Nebudem vám klamať. Až na niekoľko malých výnimiek je pre mňa prvý polrok 2021 z herného hľadiska celkom prázdny a využívam ho skôr na návrat do obľúbených svetov. Tituly, na ktoré som sa najviac tešil, boli potichu odložené na neskôr. Preto som rád, že som sa dostal aspoň k jednej z hier, ktorá upútala moju pozornosť. Pozrite sa spolu s nami na to, ako dopadol Biomutant, ambiciózny kúsok zo sveta, kde už ľudia nemajú svoje miesto.
Pamätám si, akoby to bolo včera. Písal sa august 2018, človek si užíval atmosféru Gamescomu a vychutnával si všetky tie hry, ktoré Kolín nad Rýnom ponúkal. A spoločnosť tisícok ľudí navôkol, čo je v dnešnej dobe naozaj nepredstaviteľná vec, že. Ale späť k téme. Jednou z hviezd vtedy bol aj Biomutant, ktorý mal celkom veľký stánok. Až ho mám chuť nazvať stanom. Hoci som si hru nevyskúšal (boli na ňu naozaj gigantické rady), z pozorovania ma zaujala svojím farebným a netradičným zjavom.
Ubehli takmer tri roky a počin malého tímu bývalých vývojárov série Just Cause pristál na našich pevných diskoch. Nebudem behať okolo horúcej kaše a hneď na začiatku vám poviem, že stojí za to a ak si ho kúpite, neoľutujete. Samozrejme, má svoje chybičky, vidno, že sa museli robiť kompromisy a o niektorých dizajnových rozhodnutiach by sa dalo polemizovať, nejde však o nič, cez čo by sa milovníci originálnych zážitkov nemohli preniesť. Biomutant je jednoducho hra s dušou.
Zmutujte si zvieratko, aké len chcete
Ak ste ešte o Biomutantovi nečítali, vedzte, že ide o akčné RPG zasadené do post-apokalyptického sveta, ktorý je plný zmutovaných zvierat. Hoci tento popis znie skôr ako horor, práve naopak – nebudete sa vôbec báť. Svet je totiž farebný a aj vďaka hudobnému podmazu s upokojujúcimi sláčikovými motívmi som sa často pristihol, ako sa pri jeho objavovaní proste iba usmievam. A to aj napriek tomu, že v príbehu ide na prvý pohľad o veľa. Zdá sa totiž, že svet je na pokraji zničenia, pričom vašou úlohou bude zachrániť ho… alebo zničiť. Všetko bude závisieť od vašich činov.
Hlavným hrdinom (prípadne anti-hrdinom, ale o tom si povieme trochu neskôr) je nemenovaný cicavčí mutant. Áno, znie to vtipne, ale jednoducho je to tak. Ešte lepšie však je, že si ho viete prispôsobiť k obrazu svojmu. Pri vytváraní postavy totiž môžete určiť nielen farbu vašej srsti, ale aj upravovať proporcie tela tým, ako rozdelíte body medzi šesť hlavných atribútov. Výsledok teda vie byť poriadne komický. Okrem toho máte na výber šesť rás a päť hrateľných tried, ktoré určia, akým smerom sa bude uberať váš herný štýl. Commando a Dead-Eye sú zameraní skôr na boj z diaľky, Psi-Freak sa špecializuje v magických schopnostiach, Saboteur je mrštný bojovník na blízko a Sentinel je tank. Vyberie si naozaj každý.
Dobro alebo zlo?
Po vytvorení postavy nasledujete hodinka celkom nudného tutoriálu, potom sa však konečne dostanete do otvoreného sveta a dozviete sa, o čo vlastne ide. Dopredu vás ženie nielen pomsta, ale aj spomenutá záchrana sveta, pričom popritom zisťujete, čo sa to vlastne stalo, že svet je v takom stave, ako je (spoiler alert, môžu za to ľudia, ktorí tu však už nie sú). Ruku na srdce, príbeh nepatrí medzi najsilnejšie stránky, čo je škoda, pretože autori sa snažia vložiť do hry aj ponaučenie o tom, aké je dôležité ochraňovať prírodu a že odpustenie vôbec nie je zlá vec. Vývojári zvolili zaujímavú formu prezentácie, keď všetko komentuje jeden rozprávač, a to aj vaše činy a bežné akcie, ako je napríklad boj. Jeho hlas je príjemný a má celkom vtipné poznámky, slovnú zásobu však nemá neobmedzenú a preto rozumiem, ak niekomu začne po čase prekážať. Našťastie, v nastaveniach si viete obmedziť frekvenciu jeho bľabotania.
Po tutoriáli na vás Biomutant vyťahuje svoju najsilnejšiu zbraň, ktorou je nádherný otvorený svet plný veľkého množstva súbojov, lootu a objavovania. Prvé hodiny sú úžasným zážitkom, keď spoznávate tajomstvá neľútostnej krajiny, vyberáte si prvých spojencov a v podstate sa rozhodujete, či sa pridáte na stranu dobra alebo zla. V hre totiž funguje karmický systém. Ak budete robiť dobré veci, dostanete body svetla, v opačnom prípade to budú body temnoty. Každá strana ponúka niektoré unikátne psychické sily a to, ako sa budete správať, zároveň ovplyvňuje priebeh aj koniec hry. A ak ju prejdete, autori vám dajú možnosť New Game+, kde vám odporúčajú zvoliť si tú druhú stranu, aby ste si vychutnali všetko, čo hra ponúka. Úprimne, nápad to výborný, prevedenie však mohlo byť lepšie. Je to totiž vymyslené tak čierno-bielo a nie je veľký priestor na kompromisy.
Vyrobte si zbraň od výmyslu sveta
Ako som už spomenul (a ešte určite spomeniem), svet je krásny, farebný a nájdete v ňom obrovské množstvo prekvapení. Cesta za hlavnou úlohou často trvala oveľa dlhšie, ako som pôvodne plánoval, pretože som medzitým objavil ruiny malého mestečka, starý bunker či pevnosť nepriateľského klanu. Všetky lokality sú plné spomínaného lootu, ktorý je základom najprepracovanejšej časti hry – craftingu. Chápem, že z tohto mechanizmu je dnes odvarený už málokto, tu je však urobený skvele. Okrem toho, že v rôznych truhliciach, skriniach či chladničkách nachádzate zbrane a oblečenie, je v nich aj rôzny odpad. Ten potom môžete použiť na vycraftenie zbrane nablízko, prípadne na diaľku. Výsledkom sú často vtipne vyzerajúce výtvory – polovicu hry bola mojim hlavným nástrojom na zabíjanie záchodová kefa. Prečo? Nuž, dávala mi dobrý bonus.
Herný svet je poriadne veľký, a to sa týka aj dĺžky hry – prešiel som ju za 25 hodín, pričom pred sebou som mal ešte asi polovicu bočných úloh a malú časť nepreskúmanej mapy. Na presúvanie sa po nej okrem fast travelu poslúžia aj rôzne príšerky, ktoré môžete osedlať, a v niektorých prípadoch poslúžia aj „vozidlá”. Východ mapy je plný vody, tam na cestovanie medzi ostrovčekmi využijete skúter, zatiaľ čo časť krajiny na východe je vhodná na prechádzku vo veľkom robotovi, ktorý ma však nejak extra nezaujal. Boje v ňom sú totiž zdĺhavejšie a menej variabilné. No a potom tu máme oblasti, do ktorých je minimálne v počiatočných fázach hry neradno chodiť, pokiaľ nemáte unikátne oblečenie, ktoré je odolné voči radiácii, nedostatku kyslíka či obrovskej horúčave. Tieto špecifické nehostinné podmienky vás totiž po istom čase môžu zabiť, avšak často skrývajú veľké poklady v podobe legendárnych zbraní či brnenia, ich preskúmavanie je teda jedna z najzaujímavejších častí hry.
Poriadne magické boje
No a tak teda skúmate, plníte rôzne úlohy, získavate skúsenostné body a zvyšujete tak svoj level. Vtedy dostanete desať bodov na rozdelenie medzi šesť atribútov – vitalita, sila, agilnosť, inteligencia, charizma, a šťastie. Každá z nich ovplyvňuje inú časť hrateľnosti a povedal by som, že s výnimkou charizmy sa neoplatí žiadnu z nich zanedbať. To sa týka najmä šťastia. Poviete si, na čo by som mal pchať cenné bodíky do takej sprostosti? Chyba lávky! Šťastie ovplyvňuje šancu na kritický zásah a šancu na objavenie zaujímavejšieho lootu. Nie je totiž nič krajšie, ako keď vám po ťažkom súboji vypadne legendárna zbraň. Takto si viete vyargumentovať všetky atribúty, preto je vždy dôležité zamyslieť sa, akým štýlom vlastne hráte a čo sa vám hodí v danej chvíli.
Čo sa týka bojov, v ktorých strávite naozaj veľa času, asi vám bude chvíľu trvať, kým si na ne zvyknete. Nie sú úplne najintuitívnejšie a neposedná kamera spoločne so zvláštnym pocitom zo streľby dokážu spočiatku vyvolať zopár nahnevaných pohľadov a zlostných poznámok, po čase si však nájdete ten svoj „groove” a pochopíte čaro súbojového systému. Váš mutant má k dispozícii poriadne rozmanitý arzenál od rôznych zbraní nablízko, ako sú rôzne palice, katany, ale aj vyššie spomenuté záchodové kefy, až po brokovnice, automatické pušky či pištole. Každá zbraň má špecifické štatistiky, pričom aj spôsob boja je iný, keď máte v ruke ťažkú bejzbalku, ako keď si do oboch rúk vezmete záchodovú kefu (prepáčte, už ju nebudem spomínať). No a ako bonus môžete využívať wung-fu, čiže boj bez zbrane.
K tomu všetkému si pripočítajte aj magické sily, medzi ktoré patrí napríklad psychokinéza či rôzne poloteleportačné schopnosti, a zrazu máte k dispozícii celkom slušný a variabilný bojový koktail. V neskorších fázach hry už budete s protivníkmi tancovať pekné tango – mne sa osvedčila kombinácia boja na blízko s ostreľovaním dvomi pištoľami a občasným použitím hromadného zmrazenia, ale keby som chcel, asi by som si vystačil aj s legendárnou automatickou puškou, ktorá mi vypadla zo silnejšieho protivníka. Nepriateľov je viacero typov, spočiatku budete asi najviac súperiť s inými klanmi, okrem toho sú tu aj banditi, zmutované zvieratá, ale aj niekoľko minibossov. Špeciálnou kapitolou sú bossovia, súboje s nimi sú o čosi komplexnejšie, no nie veľmi náročné. Celkovo je hra na strednej obťažnosti dosť ľahká, takže ak máte skúsenosti s open world titulmi, určite si na začiatku zvoľte ťažkú.
Dostaví sa aj stereotyp
Samozrejme, Biomutant nie je dokonalý. Hoci je prvá polovica fantastická a zvažoval som vďaka nej hre šupnúť aj plné hodnotenie, časom sa dostaví menší stereotyp. Hra vás totiž po nejakých tých 15 hodinách už veľmi nemá čím prekvapiť. Stále je krásna, boje sú fajn, atmosféra tip top, začnete si však všímať menšie nedostatky.
Úlohy sú v podstate na jedno kopyto, keďže iba idete z bodu A do bodu B, kde niečo zoberiete, prípadne niekoho zabijete. To sa týka aj tých príbehových, ktoré sa v istom momente naozaj zmenili iba na fetch questy. Hoci musím uznať, že napríklad zaberanie nepriateľských pevností má čosi do seba – nie vždy totiž ide iba o frontálny útok. Raz musíte v tuneloch vyrušiť včely, ktoré tak z pevnosti vyženú nepriateľskú armádu, inokedy zas dokážete ukecať lídra protivníkov bez boja. Hra mi navyše po tom, čo som porazil druhý kmeň, ponúkla možnosť mierovej dohody, čím sa zvyšné klany stali mojimi spojencami. Aj takto sa mi odmenila za to, že som ušetril vodcov súperiacich kmeňov.
Anyway, späť k negatívnejším veciam. Časom si taktiež uvedomíte, že na vás vyskakujú rovnaké ruiny, ktoré už nemajú také čaro ako pred niekoľkými hodinami, a nájdete v nich tie isté puzzle. To je vlastne moja najväčšia výčitka. Hra obsahuje gigantické množstvo bočných úloh, polovica z nich je však iba o tom, aby ste našli techniku zo starého sveta – mikrovlnky, gramofóny, práčky… Pri týchto zariadeniach vylúštite primitívnu logickú úlohu a keď nájdete napríklad päť televízorov a úspešne vyriešite puzzle, dostanete malú odmenu.
A príbeh, ktorý má gradovať, je z dôvodu, ako je rozprávaný, už iba akousi kulisou. Postupne som si uvedomil, že hoci ma rozprávač veľmi bavil, ostatné postavy trpeli. Nerozprávali, iba huhňali, a dialógy tak vysvetľoval samotný rozprávač. Zaujímavý nápad, ktorý však časom začal tak trochu prekážať. Navyše, príbehu chýba urgencia, často som sa tak pristihol, že radšej si užívam otvorený svet a lootujem všetko, čo sa dá, akoby som sa mal posúvať v hlavnej dejovej linke.
Drop sem, drop tam, nám už je to všetko jedno
Čo sa týka technickej stránky, grafiku musím pochváliť. Hra vyzerá krásne a ako som už spomínal vyššie, vždy som sa tešil na pobehovanie a objavovanie tohto farebného sveta. Mal som však aj menšie problémy – počas prvých dní mi v niektorých častiach z ničoho nič padli FPS aj o 10 až 20 a hra sa tak niekoľko sekúnd trhala. Nebolo to nič tragické a zdá sa, že po dvoch patchoch sa situácia zlepšila, zdvihnuté obočie však zostalo. Ak ste vlastníkom next-gen konzoly, možno vás nepoteší správa, že Biomutant nie je natívnou, ale iba spätne kompatibilnou hrou, takže ešte nevyužije všetky vymoženosti Xbox Series X a PS5. Vývojári však sľubujú, že plánujú vydať optimalizovanú next-gen verziu.
A tak. Biomutant u mňa prišiel, videl a zvíťazil. Nebol to síce najpresvedčivejší triumf, ale rozhodne bol poctivý. Dostal som totiž 25 hodín dobrej zábavy. Švédskym vývojárom zo štúdia Experiment 101 držím palce, aby sa poučili z chýb a nabudúce priniesli ešte lepší počin. Budem sa tešiť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Biomutant 2021
- Platforma: PC
- Žáner: Akčná RPG
- Vývojár: Experiment 101
- Vydavateľ: THQ Nordic
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Galéria