie dve veci: dizajn nepriateľov a dizajn pekelného prostredia. Ak by sa hra po celý čas odohrávala len v pekle, bol by som s tým okej, pretože pasáže v Miami boli vyslovene nudné. Peklo sa však každým levelom menilo, vyzeralo presne tak, ako si peklo predstavujete, a to je dobre. Nepísal som náhodou niekoľko odstavcov vyššie o klišé a stereotypoch, ktoré sú dobré?
Devil´s Hunt je, bohužiaľ, hrou, z ktorej priam kričí: robili sme, čo sa dalo, s peniazmi, ktoré sme mali. Možno štúdio spravilo maximum, ak vezmem do úvahy prostriedky, ktoré mali… naozaj netuším. Viem však, že výsledok je neuspokojivý a ak by sa aj Layopi Games podarilo vydať druhý diel, len ťažko by ma niekto presviedčal, aby som si ho zahral. Keď je už hra krátka, mala by byť aspoň intenzívna – prechádzka peklom v podaní Devil´s Huntu ale uspokojí nanajvýš vizuálne. Jediní, kto si tento rok zaslúži v Layopi vianočné odmeny, sú dizajnéri úrovní a nepriateľov…
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Devil’s Hunt 2019
- Platforma: PC
- Žáner: Akčná hra
- Výrobca: Layopi Games
- Distribútor v GB: 1C Publishing
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: 1C Publishing