Vydanie postapokalytického The Last of Us sa blíži míľovými krokmi. Úchvatne vyzerajúcu hru od tvorcov série Uncharted, nad ktorou už rok slintajú milióny fanúšikov po celom svete, sme si mohli konečne aj sami vyskúšať. Ste zvedaví?
The Last of Us nie je Uncharted. Vlastne nemá s tou hrou nič spoločné. Práve to je hneď na začiatku najväčším prekvapením. Štúdiu Naughty Dog sa podarilo vykročiť úplne iným smerom a spraviť novú hru, ktorá žije svojím životom a je z nej cítiť osobitosť. V dnešnej dobe sa podobné veci tak často nevidia.
Hrali sme špeciálne demo, určené na písanie preview. V ňom sme si mohli prejsť dva levely z hry, a tak sme ich radšej rovno prešli niekoľkokrát a naozaj detailne. Demo má hraciu dobu približne hodinu – pri pozornom skúmaní sveta aj viac. A ak má byť nejaká hra predurčená na podrobné skúmania, bude to práve The Last of Us.
Nostalgia prostredia
Nové dielo od Naughty Dog je zasadené do postapokalyptickej Ameriky v nie tak ďalekej budúcnosti. V domoch sú pozostatky po rýchlo utekajúcich ľuďoch, na stenách plagáty pozývajúce na koncerty, v obchodoch automaty na kolu či kopy vinylových platní, na cestách prázdne autá. Spomienky na nedávno stratený svet.
Podstatná je atmosféra, ktorá z tohto prostredia vyžaruje. Je to neobývateľný svet, ktorým putuje niekoľko prežívajúcich ľudí. Všetko pôsobí naozaj tak, akoby ľudia len pred pár rokmi narýchlo odišli. A akoby na niektorých miestach stále prežívalo zopár jedincov. Ale akých? Často sme narazili na barikády, ktoré mali udržať infekciu mimo istej časti mesta alebo vojenskej základne. Pasce, ktoré niekto proti infikovaným nastražil. A otázky mladej Ellie.
{embed_video http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=J4xYSWQKN9E}
Je jasné, že Joel ešte ten starý svet zažil, že v ňom vyrastal. Že ho pozná. A Ellie, mladé dievča, sa doňho síce narodila, ale bola príliš malá, keď prišla infekcia, aby si ho pamätala. Keď Joel rozpráva o starom svete, uvedomujeme si tú beznádej, ktorú sa vývojárom podarilo bravúrne vykresliť.
Zo sveta The Last of Us, z pozostatkov stratenej civilizácie, sála nostalgia a bezútešnosť. A spolu s nimi aj trochu nádeje. Nádej, ktorá preráža na povrch toho všetkého cez zvláštnu krásu nevšedného sveta. A príbeh stavia práve na tomto prostredí. Na kontraste sveta, ktorý nám je dôverne známy, a sveta nového, v ktorom už príroda prerastá ulicami a jeden nikdy nevie, či prežije ďalšiu hodinu.
Melanchólia postáv
Charaktery, ktoré v hre spoznávame, sú takisto úplne odlišné od toho, na čo sme boli zvyknutí. Na filmovosti, ktorú z hry cítiť, sa značne podieľajú práve hlavné postavy Joela a Ellie.Joel nie je zrovna sympatický človek. Zabudnite na ukecaného Nathana z Uncharted, toto je úplne iný hrdina. Tam, kde Nate veselo vtipkuje a odvráva, ostane Joel radšej mlčať a pevnejšie zovrie v rukách olovenú trubku. Pri stlačení krúžku na ovládači Joel neskočí do krytu s efektným kotrmelcom, ale sa pragmaticky a efektívne rýchlo zohne a nerobí žiadne zbytočné pohyby. Nie je to žiadny playboy, charizmy má asi toľko čo snehuliak. A zo spôsobu, akým sa pohybuje, akým uvažuje a ako rozpráva je cítiť, že v novom svete prežíva len vďaka čisto racionálnemu zmýšľaniu. Z obsahu jeho reči pochopíme, že nemá úplne čistú minulosť, skôr naopak, uvedomuje si, že po smrti sa bude smažiť v pekle.
V hre ho sprevádza Ellie (teda skôr Joel sprevádza Ellie a musí ju niekam bezpečne dopraviť), mladé, iniciatívne a zvedavé dievča na začiatku puberty. Je trochu nerozvážna, nedáva si pozor na jazyk, a tak sa sem-tam dostane do problémov. Uvažuje však inak ako Joel a občas príde na nový spôsob, ako vyriešiť problém, pred ktorým práve stoja. Funguje zároveň ako nápoveda, namiesto expresívnych textových popiskov a šípok, smerujúcich k novému checkpointu, je tu Ellie, ktorá subtílnejším spôsobom sem-tam navrhne, kam ďalej. Rozhodne to považujeme za plus.
{embed_video http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=Jx_qfEU6IaQ}
Skvelá je dynamika vzťahu Joela a Ellie. Ostrieľaný drsný vlk samotár a mladé, neskúsené dievča putujúci krajinou. Joel si na starý svet dobre spomína, ale nie je veľmi zhovorčivý a možno sa popri mladej dievčine cíti aj trochu nesvoj. Zato ona je tým akčnejším prvkom. Stále sa na niečo vypytuje, niečo komentuje, je na všetko detsky zvedavá. Príbeh o infekcii, jej priebehu a o udalostiach, ktoré po jej vypuknutí nastali, sa vynára na povrch práve cez ich rozhovory. Príbeh je teda rozprávaný pozvoľna, cez prostredie a rozhovory do minulosti, cez dianie na obrazovke zase v prítomnosti.
V testovanej časti hry sme nestretli mnoho postáv – jedine Billa, Joelovho starého známeho. Tiež sa však dá hovoriť o zemitom charaktere postavy. Okrem toho už len infikovaných a banditov, s ktorými sa dalo rozprávať jedine päsťami či inou zbraňou.
Čo sa týka infikovaných, nemajú ďaleko k zombíkom. V preview verzii sme videli dva typy infikovaných. Ľahšie štádium, asi nie úplne rozvinuté, boli v podstate štandardne vyzerajúci zombíci, dosť divne sa tváriaci a pohybujúci sa ľudia. Dali sa relatívne ľahko zabiť, a to jedným výstrelom do hlavy alebo dvoma kamkoľvek, prípadne pár údermi palicou či trubkou. Horšie, rozvinutejšie štádium je dosť ohavné. Títo infikovaní už sú značne deformovaní, pričom ich hlavy vyzerajú skôr ako akési hubovité útvary. Zabiť ich je náročnejšie, znesú zhruba dvojnásobok toho, čo bežní infikovaní. A nedajbože, aby sa k vám dostali, veľmi ľahko a rýchlo sa do vás zahryznú a končíte.
V prvom rade prežiť
Nenechajte sa zmiasť, The Last of Us je čistý survival horor, len v luxusnom kabátiku. Preview verzia bola dostatočne dlhá na to, aby sme si mohli podrobnejšie vyskúšať rôzne herné mechaniky v praxi. Táto hra je v podstate všetkým tým, čím vždy chcela byť séria Resident Evil, ale nikdy to tak celkom nevyšlo.
Čas nestojí, ani keď sa hrabete v ruksaku, teda vo svojom inventári. Preto si vždy musíte nájsť nejaké pokojné a bezpečné miesto, keď chcete s niečím v inventári pracovať. Hra vás prísne limituje, a tak si so sebou nemôžete nosiť priveľa vecí. Kľúčový je systém vytvárania predmetov, pričom vždy máte viac možností, napríklad z alkoholu a obväzov môžete spraviť molotov, ale aj lekárničku. Znamená to, že musíte pozorne skúmať svet a zbierať všetko, čo môže byť užitočné. Medzi inými vecami nachádzate aj rôzne listy, odkazy, ale aj recepty a návody na vytvorenie nových zbraní a predmetov. Napríklad nám sa najprv podarilo nájsť dymovnicu, ale nevedeli sme ju ešte vyrobiť. Chvíľku na to sme narazili na návod, ako dymovnice vyrábať a hneď sa rozšíril repertoár našich schopností.
V The Last of Us existuje aj možnosť vylepšovať si zbrane a, samozrejme, aj Joelove schopnosti. Zbrane sa dajú upravovať na špeciálnych pracovných staniciach, ale musíte mať dosť materiálnu. Niektoré vylepšenia vyžadujú len jeden typ materiálu, iné aj viac druhov naraz. Každá zbraň sa, samozrejme, upravuje samostatne. Joel môže svoje schopnosti zlepšovať prakticky kedykoľvek, ale musí mať dostatok nazbieraných piluliek. Tie sa dajú extrahovať aj z rastlín, ale najviac ich nájdete v rôznych domoch, najčastejšie v kúpeľniach.
Zaujímavá je Joelova schopnosť „načúvania“, čo je niečo na spôsob detektívneho režimu v Batmanovi. Pri aktivácii načúvania sa Joel okamžite skrčí a podľa rôznych zvukov a ruchov dokáže zistiť, kde sa niečo pohybuje, čo vydáva zvuky. Táto schopnosť príde veľmi vhod, ani nie tak pri zombíkoch, ako skôr pri súbojoch s banditami. Banditi totiž postupujú takticky a, prekvapivo, spolupracujú a kryjú si chrbát. Často je lepšie sa im úplne vyhnúť. Prinajhoršom trochu taktizovať. V priamej konfrontácii nemáte veľké šance na úspech.
{embed_video http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=mty2wE–yw8}
Opätovne sa nevyhneme porovnaniu s Uncharted. Aj v The Last of Us občas musíte niekam vyšplhať a vymyslieť, ako sa dostať na nejaké ťažko dostupné miesto. Ale rozhodne nejde o také masívne platformovacie hlavolamy, ako v Uncharted. Ani Joel nemá také nadprirodzené schopnosti ako Drake. Joel na zemi neskáče vôbec. Vylezie na nízky múrik či osobné auto, no na autobus sa už nevyškriabe. Skočí maximálne tak zo strechy a aj to sotva dva metre do diaľky, takže na to, aby preliezol zo strechy na strechu, potrebuje dlhú dosku, z ktorej si spraví mostík. A ani tie miesta, na ktoré sa vyliezť dá, nie sú farebne zvýraznené blikajúcou žltou farbou. Takisto je Joel aj horší strelec. Na rozdiel od Nathana má o niečo horšiu mušku, zbraň sa citeľne hýbe a je ťažké dokonale presne namieriť na cieľ. Jednoducho, realistickejšie spracovanie.
Naozaj ide vlastne o survival horor. Munície a predmetov je málo (na najnižšom stupni náročnosti relatívne viac, na vyššom je predmetov rozhádzaných po svete sotva polovica), nepriatelia sú relatívne silní a schopní a v otvorenom konflikte nemáte šancu, musíte si vytvárať vlastné predmety, pričom sa hra nezastaví, a hlavne, musíte to celé prežiť, hoci nikdy neviete kedy, kde a čo na vás najbližšie vyskočí.
Vizuálny nerdgasm
V oblasti grafiky nastali od čias Uncharted značné posuny vpred. Jasné, anti-aliasing je na PS3 vždy trošičku kostrbatý, ale inak hra vyzerá veľmi dobre. Priznávame, že sme boli zhýčkaní z videí, a tak sme čakali o trochu viac hneď od prvej scény, no museli sme sa hrať dlhšie, kým sme boli schopní naplno oceniť celú tú krehkú krásu.
Všetky prostredia sú veľmi detailne spracované, hoci prakticky nič nejde rozbiť. Ale to nie je na škodu, veď v silne príbehových hrách nám nechýba omietka, čo opadá pri výstreloch. Fenomenálne je, a na celkovom výsledku a atmosfére sa nepochybne veľkou mierou podieľa, nasvietenie hry a práca so svetlom. Krásne dynamické osvetlenie, dynamické tiene s vyhladenými hranami (škaredý pohľad smerom na Assassin’s Creed 2) a úplne úžasné odlesky svetla dodávajú život tomuto virtuálnemu svetu.
Animačné oddelenie venovalo v in-game engine viac úsilia do animácií pohybov postáv, ich chôdze a bojov než do animácií mimiky a pohybov úst. Výsledný efekt je veľmi dobrý, keďže väčšinou sa aj tak nepozeráme svojmu hrdinovi do tváre, keď sa len tak rozpráva s Ellie. Cut-scény sú však už všetky spracované veľmi detailne a ostáva nám len si ich vychutnávať.
Šťavnatý zákusok
Vývojári z Naughty Dog opätovne dokazujú svoje kvality na ďalšom unikátnom projekte. Výborne kombinujú survival horor s hutným a dynamicky rozprávaným príbehom, pričom strety s nepriateľmi bývajú dosť intenzívne. Znovu sa tak potvrdzuje pravidlo, že najlepšie hry na PlayStation vychádzajú až na konci životného cyklu konzoly, keď už je dokonale preskúmaná architektúra čipov a existujú nástroje, ktoré z toho stroja vyžmýkajú maximum. Takisto sa potvrdzuje, že ak je hra fantasticky nasvietená a naanimovaná, pričom každý kúsok sveta je detailne spracovaný, tak vôbec nevadí, že chýba nejaký masívny fyzikálny model a ani že sa takmer nič v hre nedá rozbiť. Pozor, od odľahčeného Uncharted má táto hra ďaleko. Preview demo rozhodne splnilo naše očakávania a milo prekvapilo, aj preto sa už nevieme dočkať finálnej verzie hry.