Čo spája mladého poľského autora Pawła Leśniaka s menami ako Andrzej Sapkowski (Zaklínač) či Dmitrij Gluchovskij (Metro)? Odpoveď znie: všetci traja sú spisovateľmi, ktorých knihy sa dočkali aj videoherných spracovaní. Leśniak môže v tejto trojici figurovať ako ten najmenej skúsený, na strane druhej sa môže pochváliť niečím, čím zvyšní dvaja páni nie.
Leśniak si totiž videohernú adaptáciu svojej knihy spískal sám – založil vlastné štúdio s názvom Layopi Games a už o niekoľko dní, presnejšie 17. septembra, vyjde týmto „zelenáčom“ ich debutová videohra. Nesie názov Devil’s Hunt a ako som už načrtol v úvode, pôjde o nielen o prvotinu tohto nového štúdia, ale najmä o vizuálne stvárnenie Leśniakovej knihy „Równowaga“ (Rovnováha).
V oboch prípadoch je hlavným hrdinom zbohatlícky synáčik Desmond Pearce, ktorého jedno veľmi nešťastné rozhodnutie bude stáť všetko… vrátane jeho duše. Desmond sa však po vstupe do pekla a uzavretí paktu s Diablom stane ústrednou postavou večného boja anjelov a démonov. Autori sa vôbec netaja tým, že Devil’s Hunt by mal byť vstupom do novej série, podobne ako je rozvetvená aj jej knižná predloha.
„Je to o chalanovi, ktorý sa ocitne v akejsi epickej pozícii a musí sa naučiť prekonať to, vyrovnať sa s tým. Je to prechod z normálneho človeka na epickú postavu.“
Paweł Leśniak, Layopi Games
Musíte sami uznať: nie každý deň sa stretnete s človekom, ktorý je nielen knižným, ale aj videoherným autorom. Adaptácie kníh sú, samozrejme, bežnou praxou, ale či sa už pozrieme na Sapkowského a jeho Zaklínača či na Gluchovského post-apokalyptické Metro, vždy tam je nejaká ďalšia strana. Geralta, napríklad, oživil CD Projekt RED a Metro štúdio 4A Games. Leśniak na to však išiel inak – neuspokojil sa s tým, že svoje nápady vloží do rúk niekomu cudziemu a niečo na tom zarobí (však, Andrzej?) alebo že bude pri vývoji hry figurovať ako konzultant.
Nie, Paweł išiel s kožou na trh a založil vlastné štúdio. S týmto sympatickým 30-ročným spisovateľom, ktorého by ste si však v pohode pomýlili s vysokoškolákom, som sa stretol ešte na Gamescome. V Kolíne nad Rýnom on a jeho kolegovia prezentovali hrateľnú ukážku prvotiny Devil’s Hunt, ktorá síce nevyzerala zle, ale ani obzvlášť inovatívne či dychberúco. Bola to veľmi priamočiara „sekačka“ s démonmi, nič, čo by ste predtým nevideli. Na um mi vtedy zišlo prirovnanie „chudobný príbuzný série Devil May Cry“. Bola to však len jedna, pomerne krátka úroveň, možno 15 minút hrania – podľa toho sa celok určite súdiť nedá.
Dnes som však už múdrejší. Hru som totiž prešiel a už 17. septembra, teda v deň jej vydania, sa môžete tešiť na recenziu. V nej sa dozviete, či sa moje obavy z Gamescomu potvrdili (alebo či boli úplne mimo, ako dávnejšie v prípade Sony exkluzivity Days Gone).
Než však v prípade Devil’s Huntu padne oficiálne informačné embargo, prečítajte si rozhovor s Pawłom Leśniakom z Layopi Games, takpovediac biologickým aj duchovným otcom tejto literárno-hernej fantasy akčnej hry.
Devil’s Hunt ste na Gamescome prezentovali už v roku 2018. Ako ste odvtedy pokročili vo vývoji?
– Minulý rok sme sa na Gamescome pýtali hráčov, čo sa im páči a čo nie, a sústreďovali sa potom pri vývoji na opravy kritizovaných častí. Hra je teraz, napríklad, plynulejšia.
Ide viac o akčnú hru či príbehovú?
– Je to tak 50 na 50. No, možno 60 na 40! Naším cieľom bolo skombinovať dva elementy: hack´n´slash a rozprávanie príbehu. Nechceli sme hru, kde bude bojovať, potom pôjdete doľava, doprava, doľava a potom zase. Medzi súbojmi pôjde o adventúrnu hru s puzzle a interaktívnymi prvkami.
Ak som správne rozumel, hra je situovaná na Zemi aj v pekle…
– Hej, v pekle a v Miami. Máme 23 rôznych úrovní a jediným miestom, na ktoré sa opakovane, celkovo trikrát, vrátite, je Desmondov dom. Ostatné levely sú jedinečné, nikdy sa totiž nevrátite na to isté miesto. Napríklad taký Luciferov hrad…
Aký je vývoj postavy a jeho vplyv na hru?
– Z nepriateľov vysávate duše, za ktoré si potom nakupujete nové kombá a schopnosti. Kedykoľvek však môžete svoje skilly resetnúť a radšej investovať duše, teda body, inam.
Je hra lineárna? Ak by som si ju chcel po prejdení zahrať znova, nájdem nejaké nové veci?
– Hej, nájdeš. Máme tri druhy zberateľských predmetov: Luciferove zrkadlá, z ktorých získavate duše, a potom dva typy kariet, odkazov. Z jedného sa dozviete viac o hernom svete a druhý vám odomkne novú schopnosť, ktorú si nemôžete kúpiť za duše.
Ak by ste mali hru popísať jedným slovom… ktoré by to bolo?
– … vzrušujúca?
Čo je je na Vašej hre také vzrušujúce?
– Príbeh. Je to o chalanovi, ktorý sa ocitne v akejsi epickej pozícii a musí sa naučiť prekonať to, vyrovnať sa s tým. Je to prechod z normálneho človeka na epickú postavu, vidíte, ako sa počas príbehu vyvíja.
Je zaujímavé, že Vaša hra je vytvorená podľa knihy, ktorú ste taktiež napísali Vy. Aká je medzi nimi spojitosť?
– V hre sa nachádza asi 70 percent z knihy. Niektoré veci sme však museli spraviť inak, nebolo možné ich interpretovať do hry. Hra je však väčšia a krvavšia než kniha. Devil’s Hunt je ako kniha, ale so sto stránkami navyše.
Ako to teda funguje vo fantasy svete, ktorý ste vytvorili?
– Hra vám jednoducho ukáže viac. Ak sa vám páčila kniha, bude sa vám páčiť aj hra. A je tam veľký rozdiel pri písaní. V hre musíte ukázať všetko, napríklad emócie, reč tela. V knihe zasa môžete zachádzať do hlbších detailov, pokiaľ ide o emócie jednotlivých postáv – Desmonda, Lucifera či Gabriela. V hre to musíte skrátka ukázať, nemôžeme im zájsť do hlavy a prečítať si, čo si o situácii myslí. Je to rozdielna perspektíva.
Čo bolo ťažšie: napísať knihu alebo vytvoriť hru?
– Pri knihe bolo ťažšie vytvoriť univerzum a pracujete sami, na všetko máte dostatok času. Pri hre však spolupracujete s mnohými ľuďmi a musíte byť veľmi exaktní pri všetkom, čo hovoríte. Ako to má niečo vyzerať, ako sa to má odvíjať a podobne. Dosť sa to teda líši. Ale povedal by som, že ťažšia bola tá hra.
Držíme teda palce, vdaka za rozhovor!
Na otázky odpovedal Paweł Leśniak, zakladateľ štúdia Layopi Games
Prečítajte si tiež