RECENZIA: Call of Duty: Modern Warfare II - Vojna? Vojna sa nikdy nezmení. Alebo áno? Nie. Ibaže by...

RECENZIA: Call of Duty: Modern Warfare II - Vojna? Vojna sa nikdy nezmení. Alebo áno? Nie. Ibaže by...

Existuje vôbec niekto, kto by nepoznal sériu Call of Duty? Už od počiatku vekov tu máme každý rok jednu časť, z čoho vyplýva, že existuje tak miliarda dielov. Ako si teda ten najnovší počína v porovnaní so svojimi predchodcami?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že v prípade Modern Warfare II nejde o žiaden remaster alebo remake titulu z roku 2009. Mimochodom, ten si pamätám ako veľmi podarený a zamiloval som si hlavne to, ako stačili 2-3 náboje, aby protivník padol mŕtvy na zem. Nutnosť vysypať plný zásobník do jedného teroristu bola minulosťou a tak to má byť.

Singlepayer

Poďme pekne od začiatku. Patrím k ľuďom, ktorí majú radi práve túto časť. Nie som profík, ktorý niekoľko hodín denne hrá tú istú hru, aby sa v nej zdokonalil. Myslím, že sa viem veľmi rýchlo adaptovať na mechanizmy každého titulu, ktorý mi príde pod ruku, ale netrúfam si čokoľvek hrať súťažne. Preto som na singleplayer stavil všetko a dúfal som, že nesklame.

Nepamätám si úplne detailne, ako kampaň vyzerala v roku 2009, čiže som nebol zaujatý, keď som tento kolotoč spustil. A musím povedať, že to stálo za to. Už je to nejaký ten rok, čo som vyskúšal Call of Duty kampaň, takže nečakajte nejaké porovnania s minulými dielmi. Áno, počul som, že vraj je to slabšie, no ja som sa dosť bavil. Bola to (takmer) nezastaviteľná jazda a doslova zážitok – hlavne pre človeka, čo to bežne nehráva. Vizuálne patrí novinka k špičke. Vývojári si dali záležať, aby každej lokalite vdýchli život. Nie je to len také bezduché prostredie, cez ktoré musíte prebehnúť, aby ste sa dostali k nepriateľovi. Dá sa využiť aj na taktický postup, pričom často som volil práve ten. Vtedy aj máte čas sa poobzerať po okolí a uznanlivo pokývať hlavou nad dobrou robotou.

Zbraní je viac ako dosť. Nemáte ani šancu vyskúšať všetky, ktoré nájdete, každá jedna je pritom do detailov prepracovaná – nielen po stránke vizuálu, ale aj zvuku a charakteru. Tu to vyzerá, akoby tie assety do hry vkladali ľudia, čo zo zbraní reálne strieľali stovky hodín. Zvyčajne sa rýchlo adaptujem na jednu flintu a idem s ňou až dovtedy, pokiaľ na samotná hra nedonúti ju vymeniť. Dôvod? Rýchlejší postup vďaka praxi. Tu som ale skúšal jednu za druhou, aby som videl, ako sa správajú, resp. ako znejú.

Nezaostáva ani zvuková stránka. Hudbu som si síce veľmi nevšímal, ale efekty, rozhovory cez vysielačky, konverzácie, či zbrane sú dotiahnuté na výbornú. Áno, pri dialógoch často natrafíte na teatrálnosť či afektovanosť a najmä vo vypätých situáciách, rozhodovaniach alebo príhovoroch je každý najväčší frajer, ale aspoň to vyzerá uveriteľne.

Samozrejme, nechýba tu automatické obnovovanie zdravia v úkryte a práve na to som musel často myslieť. Asi som si nemal dávať ťažkú obťažnosť, no keďže občas mám rád výzvy, nemohol som si pomôcť. Neočakával som však, že väčšia časť kampane sa odohráva v Mexiku, kde budem bojovať proti armáde, ktorá je obrnená. Tu odpadol môj zaužívaný systém „2-3 dávky do osoby a rovno mieriť na ďalšiu“. Brnenie si totiž vyžaduje oveľa viac. Moja taktika bola zostreliť prilbu a dať headshot, čo sa ľahko povie a ťažšie robí. Nepriateľov bolo často veľa a valili sa na mňa z každej strany, takže nebol veľmi čas mieriť a nakoniec to bol znova celý zásobník do jednej osoby. Úprimne, veľmi mi to pokazilo zážitok. Chápem, že to malo mierne sťažiť postup, ale sem-tam to bolo prehnané. Pri tých dávkach by sa nikto neudržal na nohách, nieto ešte presne zamieril a zastrelil ma.

Hre musím vytknúť aj (hoci je zaujímavá) kampaň, počas ktorej som sa musel dostať z mesta zranený a bez zbraní. Zo začiatku to bola neskutočná zábava, no mal som pocit, že to bola polovica času, čo som strávil v kampani. Bolo to jednoducho zbytočne dlhé. Najviac mi však prekážalo, že plávať viem rýchlejšie ako šprintovať. Čože? Myslel som, že sa mi sníva. Viackrát som stláčal šprint, lebo sa mi zdalo, že idem pomaly, pritom som ešte viac spomalil, pretože som šprint vypol. Bežal som ako po lepidle. Už som bol ochotný sa s tým zmieriť, keď tu zrazu plávam počas misie v Amsterdame, stlačím šprint a nestíhali mi ani motorové člny...

Inak musím zhodnotiť kampaň ako podarenú. Je trošku krátka, občas zbytočne rozťahaná, dokonca aj vykradnutá, ale dobrá. Zabavil som sa a nebyť nepriateľov, čo zožerú pol zásobníka, zahral by som si ju znova v krátkom čase.

Multiplayer

Teraz prejdem na sekciu, pre ktorú ste si recenziu asi otvorili. Kompetitívna časť je najobľúbenejšia na svete, klamali by sme si, keby sme tvrdili niečo iné. Aj Sony sa bráni akvizícii Activisionu spoločnosťou Microsoft hlavne pre multiplayer Call of Duty. Priznám sa, že tento typ hier nehrám tak často a ak áno, je to Warzone s kolegami z Gamesitu. Nemám teda ako porovnávať s minulými dielmi, ale za to vám ozrejmím, čo môžete čakať a čo nie.

Herných módov je tu viac ako dosť. Napríklad Team Deathmatch, čo je asi najklasickejší možný režim, v ktorom sa proti sebe postavia dva tímy, pričom kto ako prvý získa určené skóre, vyhráva. Je to zábava a vďaka automatickému výberu hráčov podobným vašej úrovni to nie je také stresujúce. Tento výber sa tiahne všetkými režimami. Zaujímavý bol Free-for-all, čo je vlastne obyčajný deathmatch. Strieľate na všetko, čo sa pohne. Ideálny mód, ak nemáte žiadnych kamarátov – tu si ich síce ani nespravíte, ale za to sa nemáte na koho vyhovárať, iba na vlastnú neschopnosť. Teda nič pre niektorých našich politikov.

Domination je klasické získavanie vlajok. Na mapách, ktoré sú veľmi veľké, ich je až päť, je tak o čo bojovať. Za získanie vlajky dostanete body a tím, ktorý dosiahne určené skóre, vyhráva. Na rozdiel od predchádzajúcich režimov tu nie je časový limit, ktorý by hru ukončil, takže sa to niekedy vie natiahnuť, a to najmä vtedy, keď sa stretnú dva veľmi taktické tímy.

Search and Destroy je taký Counter-Strike. Ide o veľmi krátke boje zamerané na bombu, ktorá má, alebo nemá vybuchnúť – v závislosti od toho, za koho práve kopete. Ak hrávate na konzole a nemáte doma PC, toto by som naozaj bral ako alternatívu ku CS-ku. Áno, čakám, že to nebude populárne vyjadrenie. Mimochodom, toto nie je jediná „vykrádačka“, ktorú som tu objavil a ktorou asi Infinity Ward chce rozšíriť svoje publikum, o tom však neskôr.

Mód Headquarters je iný... či lepší? Ťažko povedať. Musíte obsadiť nepriateľské sídlo velenia a ubrániť ho. Tím, ktorý ho bráni, nemá zapnutý respawn, čiže to trochu pripomína režim Hordy v iných tituloch. Ja im veľmi neholdujem, takže som skončil s filtrom, kde som to vypol. Fanúšikov si to ale určite nájde. No a Hardpoint je vlastne to isté ako Headquarters, akurát respawn je povolený aj u tých, čo bránia získané územie. Taký easy mód.

Kill Confirmed už názvom naznačuje, čo by to mohlo byť. Každý vojak má svoje „psie známky“, ktoré musíte získať, aby ste dostali body a vyhrali. Pre vás to znamená niekoho zastreliť, ísť k nemu a zobrať ich, takže nemôžete zostať v bezpečí v úkryte – vystavujete sa tak neustálemu tlaku na svoju aktuálnu pozíciu. Je to zaujímavá perspektíva, ktorá núti prekopať taktiku. Samozrejme, strieľať budete stále rovnako, získavanie bodov je už ale ťažšie a ak chcete vyhrať, musíte oveľa viac riskovať.

Vysvetľovať hádam nemusíme ani Prisoner Rescue. Podľa toho, v ktorom tíme ste, rukojemníkov buď strážite, alebo sa ich snažíte zabiť. Respawn je síce zakázaný, no môžete sa navzájom oživovať. Na to však veľmi nebol čas, počíta sa každá sekunda. A potom tu máme Knock Out, čo je ďalšia rýchlovka. Dva malé tábory proti sebe bojujú o zhodené zásoby. Ani tu sa nekoná žiaden respawn a tiež tu trošku smrdí Counter-Strike.

Ako vidíte, je z čoho vyberať. Aby toho nebolo málo, najnovšie viete hrať aj v režime, kde sa na hru pozeráte z pohľadu tretej osoby. Vyššie som spomínal, že pri niektorých módoch bol inšpiráciou CS-kom, tu zas podľa mňa cítiť, že CoD chce stiahnuť hráčov Fortnite. Po Resident Evil 8, kde prišiel tento mód a mne to je prirodzenejšie tak hrať, som si tu nevedel úplne zvyknúť. Áno, určite si to nájde fanúšikov a možno aj stiahnu zopár ľudí na trošku dospelejšie hry, kde sa z nepriateľa nestane budova, keď po ňom začnete strieľať, ale či sa to uchytí, ukáže až čas.

Veľmi pestrá je aj možnosť úprav vašich obľúbených zbraní a ak ste ich v kampani často menili, máte výhodu. Niektoré upgrady sú totiž viazané na hranie s konkrétnymi zbraňami. Často úplne inými, ako ste zvyknutý. Odmenou ale je, že sa dané vylepšenie odomkne na všetky zbrane, kde pasuje. Máte tak možnosť aspoň vidieť to, čo som písal v recenzii na singleplayer. Zbrane sú tu neskutočne dobre prepracované.

Máp je tu hojne, pričom sú rozsiahle a pestré. Nachádzajú sa aj v iných lokalitách, ako ste zažili v kampani, takže je to celkom osviežujúce. Našli sa možno jedna-dve, ktoré mi úplne nesedeli, ale to je veľmi subjektívne, takže u vás to môže byť inak. Hrateľnosť je návyková, no občas prirýchla a chvíľu trvalo, kým som si zvykol, že tu sa na nič nečaká. Zábava je výborná, pre mňa trošku stresujúca, časom však stres opadával. Ak tomu nechá voľný priebeh, človek si proste zvykne na všetko.

Aby som nezabudol, v hre nájdete ešte jeden režim, ktorý mi ale ešte neprišiel úplne dokončený. Vidím v ňom najväčší potenciál pre tých, čo nemajú radi bezduché šprintovanie po mape a strieľanie od buka do buka. Spec Ops. Samotné pomenovanie je viac ako veľavravné. Toto je ten režim, kde viete potichu prejsť misiu a nechať za sebou plno mŕtvol. Pomalé a efektné. Zatiaľ trošku rozbité, resp. nedotiahnuté, ale ak sa tomu štúdio povenuje, bol by to môj najobľúbenejší mód zo všetkých.

Naše hodnotenie

Nové Call of Duty ma nesklamalo. Určite tomu pomohla aj dlhá pauza od série, ale dostal som všetko, čo som hľadal. Samozrejme, hardcore hráči budú titulu vyčítať rôzne nedostatky a chýbajúce elementy, no pokiaľ ste v sérii nováčikom, prípadne sa vraciate po dlhej dobe, určite neodídete sklamaný. Kampaň mohla byť dlhšia a multiplayer dotiahnutejší, ale to sú veci, ktoré sa v tej rýchlosti stratia. Obsahu je tu na množstvo hodín, hoci stereotyp sa, žiaľ, môže dostaviť veľmi skoro.

Klady

  • zbrane
  • vizuál
  • lokality

Zápory

  • krátka kampaň
  • niektoré herné módy sú „opajcnuté“
  • stereotyp sa vie dostaviť veľmi rýchlo

Informácie o hre

Call of Duty: Modern Warfare II

Call of Duty: Modern Warfare II 2022

Call of Duty: Modern Warfare II je pokračovaním trháku Modern Warfare z roku 2019. Vďaka návratu ikonického lídra tímu kapitána Johna Pricea, nebojácneho Johna „Soap“ MacTavisha, skúseného seržanta Kylea „Gaz“ Garricka a samotného vlka samotára Simona „Ghost“ Rileyho, obľúbeného fanúšikmi, budú hráči svedkami toho, čo robí Task Force 141 dnes legendárnym tímom.

  • Platforma: PlayStation 5
  • Žáner: FPS
  • Vývojár: Infinity Ward
  • Vydavateľ: Activision
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk