Nie, nedohral som Book of Heroes, no po poslednom mučení s ňou som si normálne pomyslel, že The Elder Scrolls: Blades vlastne nebolo až také zlé. Ah, čo to tu hovorím za kacírstvo! Samozrejme, že Blades bola hrozná hra a Book of Heroes je snáď ešte horšia. Bethesda ale aspoň od hráčov na začiatku nepýtala peniaze. To Book of Heroes si žiada takmer rovných 25 eur. Takú figu borovú! Odo mňa dostanete nanajvýš tak kopanec do zadku. Čo ste to preboha vyviedli?
Kde len začať, kde? Spomenúť až urážajúco pôsobiaci dizajn dungeonov? Či začať s doslova nezmyselným systémom questov? Alebo sa snáď zamerať na úbohú grafiku, ktorá si pamätá snáď ešte aj založenie Veľkej Moravy? Nuž tvorcovia tejto hry, zasadili ste mi riadneho chrobáka do hlavy. Normálne netuším, kam skôr skočiť. Ale no, samozrejme, že viem. To tu len tak táram, aby som si zrovnal myšlienky a vyrovnal sa s tým, čím som si pre vás, milí čitatelia, musel prejsť.
Hra nerobí dobrý prvý dojem, nakoľko prvý loading je neskutočne dlhý. Na pomery grafiky určite. Keď sa po vytvorení postavy ocitnete v hlavnom hube, čo predstavuje miestnu krčmu, budete ohromení nízkou úrovňou grafiky. Poviete si, však v pohode, nastavím si ju. Tak, grafiku si nastaviť môžete, no len z troch nastavení, fastest, normal a highest. Len tieto nastavenia, presety, nič viac, žiadne dodatočné hodnoty. Samozrejme, keď hovorím o tom, že hra vyzerá jednoducho strašne, myslím tým hru na tých najvyšších nastaveniach. Aj napriek svojej primitívnosti hre trvá, kým sa načíta herná oblasť a často je badať nielen stuttering, ale veľké záseky, trhnutia, ako keby hra nevedela pracovať s objemom dát a neustále si ich musela načítavať do pamäte.
Technická stránka hry je veľmi slabá a hrateľnosť nie je o nič lepšia. V prvom rade sa zdráham hovoriť o hre ako o RPG. Máte tu síce štatistiky a vylepšovanie postavy, no to akým smerom svoju postavu chcete vylepšiť, to už v rukách tak celkom nemáte. Celá hrateľnosť pozostáva z vybratia si dungeonu na mape, jeho prejdenia a následného získania pokladov. Taký je koncept, sám o sebe nič zvláštne, veď na rovnakom prístupe fungovalo mnoho hier, napríklad naposledy priemerný Minecraft Dungeons, no aj tento jednoduchý koncept sa, čuduj svete, dá pokaziť. To, že hra fakt nemá žiaden príbeh, len akýsi pokus o vykreslenie niečoho, pričom „to“ nemá žiaden koncept, rámec a vlastne ani vkusné prevedie, to je už len zhnitou čerešňou na torte z plesnivých chalúh a páchnucich vajec.
Ocitnete sa v krčme, v ktorej sa nič nedeje a neustále v nej sedia tí istí štamgasti. Tu máte po ruke stôl pre vytváranie elixírov, vyhňu, v ktorej sa kovajú brnenia, máte tu veštkyňu (o nej vám poviem niečo neskôr), obchodníka, pri ktorom môžete minúť svoje peniaze a taktiež človeka, u ktorého si môžete najať spoločníkov pre dobrodružstvo. Ak hráte sólo, spoločníkov ovládať nemôžete, len všeobecne zadávať niekoľko príkazov, ak hráte multiplayer, ostatné postavy samozrejme ovládajú ľudia. Ani sa hra poriadne nezačne, a už máte za úlohu zabiť nejakých vlkov ohrozujúcich dedinu. Dobre, veď klasický rozbeh. Problém ale je, že na mape sa nenachádza nič, kde by sa podobná úloha mohla splniť.
Máte tu jaskyňu, v ktorej žije zlý nekromancer, les plný banditov, ďalší les, v ktorom sú nejakí goblini, no po vlkoch ani chýru ani slychu. Každý z dungeonov má aj svoj popis, o čo v ňom po príbehovej stránke ide. Čuduj sa svete, ani jeden sa nezaoberá tými vlkmi, ktorí vraj tak ohrozujú obyvateľov. Tak sa teda vydáte do nejakého z ponúkaných dungeonov, hoci ani neviete prečo, nakoľko vašou úlohou je pobiť vlkov. Po dlhšom načítavaní assetov rozprávač povie svoje úvodné slová, ktoré často veľmi nekorešpondujú s písaným textom plným detinských gramatických chýb a začnete sa hýbať.
Hra je čisto izometrická, čiže kameru si natáčať nemôžete a to dokonca ani do strán, čo je veľmi frustrujúce, keďže nemôžete skúmať prostredie naplno. Ostáva len neustále stláčanie ALT, aby sa vám zobrazili predmety schovávajúce sa za stenami. Idete z jednej miestnosti do druhej a potom do tretej, pričom každú ďalšiu miestnosť víta otravné zaseknutie (načítavanie). Pozeráte sa navôkol, nič, všade len holé steny, sem tam nejaká tá kopa dreva, ktorá neobsahuje nič. Nachádzate mŕtvoly, asi podobných dobrodruhov, prehľadávate ich, zasa nenachádzate nič. Tak putujete ďalej, holé steny striedajú ďalšie rovnako holé steny, a vaši spolubojovníci, ak hráte sólo, si robia čo chcú, pobehujú hore dole a to dokonca aj do oblastí, ktoré sú zakryté klasickým fog of war.
Po takom pár minút dlhom blúdení zrazu natrafíte na prvého nepriateľa. Hurá! Zničíte ho v priebehu pár sekúnd. Súboje sú v klasickom poloťahovom/poloreal-time móde, jednoducho ako staré Baldur’s Gate, čiže hru môžete pauzovať. Mŕtvola, prirodzene, neobsahuje žiaden loot, tak idete ďalej. Po fádnom blúdení natrafíte na divné dvere, východ z dungeonu, ktorý je ale zamknutý. Zrazu si ale spomeniete, že v tom dungeone máte za úlohu oslobodiť niekoho dobrého spod rúk niekoho zlého. Tak idete ďalšou cestičkou, ďalej a ďalej, sem tam skolíte jedného, či dvoch ďalších goblinov. Napokon natrafíte na divne vyzerajúceho nepriateľa, čo asi bude boss. Začnete útočiť, pričom zvyšné postavy si samozrejme robia čo chcú, hoci áno, väčšinou začnú útočiť aj ony. O pár sekúnd je po ňom, z neho získavate kľúč od východu a oslobodzujete toho dobrého. Nakoniec vychádzate z dungeonu.
A to je prosím celá hra. Či už ide o jaskyne, lesy, močiare alebo čo ja viem čo ešte, každý jeden dungeon je len náhodne vygenerovaná plocha spojených miestností, ktoré vyzerajú rovnako. Mizerne vygenerovaná plocha. Niečo také sterilné, nudné, fádne a škaredé som vlastne ešte ani nevidel. Dungeonom absolútne chýba zmysel, variabilita, zaujímavosť. Doslova sú to len prázdne izby s opakujúcimi sa objektami (v ktorých nič nie je) alebo v prípade lesa, len stále tá istá cesta lemovaná stále tými istými stromami a absolútnym minimom nepriateľov. Namiesto toho, aby tvorcovia pripravili pekné prepracované dungeony a pripravili zaujímavé bojové situácie, tak si povedali, že čo, však to hra spraví za nich. Procedurálne generované dungeony sú predsa super, nie? Nie, nie sú!
Myslíte si, že Oblivion alebo Skyrim mali generické dungeony? Prosím? Tieto hry majú proti Book of Heroes doslova fenomenálny dizajn! Mimochodom, ja proti dungeonom v The Elder Scrolls vážne nič nemám a nikdy som nemal, nakoľko ma vždy bavili. Moja filozofia je, že každý dungeon musí byť troška stereotypný, nakoľko je to predsa dungeon, ktorý sa nachádza pod zemou a nemáte sa v ňom cítiť dobre. No to, čo predvádza Book of Heroes, to sa dá označiť za etalón lajdáckeho dizajnu od niekoho, kto vlastne ani netuší, čo robí. Túto hru vám rozhodne neodporúčam, hoci možno len tým, ktorí tvrdia, že Bethesda takéto hry nevie robiť. Zahrajte si Book of Heroes a ručím vám, že Todd Howard sa zrazu pre vás stane bohom a Skyrim vrcholom herného dizajnu.
V poriadku, tvorcovia z Random Potion Oy pripravili skutočne úbohý generátor úrovní, no zabaví aspoň rozvoj vašej postavy? Samozrejme, že nie, veď som to už spomínal na začiatku! Počkať. Ja sa tu normálne hádam sám so sebou… Hádam?… Oh bože, tá hra mi doslova poškodila mozog. A bodaj by aj nie, veď prerušiť The Elder Scrolls IV: Oblivion, prvý Neverwinter Nights a Desperados 3, takéto fantastické kúsky, kvôli The Dark Eye: Book of Heroes, a to úplne dobrovoľne (šéf Dominik je v tomto týraní úplne nevinne), to sa muselo odraziť na mojom psychickom stave. Potrebujem pauzu…
O týždeň neskôr
Tak som späť a úplne zdravý. Hehehe. Drž hubu!…
Tak teda. Za zabitých nepriateľov tu nedostávate žiadne skúsenostné body, a tie nedostávate ani za splnené úlohy. Všetko, čo dostanete na konci úrovne, sú tri karty, z ktorých si máte vybrať jednu. Každá z kariet vám môže vylepšiť niektorú zo štatistík, alebo vylepšiť trebárs účinnosť kúzla. Problém je, že všetko je to náhodne generované a jednoducho sa stáva, že ani jedna z kariet pre vás nebude mať žiadnu cenu, respektíve, bude vám zvyšovať štatistiku, ktorú vlastne ani nechcete. Tak či onak si nakoniec nejakú kartu vyberiete, hoci, ešte sa netešte, štatistika sa vám nezvýšila. V tej chvíli je čas navštíviť spomínanú veštkyňu, ktorá vám až za poplatok, za nejaké zvláštne zelené hviezdičky, dovolí aplikovať kartu na vašu postavu. Super! Čiže odmena za dungeon ani nie je odmena, len akási pasca, nakoľko za to, čo ste získali, musíte ešte aj vlastne zaplatiť. No kto toto vymyslel?
Páči sa mi ale jedna vec, kartu môžete aj upgradovať, tentokrát už za normálne peniaze. Vtedy získa nové štatistiky a ak máte šťastie, tak môžete získať aj nejaké nové kúzlo a podobne. Lenže aj tu sa nachádza problém. Po upgrade sa pôvodné vylepšenia vytratia a nahradia ich úplne nové, ktoré s tou pôvodnou nemusia mať nič spoločné. Čiže, ak máte kartu s vhodným vylepšením vašej potrebnej štatistiky a naivne si myslíte, že po upgrade sa tá štatistika vylepší ešte viac, tak vás musím schladiť. Väčšinou ju nahradia úplne iné, nakoľko tvorcovia tejto hry si zmysleli, že opäť bude super, ak hráč nebude vedieť, čo vlastne za svoje peniaze dostane! A skúšať dookola upgradovať tie isté karty nemôžete, lebo hra sa ukladá automaticky snáď každú jednu sekundu. Manuálny save tu prítomný taktiež nie je.
Čo si to vývojári teda vymysleli za pekelný nástroj? Nuž, táto hra je doslova synonymum grindu. Opakovať a opakovať úrovne a dungeony, tie najstereotypnejšie a najotrasnejšie nadizajnované dungeony všetkých čias, len aby ste konečne natrafili na tú vašu správnu kartu a konečne sa cítili, že máte vývoj vlastnej postavy vo svojich vlastných rukách! Teraz si možno poviete, že teda budete spĺňať vedľajšie príbehy a tie karty budú padať samé. Haló, budíček! Tu hovoríme o hre od Random Potion Oy! Tu sa vám nové dungeony neobjavia hneď, na to musíte prejsť tie isté dungeony (s tými istými questami) viackrát!
Počujete správne, nesníva sa vám. Po každom ďalšom prejdení toho istého levelu totiž dostanete aj špeciálnu odmenu. Niekedy sa vám po druhom prejdení odomkne nová úroveň, po treťom zasa dostanete peniaze, po štvrtom možno nového spoločníka na najatie do vašej skupiny. A to musíte, ak teda sa chcete dostať ďalej, absolvovať u každého jedného dungeonu! Dookola a dookola. A to prosím takto „schované“ sú aj príbehové úrovne. Úrovne sú síce procedurálne generované, no zakaždým pôsobia rovnako depresívne a nudne. Ale aspoň toto nie je riadené náhodou a dopredu viete, čo dostanete po dokončení úrovne.
Mizerné úrovne, nezmyselný (ne)rozvoj vašej postavy, tak je ale aspoň príbeh dobrý? Prosím vás… Celé rozprávanie príbehu tu je v podobe dvoch, či troch viet vo vašom žurnále. Ak dokončíte príbehový quest, napíše sa vám do žurnálu, že vás ľudia chvália a podobne a hneď sa vám zjaví ďalší príbehový quest napísaný v žurnále ďalšími dvoma alebo troma vetami. Vývojári tvrdia, že hra obsahuje až osem rôznych príbehových ciest vzhľadom na to, ako si na začiatku hry vyformujete postavu, no za seba poviem, že môže obsahovať aj milión ciest a nespraví to hru lepšou. Či už budete „prechádzať“ prvou, druhou alebo trebárs stotridsiatou piatou príbehovou cestou, stále to bude len o nekonečnom a opakovanom prechádzaní tých istých úrovní znova a znova a vylepšovaní vašej postavy len na základe náhody.
Hra využíva 5. edíciu pravidiel The Dark Eye, čo sú trocha svojské pravidlá vymyslené v Nemecku a oproti Dungeons & Dragons pôsobia určite osviežujúco. Nie som si ale istý, či nie sú na počítačovú hru až príliš prekombinované. Úspešnosť každej jednej schopnosti závisí až na troch rôznych atribútoch a sledovať každú jednu z nich, pričom ich rozvoj fakt závisí len od trápnej náhody, nie je veľká zábava, skôr je to naopak dosť unavujúce. Ale ako hovorím, nie pravidlá sú zlé, tie za nič nemôžu. To práve neuveriteľne zlé dizajnové rozhodnutia tvorcov robia z The Dark Eye: Book of Heroes doslova to najhoršie RPG, respektíve ten najhorší pokus o RPG, aký som kedy vo svojom živote hral.
Bol by doslova zázrak, aby takto zlá hra bola paradoxne bez bugov. Fakt bol, lenže on nie je. The Dark Eye: Book of Heroes je bugmi doslova prešpikovaný. Pády hry po spustení, pády hry pri zmene grafického nastavenia, divné popisy v okolí („Torch is missing“ napriek tomu, že tam fakľa je a horí), miznutie objektov, nefungujúca AI (postavy neútočia, len pozerajú na nepriateľa z dvojmetrovej vzdialenosti), či dokonca možnosť oddychovania počas súboja, hoci to by už ale malo byť opravené v zatiaľ poslednom patchi. Vývojári to zatiaľ s hrou nevzdávajú a pripravujú aj ďalšie záplaty. Je ale jedno opraviť bugy a druhé dať do poriadku celkový koncept hry. Momentálna verzia, a teda aj recenzovaná verzia hry, je 1.0.2.
Hoci poslednou hrou zasadenou do sveta The Dark Eye bola taktická stratégia Blackguards 2 z roku 2015, avšak ak nepočítame remake klasiky Realms of Arkania: Star Trail, ktorý vyšiel pred troma rokmi, tak posledným klasickým RPG zo starej školy vychádzajúcim z The Dark Eye bol Drakensang: River of Time z roku 2010. Celých desať rokov museli fanúšikovia tohto univerza čakať na nový zárez, a hľadiac na to, čo mi to nakoniec pristalo v rukách, s nimi dosť súcitím. Takéto sklamanie. To rovno prekonáva aj ten frustrujúci pocit, keď prvýkrát zistíte, že stále existujú ľudia, ktorí veria, že je Zem plochá.
A ako to nakoniec dopadlo s tými vlkmi? Tie som našiel úplne náhodou v jednej z úrovní, v ktorej som už predtým bol…
Naše hodnotenie
Informácie o hre
The Dark Eye: Book of Heroes 2020
- Platforma: PC
- Žáner: pokus o RPG
- Výrobca: Random Potion Oy
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Wild River Games