Začiatok roka (najmä mesiac február) je prešpikovaný vydávaním dlhoočakávaných titulov zo všetkých strán. Mnohé z nich boli odložené a tak sa to možno stalo aj malým nedopatrením. Medzi ne patri aj pokračovanie Horizon Zero Dawn s názvom Forbidden West. Táto IP od holandského štúdia Guerrilla Games mala premiéru vo februári pred piatimi rokmi. Päť rokov… tak dlho čakám, kým sa môžem znova vrátiť do krásneho postapokalyptického sveta robotických dinosaurov. Dokáže ale „zakázaný západ“ nadviazať na posledné udalosti a minimálne udržať stanovený štandard?
Ak ste nehrali prvú časť, táto recenzia môže odkryť niektoré postavy a udalosti, no sľubujem, že čo sa týka Forbidden West, to ostane bez spojlerov. Táto hra sa totiž nedá opísať tak, akoby prvá neexistovala a ak by som to aj skúsil, výpovedná hodnota by výrazne klesla. Veď všetci chceme vedieť, ako to dopadlo v porovnaní so Zero Dawn, nie?
Pokračovanie doslova a do písmena
Poďme ale pekne od začiatku. Už v samotnom úvode vás štúdio prevedie udalosťami predchádzajúceho dielu a potom vás rovno začne pomaly pripravovať do deja. Nezvyčajne sa tejto úlohy ujme Sylens, spoločník hlavnej hrdinky Aloy z jednotky. Práve on ju naučil mnohé veci a hoci to medzi nimi občas dosť škrípalo, jeden bez druhého by nemohli pokračovať vo svojich cestách.
Hneď na začiatku sa ocitáte v novej lokalite. Keď otvoríte mapu, zistíte, že toto asi ešte ten západ nebude. V podstate ide o uvedenie do základných mechanizmov, hlavne noviniek, čo sa pohybu týka. Už v úvode získate lano s kotvou, vďaka ktorej sa viete rýchlo vyšplhať na vysoké miesta, prípadne hýbať s predmetmi. A keď sme už pri tom šplhaní, Aloy konečne vie liezť po skalách aj bez žltých lán, tyčí a výčnelkov, ktoré boli predtým viac-menej jediný spôsob, ako vyjsť na horu. Stále to nie je 100%, nedokáže sa dostať úplne všade, no keď svojim fokusom aktivujete sken, zistíte, že na drvivú väčšinu skál viete vyšplhať. Tento sken pomôže aj inde, keď hľadáte v ruinách či na iných miestach.
Čo sa hlavného príbehu týka, TAKMER celé sa to točí okolo Aloy, ktorá pokračuje tam, kde skončil Zero Dawn. Hrozba v podobe rýchleho vyhubenia planéty síce bola zažehnaná, ukáže sa však, že nie úplne. Skon planéty príde, pričom Aloy tomu chce zabrániť nájdením GAIA (umelá inteligencia z prvej časti, ktorá dokáže riadiť planétu).
Dej sa odohráva len šesť mesiacov po udalostiach z predchádzajúcej časti (my sme si museli počkať oveľa dlhšie). Za ten čas sa hlavná hrdinka vzdelávala a vyrazí vám dych, koľko sa toho naučila o našom svete. Rozumie zákonom fyziky, vyzná sa v astronómii a dokonca podľa ruín pozná staré mestá. Pôsobí to tak, že sa tých pár mesiacov naozaj niečo dialo a nie len reči typu „o pol roka neskôr“. Aloy vyzerá ešte viac sebaisto a nie je odkázaná len na Sylensovu pomoc, čo sa technológií týka.
Jeden za všetkých a všetci za jedného
Asi najväčším prekvapením pre mňa (a zrejme aj pre Aloy) bolo, že na svojich cestách má spoločníkov. Hneď v úvode sa k vám pridá Varl (známy z prvej časti ako člen kmeňa Nora). Najskôr som si myslel, že má úlohu len takého katalyzátora, cez ktorého sa dostanem do deja, nech to nevyzerá, že sa Aloy rozpráva sama so sebou. Neskôr sa ukázalo, ako som sa mýlil. Ako som ja bojoval s predstavou, že Aloy nie je sama, tak aj ona sama s tým má problém. Ukáže sa však, že daný problém, ktorý sa snažíme vyriešiť, je na jedného človeka príliš. Spoločníka teda musíme akceptovať.
Vývojári to spravili veľmi dobre. Príbeh postavili tak, aby vám spoločník, resp. spoločníci vyhovovali a aby ste ich občas aj potrebovali. A prečo množné číslo? Lebo po prvýkrát máte vlastnú základňu. Vaša tajná skrýš je vašim domovom, odkiaľ podnikáte svoje misie. Počas vášho pobytu vonku dokonca nazbierate niekoľko nasledovníkov – od známych až po úplne nových. Každý má svoj vlastný príbeh, osud a čo viac? Fokus.
Tu sa ukáže, že Aloy sa posunula aj v technológiách. Svojim priateľom rozdá fokusy a oni sa ich učia používať. Zväčša len na komunikáciu, no pri rozhovoroch natrafíte na poznámky o tom, čo ste robili, našli v minulosti, alebo čo ich zaujalo. Fokus ako taký tiež prišiel s vylepšeniami. Má dva režimy – sonar a skener (neviem, či sa oficiálne takto volajú, no fungujú tak, takže ma neberte za slovo). Sonar vydá impulz, ktorý prejde okolím a vyznačí vám truhlice, rastliny, alebo miesta, kde môžete šplhať. Aktivujete ho krátkym stlačením pravej páčky ovládača. Ak páčku stlačíte dlhšie, otvorí sa stará známa rozšírená realita. V tomto režime viete skenovať hlasové odkazy minulosti, písané záznamy, definuje vám, aké truhlice sú v okolí, ak sa na nejakú upriamite, a čo je najdôležitejšie, skenuje nepriateľov.
Či už sú to roboty, zvieratá, prípadne ľudia, povie vám, s kým máte dočinenia. Pokiaľ sa zameriate na nejaký stroj, zobrazí vám názov a typ, oddeliteľné časti, slabé miesta, aké sú jeho slabiny (napríklad kyselina, oheň) a čo naňho, naopak, neplatí (napríklad mráz, elektrina). Novinkou sú karty, ktoré si pri danom stroji môžete prepínať. Podľa typu sa zobrazí hneď niekoľko a vy tak podľa informácií dokážete naplánovať taktiku. Je to tak návykové, že by som fokus chcel asi v každej hre…
Fauna, flóra a ľudia
Začnime tým, že Forbidden West beží na engine Decima. Určite si prešiel mnohými úpravami, starý je asi len názov. No je to postavené na tom istom ako predchádzajúci diel a ak ste o tom nevedeli, tak tento „motor“ si požičal aj Death Stranding. Ide o naozaj krásny kus softvéru. Príroda, ktorú dokáže vykresliť, je priam neuveriteľná. Ak sa vám jednotka páčila, do dvojky sa zamilujete. Nájdete tu asi každý biotop, aký existuje. Od zamrznutých vrchov cez lesy a džungle až po púšte, jazerá a moria.
Veľkou novinkou je potápanie. Podvodný svet je ďalší biotop sám o sebe. Nejde len o bezduchý doplnok, pri skúmaní nájdete naozaj mnoho. Zo začiatku síce nie veľa, keďže vám nestačí dych, neskôr však budete mať možnosť si to užiť viac. Hlavne na to netreba zabudnúť.
Guerrilla tiež vylepšila mimiku a detaily tvárí. Vyzerajú oveľa prirodzenejšie a uveriteľnejšie. Tu vidno asi najväčší progres, ale nie je to tak úplne ono. Niekedy máte pocit, že Aloy sa díva príliš vysoko, prípadne má taký neprítomný pohľad. Áno, ide o RPG rozhovor, kde vyberáte odpovede a nie je to čistokrvná cutscéna ako napr. v Uncharted, no občas to bolo dosť rušivé. Dôležité však je, že život to vdýchlo aj vedľajším postavám, takže pri rozhovoroch sa cítite o poznanie lepšie oproti náprotivku.
Pokiaľ ide o stroje, tých je viac ako štyridsať druhov a takmer každý má svoj podtyp. Či už je to ohnivý, ľadový alebo iný, majú svoje jedinečné schopnosti a silné a slabé stránky. Okrem starých známych tu nájdeme okolo dvadsať úplne nových. Ak sa pýtate, kde to preboha napchali, tak verte, že miesta tu je viac ako dosť. Mapa je totiž masívna. Zo začiatku vám to tak nepríde, no je to tak. Ak do toho ešte započítate svet pod vodou… Toto tak skoro nepreskúmate.
Je pravda, že hacknutím Tallnecka sa odkryje časť mapy, nie však úplne. Stále máte prehľad o tom, kde ste boli a kde nie. Je to vyriešené veľmi elegantne, čo kvitujem, keďže v jednotke ste mali mapu úplne odhalenú.
Čo si človek nespraví sám…
Rovnako ako v Zero Dawn, súboje sú spracované perfektne. Sú veľmi návykové, rýchle a precízne. Rýchlo si zapamätáte, ktorý stroj ako útočí, kde má slabinu. To isté platí aj pri ľuďoch. Tí sú nebezpečnejší ako v prvej časti, no nenazval by som ich múdrejšími. Stačí sa na chvíľu schovať a už o vás nevedia. Novinkou v bojoch sú kombá. Odomknete ich v strome schopností a keď sa s nimi naučíte pracovať, tak boj na blízko dostane úplne iný rozmer. Nebudem vám klamať, v prvom diele som radšej všetko riešil na diaľku, tu už nemusím utekať.
Ďalšou zaujímavosťou je zber surovín. Už nemôžete mať pri sebe 700 konárov, z ktorých robíte šípy od vidím do nevidím. Kapacita vášho vaku je totiž obmedzená. Zbierať môžete stále donekonečna, no ak máte plné vrecká, automaticky sa to odošle do súkromnej truhlice. Netreba sa báť. Nájdete ju v každej osade, meste, tábore či základni, dokonca aj pri niektorých ohniskách, no aj tak je tu miesto na rozmýšľanie. Keď sa vyberiete do boja, treba počítať s doplnením zásob. Nie vždy sa totiž počas neho dá vrátiť a dobiť.
Za zmienku tiež stojí „ponk“. Keď si chcete vylepšiť zbrane, výzbroj či kapsu, musíte nájsť špecifické miesto. Samozrejme, nie vždy máte pri sebe všetky suroviny. Čo ale môžete urobiť, je „práca“ na daný upgrade. Vtedy vám hra na mape označí, kde asi nájdete potrebnú surovinu a vám sa tak výrazne skráti doba hľadania. Získať to je však väčší problém, najmä ak musíte zničiť jedného obrovského mamuta či iného kolosa (nachádzajú sa tu asi tri alebo štyri druhy, ak rátame aj Thunderjawa z prvého dielu). Mimochodom, muzika, ktorú budete počuť pri strete s nimi, je neskutočná a často som z nej mal zimomriavky.
Pokiaľ ide o zbrane, nájdete tu všetko, na čo ste boli zvyknutí, plus, samozrejme, novinky. Ide napr. o skákacie bomby, vybuchujúce oštepy, prípadne bomby s lepidlom, ktoré spomalia rýchlych protivníkov. Možnosti likvidácie nepriateľov sú obrovské a keď si to dobre naplánujete, ani ťažká obťažnosť nemusí byť taký problém.
Strom schopností bol úplne prekopaný, nájdete tu hneď niekoľko sekcií, v ktorých každá má svoju sadu aktívnych a pasívnych vylepšení. Okrem toho sú tu aj špeciálne schopnosti, ktoré viete aktivovať pri nazbieraní dostatočného množstva „chrabrosti“ – napr. štít, alebo zvýšené poškodenie zblízka či z diaľky.
Cestovný ruch
Nový svet si pýta nových ľudí. Kde sú ľudia, tam je politika. Kde je politika, tam sú spory, niekde vojny. Toto pravidlo je prenesené aj do Horizonu. Netreba sa báť, nikto od vás nebude chcieť, aby ste niekoho volili, no nejaké politikárčenie vás neminie. Počas vašej cesty totiž musíte riešiť tenkú líniu mieru medzi západom a vašim domovom. Všetko ohrozuje jedna osoba, hoci sa ukáže, že to je len časť problému, ktorý Aloy má.
Počas putovania po svete narazíte na niekoľko frakcií. Asi najväčšou sú Tenakthovia. Obrovský západný kmeň, čo sa hrá na mariňákov – tí sú rozdelení na tri veľké sekcie. Okrem nich tu nájdete aj starú známu Carju. No a okrem nich stojí za zmienku zrejme už len jeden kmeň, Utarovia, ktorí majú asi najkrajšie obydlia, resp. mestá, aké som v hre videl. Všetko z prírodných materiálov a „vpletené“ do zvyškov starého sveta.
Cestovať môžete po svojich, použitím vaku na rýchle cestovanie (SSD disk v PS5 vás prenesie na opačnú stranu mapy do max. piatich sekúnd), alebo si skrotíte nejaký stroj, na ktorom sa poveziete. Funguje to presne ako predtým. Základné stroje, ako je napr. Charger, si viete osedlať hneď, na ostatné musíte preniknúť do jadra „kotla“ a získať informácie do svojej kopije, ako na to. Mimochodom, v neskoršom štádiu hry získate unikátny spôsob dopravy. Ten sa mi páčil až tak, že som úplne prestal cestovať po svojich a rýchlym cestovaním. A tomu, čo vymyslel nasadanie (ktorých je hneď niekoľko spôsobov), by som dal Nobelovu cenu!
Mať tak všetok čas sveta
Ak budete kombinovať rôzne spôsoby cestovania a pôjdete prevažne po hlavnej linke, hra vám do posledných titulkov zaberie takmer 30 hodín, pričom do toho sú započítané aj nepovinné rozhovory s postavami. Pokiaľ by ste ju však chceli prejsť na 100%, tak neviem. Ja som na približne 50 hodinách a stále som ďaleko.
Bol som vo všetkých kotloch a aj tak neviem ovládať všetky stroje, keďže niektoré ovládače sú poškodené a treba ich opraviť. Úloha v úlohe. Taktiež ani zďaleka nemám vylepšenú zbroj na maximum. Vedľajších úloh a miest na preskúmanie mám plnú mapu a dokonca som ani nevidel všetky podtypy strojov.
Mohol by som písať veľmi dlho, čo ešte treba spraviť, no oplatí sa to hrať aj po skončení hlavného deja?
Musím povedať, že oproti jednotke majú vedľajšie úlohu viac hĺbky a možností. Niektoré sa rozvetvujú viac, iné menej, no a sú aj také, ktoré vôbec. No a viackrát je to len o tom, že choď tam a tam, dones to a to, zabi tie stroje a prines súčiastky. Zároveň je to však spravené elegantnejšie a vždy s nejakým príbehom, niekedy dokonca nadväzuje aj na dej z jednotky. Nehovorím, že každá úloha vás bude baviť, bola by však škoda ich nevyskúšať. Mimochodom, spomenul som, že sa tu dá pretekať?
Tá druha strana mince
Ako sa hovorí, nie všetko je zlato, čo sa blyští a pri tejto hre to platí tiež. Vyzerá nádherne, hrá sa úžasne, dej je zaujímavý, ale ako je na tom technický stav? Na začiatok musím povedať, že prepady fps som nemal. Vedel som sa rozhodnúť, či si zahrám 4k 30fps alebo 60fps pri menšom rozlíšení s upscalingom. Rozhodol som sa pre 60fps a neľutujem, môj televízor spolu s PS5 dokázali zobrazovať všetko tak pekne, že som mal pocit 4K obrazu.
Lenže tu sa dostaneme k najväčšiemu problému nového Horizonu, ktorým je spomínaný technický stav. Napriek vlastne nulovým prepadom snímkovania som natrafil na problémy s vykresľovaním objektov, či dokonca celých lokalít. Veľakrát sa z ničoho nič predo mnou zjavila celá budova, pričom najviac to bolo cítiť v otvorených priestranstvách. Toto síce vyriešil day one update a veľké stavby vykresľuje už z opačnej strany mapy, menšie však vyskakujú stále. Idete po púšti, pred vami budovy a zrazu blik, detaily ako okná, hologramy a ďalšie. Niekedy, keď hra už nevedela, ako to má rýchlo zobraziť, na malú chvíľu úplne sčernela obrazovka. Pred updatom to bolo pomerne často, po ňom markantne menej, no nezmizlo to úplne. Predpokladám, že to je taký malý loading, no bolo to neskutočne otravné a kazilo to dojem.
Áno, titul je tiež robený na PS4 a ak to ten stroj zvládne bez problémov, klobúk dole pred vývojármi. Ja som za ten rok aj niečo s PS5 asi zostal rozmaznaný. Forbidden West sa však netvári ako plnohodnotná PS5 hra, takže asi budem pri hodnotení pozerať aj na to a prižmúrim oči. Dôležité je, že hoci Zero Dawn z nepochopiteľných dôvodov nemal českú lokalizáciu, pokračovanie ju už má.
Veľký otáznik visí aj nad samotným hlavným príbehom. V prvej časti bola pomyselná latka položená veľmi vysoko. Mohol za to aj fakt, že ste nevedeli, čo sa stalo, prečo po svete behajú robodinosaury a vy tu stojíte s lukom a šípmi, zatiaľ čo za zadkom sa vám rozpadáva mrakodrap. Zisťovanie toho neznáma malo to najväčšie čaro, no v pokračovaní sú už karty rozdané, tak čím prekvapí?
Štúdio sa rozhodlo pre mimoriadne sci-fi zápletku. Áno, samotná hra je brutálne sci-fi, tak čo sa rozčuľujem? Nerozčuľujem, naopak, mne sa to páčilo, no nie hneď. Keď prišiel daný moment, ten zvrat v príbehu, ostal som zaskočený a chvíľu som si nebol istý, či som stotožnený so smerovaním hry. Postupne som sa do toho opäť dostal, ale prišiel koniec a po vyprchaní všetkých emócií sa pýtam, či je to tá správna cesta na oslovenie bežného hráča? Nie je to veľa? Ale pre mňa je tu aj tá najdôležitejšia otázka: Kedy bude Horizon 3?
Naše hodnotenie
Informácie o hre
HORIZON FORBIDDEN WEST 2022
Pripoj sa k Aloy, ktorá sa vydáva do nádhernej, ale zároveň nebezpečnej pustiny Forbidden West, v ktorej sa skrýva tajuplná hrozba. Vráť sa do post-apokalyptického sveta ďalekej budúcnosti hry Horizon a preskúmaj vzdialený kraj, bojuj s väčšími a úchvatnejšími strojmi a zoznám sa s novými kmeňmi.
- Platforma: PlayStation 5
- Žáner: akčná RPG adventúra
- Vývojár: Guerrilla Games
- Vydavateľ: Sony Interactive Entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony