Predstavte si, že by jedno štúdio vytvorilo nový diel série FIFA, aby následne o pár mesiacov prišlo aj s pokračovaním eFootball PES. Zvláštne, čo poviete? Niečo takéto sa však naozaj stalo v tenisovom svete a vznikol z toho Tennis World Tour 2. A dopadlo to teda všelijak.
Samozrejme, nie je to úplne rovnaká situácia. Aby som vás uviedol do problematiky – austrálske štúdio Big Ant Studios nás v januári potešilo veľmi slušným tenisom v podobe AO Tennis 2, ktorý po všetkých stránkach vylepšil svojho predchodcu. No a v septembri zas vyšiel Tennis World Tour 2, ďalšie pokračovanie, od rovnakého vývojára a s totožným vydavateľom. No a po dôkladnom otestovaní novinky môžem povedať, že ide o jeden krok vpred a viacero krokov späť.
Tennis World Tour bol mimoriadne mizerným kúskom, ktorý vyšiel v nedokončenej podobe, ani samotný tenis nebol nejaký extra dobrý a celkovo tak ľutujem, že som pri hre musel stráviť niekoľko hodín. Pamätám si, ako ani pár týždňov po vydaní nebol v titule dostupný multiplayer! V tomto smere je na tom dvojka omnoho lepšie, čo je aj zásluhou toho, že sériu prebrali noví vývojári. Pozitívny posun je v niektorých aspektoch dokonca vidieť nielen oproti prvému dielu, aj oproti AO Tennis 2.
Prekvapujúco dobrý základ
Tvorcovia totiž tentokrát stavili na nový mechanizmus – údery a servis musíte časovať ako v reálnom tenise. Ak trafíte ideálny moment, úder poletí približne na miesto, kam ste mierili, a zároveň bude tvrdý a rýchly (teda, v rámci možností schopností vášho hráča). Čím vyššia obťažnosť, tým je okno perfektného časovania menšie. Tenis je vďaka tomu rýchly a svižný a dovolím si povedať, že od dôb Top Spin 4 asi to najlepšie, čo sme v tomto ohľade mali možnosť si zahrať. Áno, trvalo to dobré dve hodiny, kým som si na to zvykol a hodnú chvíľu som dokonca aj nadával, to je však daň za zmenu, za spartanský tutoriál a za to, že v kariére začínate s ozajstným nímandom s mizernými štatistikami.
Keď som si však potom zapol exhibičný zápas v koži Rogera Federera, bol som naozaj veľmi príjemne prekvapený. Minimálne počas prvých zápolení to malo poriadne grády a na najťažšej obťažnosti to aj dalo riadne zabrať. Žiaľ, čoskoro som si začal uvedomovať, že loptička je asi trochu prirýchla, niektoré údery by si zaslúžili vyladenie (slice ja na nižších až stredných obťažnostiach príliš silná zbraň) a eso by som netrafil, ani keby na tom závisel môj život, na čo sa sťažujú aj hráči na fórach. Zamrzí to najmä preto, lebo taký Rafael Nadal nemá problém proti vám nasúkať aj dve za sebou.
Zbytočné kartičky a rozpačité licencie
Veľkou novinkou sú kartičky, ktoré si môžete kupovať za peniaze zarobené v hre, čiže (zatiaľ) nejde o žiadne mikrotransakcie. Tieto karty majú limitovaný počet použití a počas zápasu nimi môžete ovplyvniť vaše či súperove štatistiky. Už na papieri to znie zvláštne a v praxi sa ukázalo, že je to naozaj zbytočná vec. Jednotlivé bonusy/postihy sú totiž na veľmi nízkej úrovni, aby niečo ovplyvnili aj na najťažšej obťažnosti, takže som ich v podstate čoskoro začal ignorovať. Celkovo nevidím zmysel, aby zápasy ovplyvňoval ďalší takýto faktor. Ide o športovú simuláciu, v ktorej chcem, aby najviac záležalo na mojich schopnostiach. Karty na mňa teda pôsobia ako novinka, ktorá v Tennis World Tour 2 je, aby tam bola aspoň nejaká novinka.
Čo sa týka licencií, tu je to tak fifty-fifty. Tentokrát chválim za väčší počet licencovaných hráčov – nachádza sa tu 27 tenistov (a medzi nimi hviezdy ako už spomínaný Federer, Nadal, Dominic Thiem či Alexander Zverev) a 10 tenistiek na čele s Ash Bartyovou či Petrou Kvitovou. Je tu však jeden háčik. Kto je, prosím pekne, zodpovedný za to, ako vyzerajú? Všetci totiž pôsobia veľmi roboticky, ba až umelo, a o tom, ako hrozne vyzerajú ženské modely, ani nehovorím. V hre sa, žiaľ, nenachádza ani skvelý editor a komunitné možnosti vytvárania hráčov, ktoré som vychválil pri AO Tennis 2, takže noví tenisti môžu pribudnúť akurát tak prostredníctvom updatov či DLC. Apropo, DLC. V Tennis World Tour 2 sa nenachádza ani jeden licencovaný turnaj. Autori ponúkajú možnosť získať licencovaný Roland Garros… avšak za peniaze prostredníctvom tzv. „Annual Passu”. Skvelá stratégia, len čo je pravda.
Tenis šitý horúcou ihlou
Problémom Tennis World Tour 2 je, že vyznieva, akoby bol šitý horúcou ihlou. Akoby si vydavateľ zrazu uvedomil, že on má vlastne aj ďalšiu tenisovú hru a bola by škoda, ak by ju nestihol vydať pred Roland Garros. Pozrel sa, koho tým môže poveriť, a uvedomil si, že však tú má vývojárov AO Tennis 2, tí hádam dačo zbúchajú, veď už majú skúsenosti a hotový základ. Možno aj preto hra stojí iba 40 eur. A neobsahuje maličkosti, pri ktorých nerozumiete, prečo tam nie sú, keďže v spomínanom predchádzajúcom tenisovom titule od rovnakých tvorcov boli úplne v poriadku. Ide napríklad o nemožnosť nastaviť si dĺžku zápasov a ich obťažnosť pred jednotlivými turnajmi. Dĺžku si zvolíte na začiatku sezóny a obťažnosť až priamo v zápase, pričom až do nejakého štvrtého patchu ste ju vždy museli nastaviť nanovo, lebo po skončení alebo po odchode do menu sa zresetovala na normálnu. Áno, maličkosti, ale prečo tam vôbec sú?
K dispozícii máte niekoľko módov – exhibíciu, výuku, turnaj či multiplayer, ktorý som, žiaľ, nemohol vyskúšať, pretože som ani raz nenašiel súpera. Hlavným módom je opäť kariéra a tá nie je nič extra. Začínate klasicky ako mizerný hráč na leveli 1 so slabými schopnosťami a pokúšate sa prebiť až na vrchol. Čím viac hráte, tým viac dostanete skúsenostných bodov, zvyšujete svoju úroveň, čím sa vylepšujete, sem-tam si s cieľom získať zatrénujete a možno dáte šancu aj nejakej charite či exhibičnému zápasu. Problém je, že dlhé hodiny to nie je nejaká veľká zábava, keďže vaše schopnosti sú obmedzené a aj ten tenis tak vyzerá. Rozumiem, že aj v skutočnosti hráč zo 100. miesta rebríčka nehrá ako Novak Djokovič, ale to ani nechcem. Lebo na začiatku to vyzerá, ako by ste boli amatér a verte mi, že rozdiel medzi amatérom a hráčom aj z konca prvej stovky je obrovský.
Zabugovaná novinka
Opäť sa taktiež nevyhnem porovnaniu s AO Tennis 2, ale inak to jednoducho nejde. Kariéra totiž vlastne ponúka ešte o čosi orezanejší zážitok. Nenájdete tu napríklad žiadne tlačovky a chýba aj možnosť simulovať zápas po setoch s možnosťou naskočiť do neho v prípade nepriaznivého vývoja, pričom spomínanú nemožnosť zvoliť si obťažnosť a dĺžku zápasov som spomínal už vyššie. Chýba mi tu jednoducho nejaký posun vpred. Čo takto možnosť vytvoriť si rivalitu s nejakým súperom? A kde je Davis Cup a Fed Cup? A prečo tu nie sú podrobnejšie štatistiky vašich súperov?
Jedinou novinkou hodnou povšimnutia sú tzv. výzvy, ktoré môžete počas zápasu plniť a dostanete za ne peniažky. Za tie si následne môžete kúpiť oblečenie či tenisové vybavenie, kartičky, alebo aj vstup na ďalší turnaj. Ide o úlohy v štýle „nezahrajte do konca setu nevynútenú chybu”, „zahrajte počas tohto gemu desať sliceovaných úderov” a podobne. Nie je to zlý nápad a ak budete mať šťastie, môžete si vďaka tomu zarobiť oveľa viac ako za výhru v danom zápase, ako však hovorím, musíte mať šťastie. Občas sa totiž výzvy zabugovali a ja som napríklad musel trafiť eso počas súperovho podania, čo bolo nemožné už len z toho hľadiska, že som to nevedel urobiť ani počas vlastného. Taktiež by som sa chcel vývojárov opýtať, ako mám zahrať 16 víťazných úderov za sebou, keď vediem 5:3 v rozhodujúcom sete.
A čím viac budete postupovať kariérou, tým viac si budete všímať aj menšie nedostatky v samotnom tenise. Animácie niektorých úderov pôsobia sem-tam veľmi zvláštne, fyzika top spinov je niekedy podozrivá, umelá inteligencia má občas problém trafiť aspoň 50% prvého podania, hra na sieti je oproti AO Tennis 2 krkolomná a váš hráč z času na čas nezareaguje na loptičku, ktorá presvišťala popri ňom, hoci vy ste zareagovať stihli. A keď si to tak vymenovávam, je toho celkom dosť. Dobrou správou však je, že ide o veci, ktoré vývojári môžu opraviť aj patchami.
Mizerná atmosféra a grafika
Veľmi sa nevyznamenala ani atmosféra hry. Keď nastupujete na kurty jedného zo štyroch grandslamov, necítite sa napríklad vôbec špeciálne. Zatiaľ čo AO Tennis 2 ponúkal aj maličkosti ako hod mincou o tom, kto bude podávať ako prvý a podobne, tu sa po načítaní zápasu jednoducho rovno vrhnete do toho. Všetko vrátane menu, prostredia a tenistov vyzerá sterilne a chýba aj komentár. Downgradu sa dokonca dočkali aj štatistiky po konci zápasu, ktoré sú veľmi strohé. Áno, nejde o to najdôležitejšie (pamätám si napríklad na komentár Johna McEnroea z jednotky, ktorý po chvíli začal liezť na nervy), ale zážitok to predsa len ovplyvňuje. Mrzí ma to najmä preto, že v tomto tvorcovia akoby urobili krok späť.
No a povedzte mi, tá grafika má čo znamenať? Hra vyzerá ešte horšie ako AO Tennis 2. Ako som už spomínal, modely hráčov sú veľmi zvláštne a pôsobia skôr ako exponáty z Múzea voskových figurín Madame Tussaud, pričom oveľa lepšie na tom nie je ani prostredie. Jednotlivé povrchy veľa detailov nepobrali, animácie sú občas celkom drevené a chcel by som sa opýtať, koho nápad bol ten veľmi zvláštny úsmev, ktorý majú tenisti po zahratí dobrého úderu. Je totiž hnusný. Celkovo nevidno žiaden posun nielen oproti AO Tennis 2, ale ani Tennis World Tour. Počas recenzovania ma taktiež trápil jeden zvláštny technický problém – všetky cutscény a spomalené zábery nesmierne sekali. Pomohla iba reinštalácia hry pred každým spustením. Samotné zápasy či menu však išli úplne plynulo a bez problémov. Čudné.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Tennis World Tour 2 2020
- Platforma: PC
- Žáner: športový simulátor
- Výrobca: Big Ant Studios
- Vydavateľ: Nacon
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Galéria