Na staručkom PSP si získali celkom slušnú obľubu hry s rozšírenou realitou – napríklad Invizimals. Séria bojových hier, ktorá nehanebne kopírovala Pokémonov, zaujala najmä presunom dejiska do rozšírenej reality. PS Vita stavia na tomto odkaze s hrou Reality Fighters, ktorá vo využívaní tejto technológie ide ešte ďalej.
Reality Fighters je v podstate klasická bojovka s len malými obmenami v hernej mechanike. Po vzore vyššie spomínaných Invizimals sa však presunula do sveta rozšírenej reality. Výhodou je, že už na hranie nepotrebujete nepraktické AR karty. Vďaka gyroskopu je Vita celkom obstojne schopná simulovať pohyb postavičiek po podlahe. K ďalším zmenám k lepšiemu patrí, samozrejme, lepšia grafika, stavajúca na vyššom výkone zariadenia.
Tu by som sa mohol zastaviť, povedať, že kladných stránok som vymenoval viac než dosť a ukončiť recenziu zoznamom nepodarených a vyslovene negatívnych zložiek hry. Ale myslím si, že niektoré hry by sa mali hodnotiť podľa toho, aké sú zábavné a nie podľa kvality celkového spracovania. Veď, koniec koncov, Reality Fighters je aj tak hra primárne určená detskému publiku. Dospelý či takmer dospelý hráč túto hru ľahko odsúdi po desiatich minútach hrania. Deti sú však iné a ako už mnohokrát hry podobného typu dokázali, rady sa budú hrať len pre hranie samotné, bez nejakého vyššieho cieľa.
Hra totiž nie je dostatočne prepracovaná na to, aby mohla byť považovaná za serióznu konkurenciu pre zavedené značky typu Tekken alebo Street Fighter. S problémami sa stretáva samotné spracovanie rozšírenej reality, ktoré je vhodné len na hranie sa doma. Postavičky bojovníkov sa totiž neobmedzujú na pohyb v statickom ráme jednej obrazovky, ale slobodne sa v zápale boja posúvaju navôkol vás. Je len na vás, aby ste ich sledovali objektívom kamery, ak ich nechcete stratiť z dohľadu. Z popísaného spôsobu prezentácie hry je zrejmé, prečo si ju veľmi neužijete napríklad vo vlaku či v autobuse. V Reality Fighters síce máte aj možnosť zahrať si vo virtuálnom prostredí (napríklad v ruskom lese, v čínskej záhrade, na anglickom vidieku,…), ale hra sa správa rovnako ako pri hraní v rozšírenej realite.
Spôsob vytvárania postavy je celkom unikátny. Najprv si určíte pohlavie, potom si odfotíte vlastnú tvár a následne upravujete postavu – množstvo svalstva a množstvo tuku. Až potom nasleduje výber účesu, oblečenia a doplnkov, pričom platí, že keď dlhšie podržíte prst na ikonke daného účesu či kúsku oblečenia, dostanete možnosť nastaviť si farbu podľa chuti. Je to veľmi intuitívny a jednoduchý systém so značným kreatívnym potenciálom aj pre užívateľov neskúsených v počítačových technológiách.
Za víťazstvo v súboji dostanete istý počet hviezdičiek (podľa toho, ako dobre bojujete), ktoré slúžia ako virtuálna mena. Za ne si budete nakupovať nie len oblečenie a doplnky, ale aj nové účesy a bojové štýly. Niektoré kusy oblečenia a doplnkov získate po zdolaní protivníkov v príbehovej línii hry. Oblečenie neplní len estetickú funkciu, ale má špecifické vlastnosti, ktoré vám pomôžu pri súbojoch. Niektoré vám dodá väčšiu silu, iné podporí vašu obranyschopnosť a odolnosť. Je jasné, že väčšina oblečenia v tejto hre sú skôr karikatúry svojich predlôh a môžete tvoriť naozaj bizarné a komické výtvory.
K tomu vás budú nabádať už aj samotné bojové štýly. Na začiatku máte odomknuté len štyri: baletka, boxer, kung fu a zombie. Každý z nich je diametrálne odlišný od tých ostatných, napríklad boxer si drží pevné ťažisko, nohy drží pevne na zemi a bojuje len rukami, zatiaľ čo baletka využíva najmä kopy a zombík sa niekedy zahrabe pod zem, vyhrabe sa za vami a stiahne vás do svojej diery (alebo vám rovno zožerie mozog). Všetky bojové štýly sú komické a priam silene vtipné, preto nie sú určené pre vážne povahy. Za nazbierané hviezdičky si budete môcť dokupovať ďalšie štýly, medzi ktorými nájdete napríklad muay thai, kapoeru, disco, karate či samuraja.
Ovládanie hry je prednastavené na tradičnú schému na tlačidlách, pričom na pohyb slúži D-Pad alebo ľavý „analóg“, akčné tlačidlá majú pridelené základné útoky a tlačidlám L+R je pridelená len funkcia fotenia. Hra sa dá prepnúť aj na dotykové ovládanie, úprimne si však neviem predstaviť, že by niekto dobrovoľne hral bojovú hru takým spôsobom, ale budiž, možno práve detské obecenstvo túto možnosť uvíta. Prekvapí však hĺbka bojového systému, každý štýl má vlastné unikátne útoky, vlastné kombá a schémy ovládania. Hoci hra ani zďaleka nedosahuje hĺbku zavedených populárnych sérií, je v tomto smere až prekvapivo prepracovaná.
Hlavnou náplňou Reality Fighters je zvládnuť príbehovú líniu hry, ktorá pozostáva z náhodne volených súbojov s rôznymi postavami. Hoci vás príbehom sprevádza Mr. Miyagi z Karate Kid, je skôr trápny ako vtipný, zdržuje a nedá sa urýchliť. Príbehový mód na(ne)šťastie zvládnete celý tak za dve hodinky a potom už nemáte veľmi čo robiť. Iste, môžete sa hrať online, ale vďaka limitovaným možnostiam hry aj v tomto smere bude hranie zaujímavé naozaj asi len pre deti. Tie poteší možnosť prezentovať sa so svojím uleteným charakterom na internete, a zároveň aj možnosť vidieť výtvory ostatných hráčov.
Reality Fighters je hra, ktorá nič nerobí vyslovene zle, ale nič nerobí ani veľmi dobre. Je tak priemerná, že silený humor a komické grafické spracovanie mnohých hráčov ľahko odradí. Fanúšikovia bojoviek siahnu po iných, kvalitnejších a prepracovanejších tituloch na PS Vita a prenechajú doménu RF deťom. V tých vidím najväčšie potenciálne publikum pre tento titul, ktorý je skôr zábavnejším technickým demom, než plnohodnotnou hrou. Tomu by však mohla zodpovedať aj cena, ktorá je momentálne dosť prehnaná.
|
intuitívny systém tvorenia postavy prekvapivo prepracovaný systém súbojov |
|
Mr. Miyagi krátka hracia doba prehnaná cena |
50% | |
ŽÁNER | infantilná bojovka |
VÝROBCA | Novarama |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
SCEE |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|
Korekcia: Lenka Macsaliová