Ešte jeden ťah a spať. To poznáte, nie? Hlavné kúzlo ťahových stratégií na čele s Heroes of Might & Magic či Civilization ani po viac ako dvoch desiatkach rokov nestratilo na sile, práve naopak. Z času na čas sa pripomenie prostredníctvom nových titulov. My sme sa pozreli na Age of Wonders: Planetfall, sci-fi pokračovanie doteraz fantasy série.
Kto hral tretí diel Age of Wonders, ten sa bude cítiť ako doma. Zatiaľ čo pred piatimi rokmi sme sa vydali do farebného sveta plného monštier a mágie, tentoraz nás privíta ďaleká budúcnosť a s ňou rôzne technologické vymoženosti, boje ako v sérii XCOM a „cheesy” príbeh.
Inšpirácia dotiahnutá takmer do dokonalosti
Nebudem vám klamať (a aj keby som to urobil, nikdy to nezistíte, haha), novinka z dielne Triumph Studios pokračuje v stopách tretieho dielu a neprináša nič prevratné. Všetko, čo v Planetfall nájdete, sme už kdesi videli. V bojoch sa inšpirovala už spomínaným XCOM-om, zaberanie sektorov akoby z oka vypadlo Endless Legend a o podobnosti celých princípov s modlou ťahových stratégií, sériou Heroes of Might & Magic, som už hovoril. Na druhej strane, všetko, čo hra robí, robí veľmi dobre a nemáte pocit, že by vývojári niektorú časť zanedbali. Tvorcovia navyše tieto aspekty nezabudli osviežiť aspoň troškou vlastnej inovácie a celé to zaobalili do naozaj pekného hávu. Ak ste milovníkom ťahových stratégii, Planetfall vás jednoducho bude baviť.
Príbehová kampaň slúži na zoznámenie s hrou. Počas nej vás ešte vývojári vedú za ruku a v podobe rôznych úloh vysvetľujú, čo všetko sa v hre dá robiť. Príbeh tam je, občas pobaví, ale v podstate funguje iba ako výplň medzi úlohami. Jednotlivé rasy si navyše ani veľmi neužijete. Za každú totiž stihnete dať po dve-tri misie, a keď už sa to nejak rozbehne a dočkáme sa aj nejakých zvratov, tak sa to zrazu skončí a vy sa presuniete na ďalších hrdinov.
Celkovo kampaň hodnotím kladne, keďže pri prvom spustení vás pravdepodobne ohúri množstvo možností, ktoré na vás „vybafnú“, a zrejme chvíľu potrvá, kým sa zorientujete. Ale tak to v správnej stratégii má byť! Nastaviť musíte vojenský a potom aj sociálny výskum, ktoré na prvý pohľad veľmi prehľadné nie sú. Ponúkajú veľa spôsobov, ako postupovať hrou, hoci každá z rás a tajných technológií má zopár kúskov, ktoré by ste rozhodne nemali ignorovať. Do toho ešte vstupuje veľké množstvo schopností hrdinov, ich rôzne typy a možnosť meniť zbrane a ich modifikácie nielen im, ale aj obyčajným jednotkám… Veru, tá kampaň sa celkom oplatí.
Máte chuť na chrobákov či trpaslíkov?
Ak ste hrali nejakú ťahovú stratégiu alebo rovno Age of Wonders 3, základné aspekty hrateľnosti vás ale neprekvapia. Začiatok každej hry je v podstate rovnaký. Vyberiete si jednu zo šiestich rás a hor sa do boja. K dispozícii máte hrdinu a možno aj jedného veliteľa navyše, pár jednotiek a kolóniu. Robíte prvé nesmelé kroky, budujete základné stavby, štartujete esenciálne výskumy, zoznamujete sa s okolím a stretávate sa s neutrálnymi frakciami, ktoré vám môžu dať nejakú-tú úlohu. Nasledujú prvé konflikty s rôznymi monštrami a ďalšími hráčmi. Expandujete, no zároveň si dávate pozor na zadné vrátka. Hoci vaše mesto disponuje domobranou, na prekvapujúci koordinovaný útok stačiť rozhodne nemusí. A takto to pokračuje niekoľko desiatok ťahov, až kým sa niekomu nepodarí vyhrať.
Expandovať môžete rôznymi spôsobmi, no začiatku to bude hlavne o prieskume okolia. Mapa je rozdelená na sektory, pričom každý z nich je rozličný a môže poskytnúť nielen pozitívne bonusy, ale aj negatívne. Kolónie časom zvyšujú svoj vplyv, vďaka čomu k nim môžete pripojiť až päť okolitých sektorov. Tie následne môžete špecializovať na priemysel, vedu, finančníctvo či poľnohospodárstvo. Oplatí sa plánovať dopredu a jednotlivé sektory prispôsobovať podľa toho, na čo majú predispozície. Bonusy sa totiž postupom času začnú pekne kopiť, verte mi.
Dôležitým prvkom sú aj suroviny, hoci ich nie je veľa. Základným platidlom je energia, no váš zrak sa čoskoro upriami na tzv. „Cosmite“, vzácny materiál používaný napríklad na modifikáciu vašich vojakov, produkciu pokročilejších vojenských jednotiek či kolonizujúcich jednotiek. Zabudnúť nemôžem ani na tzv. body vplyvu, ktoré používate pri vyjednávaní s vašimi súpermi či na nákup módov a jednotiek od neutrálnych frakcií. Samotné body získavate plnením úloh, ale aj prostredníctvom niektorých budov či technológií.
Máte chuť na chrobákov či trpaslíkov?
Čo sa týka rás, až na jednu výnimku sa s nimi autori slušne vyhrali. K dispozícii sú prerastení chrobáci Kir Ko, diabolský a mystický Syndikát, ženské bojovníčky Amazonky so zameraním na technológie, húževnatí „trpaslíci-like” Dvarovia, kyborgovia z Assembly a typickí ľudskí Vanguardi. Samotné rasy sú fajn, nechápte ma zle, ale ak ich je v hre tak málo, mohli sa tvorcovia vydať skôr po stopách Endless Legend, kde sa za každú rasu hrá úplne špecificky. Samozrejme, aj tu nájdeme odlišnosti, ktoré potešia a prinesú aspoň akýsi závan rozdielnosti. Dvarovia napríklad majú možnosť každý sektor preskúmať, čím získajú bonusové suroviny navyše. Nie je ich nejak veľa, ale časom sa to nakopí a práve to môže byť ten povestný jazýček na váhach.
Minimálne po vydaní hry však bola odporúčanou stratégiou čo najrýchlejšia expanzia a kupovanie silných jednotiek od NPC rás bez ohľadu na to, za koho hráte. A aj po pár patchoch na hre vidno, že by to ešte chcelo trochu testovania. Napríklad pri už spomínaných Dvaroch si na naozaj dlhú dobu vystačíte s Trenchermi, ich základnou jednotkou. Stačí im pridať jeden mód a hrou sa budete hodnú chvíľu prebíjať s prstom v nose. Celkom „overpowered” sú aj niektoré technológie či schopnosti hrdinov.
Apropo, diplomacia, často nazývaná aj Achillovou pätou 4X a ťahových stratégií. V Planetfall je niekde na pomedzí, avšak na správnej ceste. Umelá inteligencia je na slušnej úrovni, hoci niektoré jej požiadavky občas vyvolajú pozdvihnuté obočie a niekedy by sa dokonca dalo hovoriť aj o neférovosti. Poteší však, že vojny nemôžete vyhlasovať len tak – bez toho, aby ste mali tzv. „Casus belli”, čiže dôvod na konflikt, to radšej ani neskúšajte, inak vaša popularita utrpí, čo znamená nepríjemné postihy pre vašu ekonomiku. Samozrejme, Casus belli môžete vyfabrikovať, len to chvíľu potrvá a preto si radšej dvakrát premyslíte, či vám tá vojna stojí za to.
Lahôdka pre stratégov
Najviac času asi zhltnú boje. Pri stretoch s nepriateľmi sa hra prepne do taktického režimu, kde si to v ťahoch rozdajú jednotlivé armády. Odohrávajú sa v celkom rozmanitých prostrediach, ktoré navyše sem-tam pridajú aj nejakú environmentálnu hrozbu. K slovu sa dostanú aj námorné bitky, hoci na tie nejaký extra dôraz kladený nie je.
Veľkým rozdielom oproti predchádzajúcemu dielu je fakt, že bitky sú zamerané na boj na diaľku a je teda možné, že vašim jednotkám útok nevyjde (týmto pozdravujeme už spomínanú sériu XCOM a typickú situáciu „ako je možné, že ten kretén minul 95% strelu?!”). Dosť dôležitým aspektom sa tak stáva aj krytie, ktoré znižuje šancu na zásah. Každá jednotka vrátane hrdinov má k dispozícii dva akčné body, čo znamená, že za jeden ťah môže urobiť niekoľko akcií. Vaši vojaci majú navyše aj aktívne a pasívne schopnosti, pričom pri vhodnom skombinovaní niektorých jednotiek sa vytvorí celkom pekná synergia, čo vám môže výrazne uľahčiť situáciu na bojisku a neraz aj zachrániť kožu v takmer stratenej bitke. Namiesto kúziel tu máme tzv. Doktríny. Môžete ich zosielať ako pred bojom, tak aj počas neho, a často majú aj dlhotrvajúci efekt.
Boje sú veľmi dobré a najmä gigantické súboji v neskorších častiach hry poskytnú okrem zábavy aj poriadnu výzvu. Občas je to však o šťastí a musím sa priznať, že súboje so slabšími monštrami boli v pokročilých fázach zdĺhavé a rutinné. Preto som možnosť automatického boja, keď za vás hra vypočíta rezultát, privítal s otvorenou náručou.
Stratégovia si najviac užijú, samozrejme, sandboxový mód. V Planetfall ho nájdete pod položkou scenár a viete sa poriadne vyhrať. Nastaviť sa dá v podstate všetko – veľkosť mapy, počet a typ súperov, neutrálne frakcie, obťažnosť či špecifické zameranie vášho konkrétneho hrdinu. Možností prispôsobiť si zážitok je jednoducho dosť.
Nastupujúci stereotyp
Škoda však, že sa do hry aj napriek tomu postupom času vkradne stereotyp. Deje sa to najmä v neskorších fázach, keď už sú karty rozdané, vy (pravdepodobne) manažujete veľké impérium, celé sa to tak nejak ťahá do konca a vy všetko robíte tak nejak automaticky Nestane sa to, samozrejme, vždy, ale ak áno, budete mať celkom problém udržať pozornosť a dohrať to.
Zvuky a soundtrack sú fajn, hoci na pár výnimiek ničím neohúria. Graficky je na tom titul veľmi slušne a na mapu sa veľmi dobre pozerá, žiaľ, v neskorších fázach jednotlivých zápolení môže byť trochu neprehľadná. To je daň za to, že hra toho ponúka naozaj veľa a málokedy objavíte sektor, ktorý by neponúkol aspoň monštrum na zabitie či lokalitu na preskúmanie. Potešilo ma aj to, že až na jednu výnimku som sa nevyskytol so žiadnymi technickými problémami, hoci komunita hlásila občasné bugy.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Age of Wonders: Planetfall 2019
- Platforma: PC
- Žáner: Ťahová stratégia
- Výrobca: Triumph Studios
- Vydavateľ: Paradox Interactive
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Triumph Studios
Galéria