Blíži sa koniec desaťročia. Dlhá doba. Tisícky hier, ktoré sme mali možnosť si zahrať. Tak málo času. Tak veľa zážitkov. A objektívny rebríček, ktorý sa vlastne ani nedá vytvoriť.
Ako to už býva, koniec roka, to je obdobie rekapitulácie, je to obdobie, kedy sa pozeráme spätne, ale aj vzhliadame budúcnosť. A o to viac, keď sa okrem výmeny rokov mení aj desaťročie. Rozmýšľali sme, aký by bol najvhodnejší spôsob „uctenia“ si hier, ktoré sme mali možnosť zahrať. A asi nemá veľký zmysel vytvárať objektívne tváriace sa zoznamy najlepších hier, ktoré sme hrali, pretože jednak si recenzie všetkých hier môžete prečítať na webe a zároveň by sme sa iba opakovali.
Preto sme sa rozhodli pre formát, ktorý sme interne nazvali: Hry desaťročia do ktorých sme sa zaľúbili a myšlienkou je skôr formát „love letter,“ kde budeme zdieľať naše zážitky s danou hrou subjektívnejšou a voľnejšou formou. A každý deň až do konca kalendárneho roka sa dočkáte jednej. Nehľadajte teda objektivitu, nehľadajte ani žiadne poradie. Pretože ako by povedal Glum: Táto hra je „môj milášek…“
Sunset Overdrive
Keď som videl trailer na Sunset Overdrive, bol som ohromený. Na rozdiel od všetkých tých post-apokalyptických titulov, ktoré sú zahalené do tmy, plné sivých farieb a preplnené hromadou pomalých nakazených, Sunset Overdrive prináša farebnosť, neustálu akciu, skvelý príbeh a humor, ktorý neomrzel od začiatku až do konca. Kvôli tejto hre som si dokonca kúpil Xbox One, keďže v roku 2014 vyšla ako exkluzivita práve na túto konzolu (hoci o štyri roky vyšiel aj PC port). A veru som túto kúpu neľutoval, keďže vyšla s limitovanou bielou edíciou Xbox One.
Príbeh začínate ako nepríliš úspešný človek, ktorý upratuje smetie na párty spoločnosti Fizzco. Tá predstavuje nový a neotestovaný energetický nápoj Overcharge, ktorý začne v celom meste meniť ľudí na príšery podobné zombíkom. Tí sa však po premene netackajú a neplazia, aby si z vás kúsok uhryzli. Idú po vás tak rýchlo, ako je len možné. Okrem bežných OD (Overcharge drinkers) sú tu aj silnejšie mutácie, banda takzvaných Scabs a roboti spoločnosti Fizzco, ktorá uzavrela celé Sunset City a verejnosti narozprávala, že v ňom vypukla epidémia a všetci obyvatelia zomreli. V tomto momente sa z obyčajného človeka stávate krok za krokom hrdinom celého mesta. Stretnete hŕstku tých, čo prežili, a postupne začnete pripravovať plán, ako sa z mesta dostať a vykričať do sveta, čo v Sunset City spoločnosť Fizzco spáchala.
Tu sa dostávam k tomu, čo ma na hre zaujala zrejme najviac – k pohyblivosti a rýchlosti boja. Na pohyb po meste nevyužívate žiadne dopravné prostriedky, ale elektrické drôty, lampy, okraje budov či ich steny. Po týchto veciach budete „surfovať“ na nohách, alebo sa kĺzať na páčidle. Znie to čudne, no o to väčšia zábava to je. Okrem toho budete môcť skákať po autách, dáždnikoch, prístreškoch, ventiláciách a podobne. Arzenál zbraní vám príde ako dobrý vtip. Veď kto by nechcel strieľať platne ako v Úsvite mŕtvych, namiesto raketometu mať zbraň, ktorá strieľa plyšových medvedíkov naplnených TNT, alebo strieľať ohňostroje a spreje na vlasy? Fantázii sa tu medze nekladú. Okrem zbraní obsahuje Sunset Overdrive aj systém Ampov, ktoré vylepšia či už vašu postavu, alebo zbrane. Okrem toho všetkého je tu Style meter, ktorý sa napĺňa tým, čím štýlovejšie zabíjate nepriateľov. Po dosiahnutí určitej hranice budete útokom na blízko vytvárať tornáda, zem okolo vás sa zmení na vybuchujúcu sopku a iné šialenosti.
A aby toho nebolo málo, tak okrem úžasne farebného grafického spracovania, skvelej hudby a hrateľnosti hra obsahuje typ humoru, aký som si zamiloval už pri Saints Row sérii. Potom, ako zomriete, sa respawnujete rôznymi spôsobmi, ktoré odkazujú na nejaké hry, filmy a iné popkultúrne výtvory. Raz vystúpite z portálu v štýle Terminátora, inokedy priletíte na Deloreane z Návratu do budúcnosti, alebo si vystrelíte portál ako v rovnomennej hre. So zomieraním som teda problém nemal. Pri rýchlom cestovaní si zas trochu vypijete a prebudíte sa až v danej lokalite. V celom meste je pár frakcií, ktoré sa snažia prežiť, a s pomocou hlavného hrdinu získajú nádej na útek z mesta. Sú tu šprti, Samuraji, Larperi, a Mexické bojovníčky. Pri misii, kde ste museli ísť nazbierať čarovné plody stromov pre chorého kráľa s bandou, ktorá mala len drevené mečíky, sa človek trošku zapotil, no stále je to lepšie ako zachraňovať najhrdinskejšieho chlapa mesta, ktorého všetci opisovali ako Herkula a z ktorého sa vykľulo len torzo s hlavou. Alebo keď pridáte robotovi spoločnosti Fizzco program na empatiu a ten si uvedomí, koľko ľudí zabil, a žiada od vás, aby ste ho ihneď zničili, inak sa zničí sám.
Aby Sunset Overdrive nevyzeral príliš lineárne, ak ste chceli upgradovať Ampy, najskôr ste si ich museli navariť. Tu prichádza „minihra“ v podobe Tower defense misií, kde kladiete pasce (mega reproduktory, točiace sa mačety, katapulty…), aby ste sa ubránili hordám OD. Všetko sprevádza úžasný scenár, ktorému nie je čo vytknúť. Občas sa stalo, že som chaoticky skákal z miesta na miesto, aby som trafil jeden drôt, ktorý ma konečne mal dostať smerom, ktorým som chcel, no bavil som sa tak dobre, že vôbec nebol čas to riešiť.
(Pozor spoiler)
Po dramatickom konci, ktorý ale hlavný hrdina nechcel nechať tak a preto ho zmenil, ste sa vybrali do hlavnej základne Fizzca v meste, kde prišiel ozajstný koniec v podobe bitky s robotickým mrakodrapom. ROBOTICKÝM MRAKODRAPOM. Ak toto nestačí na ukončenie poriadnej akčnej hry, tak už naozaj neviem. Po prejdení však sranda nekončí, keďže Sunset Overdrive ponúka aj multiplayer, kde s inými hráčmi plníte rôzne misie a výzvy a snažíte sa umiestniť na prvom mieste.
Hru som prešiel asi štyrikrát a nikdy ma neprestala baviť. Od zabíjania hordy OD cez zbieranie rôznych collectibles (smradľavé topánky, toaletné papiere, telefóny,…) až po ukutie radioaktívneho meča, ktorý bude vládnuť všetkým. Podľa môjho názoru si Sunset Overdrive zaslúžila oveľa viac pozornosti, ako sa mu dostalo. U mňa si vyslúžil miesto v Top 3 a myslím si, že ho len tak niečo nezosadí. To, čo štúdio Insomniac Games dokázalo pri tvorbe tejto hry, je naozaj skvelé, a dúfam, že jedného dňa príde pokračovanie, prípadne niečo v podobnom duchu.
Prečítajte si tiež