Tradičné poohliadnutie za minulým rokom.
Rok sa končí a preto je už našou tradícou, že vám ponúkame naše zoznamy najlepších hier v roku 2020. V roku, kedy sme sa okrem nádielky noviniek dočkali aj úplne nových konzol. Pravidlá ostali zachované. Pri každom redaktorovi nájdete aj platformy, na ktorých hráva, aby ste mali kompletné informácie. Tak poďme na to.
Peter Bagoňa
Platformy: PS4
- Crash Bandicoot 4: Its About Time – titulu som sa najprv obával ako pokusu zarobiť na záujme o značku, ktorý priniesol minuloročný remake. Našťastie sa ale obavy nenaplnili a jedná sa o skvelé pokračovanie, ktoré pre mňa vo všetkom prekonáva predchádzajúce diely. Jednotlivé levely sú plné odkazov na predchádzajúce hry no zároveň nekopírujú to, čo už poznáme, sú náročné a zábavné.
- Final Fantasy VII Remake – s hrou mám zložitý vzťah, hlavne pre to, že nejde ani tak o remake ako akýsi sequel. Na vyjasnenie tohto si ale musíme počkať na ďalší diel, ktorý je v nedohľadne a diskusia o tom je na dlho. Ak ale odhliadnem od toho ako verne zobrazuje táto prvá časť remaku FF7 pôvodný príbeh a sústredím sa iba na to, čo tento titul priniesol, ide o jednu z najlepších hier, ktoré som tento rok zapol. Väčšinou perfektný vizuál a boje, ktoré mixujú pôvodný ťahový systém a real-time akciu zabavia vždy, keď si k hre sadnem.
To je z mojej strany za hry, ktoré vyšli v roku 2020 všetko. Je to skromné a hlavným dôvodom je delay takmer každej hry, na ktorú som sa tento rok tešil. Je ale zopár tohtoročných titulov, na ktoré sa počas sviatkov chystám. Niektoré vyšli len teraz v závere roka ako AC: Valhalla, Sakuna: Of Rice and Ruin, Immortals Fenyx Rising poprípade majú do vydania ešte pár dní ako Cyberpunk 2077.
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Final Fantasy VII Remake – Stará legenda ožíva v novom príbehu
Ľuboš Duraj
Platformy: PS4, PC
- Dreams – V tomto mám jasno už niečo bezmála celý rok. Vo februári som sa zmocnil svojej digitálnej kópie hry Dreams, ktorú bolo treba čím skôr zrecenzovať. Musím povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Nieže by Media Molecule už v minulosti nepriniesli skvelé hry, no tentoraz dokázali zahrať presne na moju strunu. Naozaj komplexný editor či už hier, videí alebo len scenérií, to všetko Dreams ponúka. Najlepšie na tom všetkom je, že vám k tomu stačí len PS4, jeden gamepad, hra Dreams a môžete sa pustiť do vytvárania svojej vlastnej hry. Po tomto nostalgickom výleve ma trošku mrzí, že Dreams si nezahrám na svojom novom Xboxe.
- Warzone – Battle-Royale a jeho nezameniteľná hrateľnosť. Aj keď sa stretne viac táborov, pričom každý tábor bude zastupovať jednu BR hru, môžu sa hádať o tom, ktorá hra je lepšia, no v podstate nebude mať nikto z nich pravdu. Jedno štúdio len odpisuje od druhého a tretie zase odpisuje od prvého. Takže bolo pre mňa najlepšie vybrať si jeden Battle-Royale a neriešiť, čo sa odohráva v tom druhom. Na začiatku roka teda s príchodom Call of Duty: Warzone nabíjam svoj gamepad a bezhlavo sa púšťam do boja v oblasti Verdansk. Koniec-koncov Warzone prináša rýchlu akciu a free-to-play model, čiže moje rozhodnutie bolo jednoduché. A je to naozaj skvelá hra.
- Among us – Ja viem, hra Among Us nie je z roku 2020 ale vývojárov z InnerSloth by ani vo sne nenapadlo, že práve rok 2020 bude pre nich taký prelomový. Dá sa povedať, že hra tento rok vstala z mŕtvych a dostala sa na úroveň AAA titulov v počte hráčov a v počte sledovateľov na platforme Twitch. Pre porovnanie dám príklad zo stránky steamcharts.com kde v novembri 2019 boli v priemere aktívni dvaja hráči a o rok v novembri to už bolo 114.344 hráčov. Taký PUBG mal napríklad v novembri tohto roku priemerne 179.520 aktívnych hráčov cez platformu Steam. Vidíte tie rozdiely? Mobilná hra zožala úspech gigantických rozmerov a som rád, že z toho vývojárom ešte nepraskla hlava.
- Someday You’ll Return – Viete čo ma zaujalo najviac na tomto českom psychologickom horore? Fakt, že na hre pracovali dvaja ľudia a čo je zaujímavejšie, hra dokázala kvalitou konkurovať aj titulom, na ktorých pracovali veľké štúdiá. Žiadna krátka hrateľnosť a ani klišé v príbehu som nezaregistroval, takže hru som v podstate bral ako plnohodnotný produkt, ktorý zodpovedal svojej cenovke. Ak s hrou nemáte zatiaľ žiadne skúsenosti, vrelo odporúčam, pretože vývojári neustále pridávajú obsah a opravujú bugy.
- Fall Guys – Šesťdesiat roztomilých fazuliek vo farebnom svete plnom mäkkých podkladov, sa snaží nespadnúť z rôznych platforiem a zostať nažive ako posledná. Asi takto som si nejako predstavoval hru Fall Guys pri prvom trailery. Bože, tak veľmi som sa mýlil. Pri prvej pol hodine hrania pocity šťastia vystriedala frustrácia z prehry a občasný tik obočia si zrejme už ponechám naveky. Vážne, ak sa máte aspoň trochu radi, tejto hre sa vyhnite oblúkom, pretože je dôkazom toho, ako súťaživosť dokáže vyvolávať agresiu v ľuďoch. Samozrejme, každú hru treba brať s nadhľadom. 😊
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Dreams – Príjemné prekvapenie, ktoré prerastá do závislosti
Maroš Goč
Platformy: PC/Nintendo Switch
- Immortals: Fenyx Rising – Hre som síce vo svojej recenzii udelil len priemerné hodnotenie, no to ani náhodou nebolo výsledkom zlého dizajnu či slabých technických kvalít. To hodnotenie bolo skôr mojou odpoveďou na nečisté praktiky Ubisoftu. Sama o sebe je ale hra úžasným dobrodružstvom oplývajúcim nádherným svetom, krásnym artštýlom a inteligentnou hrateľnosťou plnej rébusov a hlavolamov. Immortals síce nedosahuje kvalít a ani dôvtipu majstrovského diela The Legend of Zelda: Breath of the Wild (z ktorého čerpá viac, než je zdravé), no je obrovským prekvapením a viac ako len vítaným prírastkom do tej šedej kopy všetkých tých plytkých akčných hier, ktorých každoročne vychádza po stovkách. Aj za to si Immortals uznanie určite zaslúži.
- Desperados III – Návrat ako hrom. Séria Desperados sa po 13 ročnej odmlke vracia tentokrát pod taktovkou tvorcov skvelého Shadow Tactics: Blades of the Shogun. To je síce trocha aj vidieť, nakoľko Desperados III sa na Shogun podobá v mnohom, no netreba sa ľakať, hra stojí pevne na svojich nohách a v žiadnom prípade nie je len preskinovaným Shogunom na divokom západe. Parádne taktické možnosti, obrovské mapy, prekvapivé príbehové situácie – túto hru si určite zamilujete.
- Paper Mario: The Origami King – Tomuto pokračovaniu obľúbenej Nintendo série je možné vyčítať mnohé, no ešte viac je takých vecí, za ktoré si zaslúži potlesk. The Origami King je krásnou hrou plnou roztomilých postáv, výborného pocitu z prieskumu (polo)otvoreného sveta a zábavných situácií. Súbojový systém je výborný – avšak po práve kontroverzný, hudba je fantastická, grafika je špičková, humor je neuveriteľne láskavý, minihry sú osviežujúcim spestrením a objavovanie všetkých zákutí sveta je veľmi vďačné.
- Beyond a Steel Sky – Pokračovanie legendárnej cyberpunkovej adventúry Beneath a Steel Sky rozhodne neurobilo svojmu staršiemu bratovi hanbu, ba naopak, hra dopadla prekvapivo výborne. Produkčné hodnoty možno nie sú najvyššie a v čase vydania ju trápilo niekoľko technických chýb, no tvorcovia zapracovali a dnes je už hra pekne vyladená.
Richard Mako
Platformy: PS4/PS5
- Demons Souls – Hra vyzerala neskutočne dobre už na prvých videách pred vydaním. No čo ma čakalo ked som hru začal hrať som naozaj nečakal. Všetko čo ukázali a oveľa viac, bez jedinej chybičky. Neskutočná grafika a atmosféra, plynulosť ako by sa od next gen očakávalo a hlavne zážitok, ako keby ste hrali hru po prvý krát, no dokonca aj s novým obsahom!
- Ghost of Tsushima – myslím že nie je veľmi čo obkecávať. Nádherná grafika, skvelý príbeh, neopozeraná a užásna atmosféra samurajského sveta a japonska a hlavne výborný combat systém. Najradšej by som zabudol že som hru hral a zažil tento zážitok od znova, ako po prvý krát.
- Wasteland 3 – Skôr osobná srdcovka, no hlavne veľmi špecifická. Ťahových RPGčiek je už dnes naozaj málo a preto klasika ako Wasteland má v tomto roku svoje výnimočné miesto, aj keď ju sprevádzalo mnoho problémov a nie všetky sľuby a očakávania boli naplnené. Lepšie ťahové RPG si ale tohto roku a asi ani tak skoro nezahráte.
- Doom Eternal – Proste stará dobrá klasika, v novom kabáte. Nadupaná hudba, krv, časti tela, v pohode príbeh no hlavne šialená strieľačka a nikdy nekončiaca akcia. Naozaj skvelý relax bez rozmýšľania a jednoduchého užívania si akcie. Už teraz sa teším na ďalší diel.
Martin Rácz
Platformy: PS4/PC
- Assassin´s Creed: Valhalla – Žiadne prekvapenie, vo svojej podstate som len tuctový hráč. A práve séria Assassin´s Creed ma spolu s Far Cry drží v Ubisoft klietke už roky ako prikovaná. Hral som každú hru v sérii a nemohla mi ujsť ani najnovšia Valhalla. Po slabšom Origins a famóznom Odyssey je Valhalla dobrým nasledovníkom značky, a aj keď výnimočné vylepšenia nepriniesla, štandard drží stále vysoko nad priemerom.
- Mafia: Definitive Edition – Do poslednej chvíle som si nebol istý či sa mi vlastne stará-nová Mafia páči až tak, aby som ju mohol zaradiť do rebríčka top za 2020. Nakoniec som sa rozhodol, že si to miesto s odretými ušami zaslúži. Neviem či to je tým, že tento rok bol taký chabý alebo mám len chabý vkus. Asi to bude mnou, ale pomôžem si? Na originálnej Mafii sme prakticky vyrástli a hral som ju toľko krát, že to už ani nespočítam. Takže čert to ber, nezaslúži si to, ale predsa je tu.
- Ghost of Tsushima – Zbožňujem hry s otvoreným svetom. Každá open-world hra, si vždy automaticky získa moju pozornosť. Inak tomu nebolo ani v prípade Ducha z Cušimy. Navyše pre mňa, ako majiteľa PS4 to bola psia povinnosť. Štúdio Suckerpunch hráčom prinieslo to, po čom túžili a volali fanúšikovia AC už roky a navyše, urobilo to naozaj kvalitne. Dych berúca atmosféra, skvelý súbojový systém a grafika, ktorá žmýka z PS4 aj posledné zvyšky teraflopov – takto sa to robí!
Pavol Hirka
Platformy: PC, PS4, Xbox One
- Cyberpunk 2077 – Nech si hovorí, kto chce, čo chce, Cyberpunk 2077 je vynikajúca hra, ktorá ma neuveriteľne chytila. Áno, štart mala kontroverzný, boli tam nejaké nesplnené sľuby a technické problémy najmä na old-gen sú hanbou, ale samotný titul je proste fantastický. Skvelý príbeh vás vtiahne a nepustí, Johnny Silverhand prirastie k srdcu, hoci je to v konečnom dôsledku iba arogantný terorista, vynikajúco napísané postranné úlohy vás pohltia, postavy si zamilujete a v Night City nenecháte ani jedno miesto neprekutrané. Do toho si pripočítajte veľmi slušný gunplay, RPG prvky, množstvo spôsobov, ako môžete hrať, a máte pred sebou zábavu na desiatky hodín. Cyberpunk 2077 je hra, ktorú akoby vytvorili pre mňa.
- Hades – Pre hry od štúdia Supergiant Games mám slabosť, ale že bude Hades až taká bomba, to som fakt nečakal. Úžasne vyzerajúca rogue-like vecička zasadená do mýtického gréckeho podsvetia chytí a len tak nepustí – odohral som v nej 80 hodín a rozhodne som ešte neskončil. Od ostatných podobných titulov sa líši najmä tým, ako vás dopredu ťahajú výborne napísané a z mytológie známe postavy, fajn príbeh, skvelý dabing a dobrý humor. K tomu si pridajte svojský a nadherný grafický štýl, famózny soundtrack, množstvo malých detailov, ktoré prekvapia aj po desiatkach odohratých hodín, rôznorodú hrateľnosť a baviť vás bude aj stý útek od Háda. Vývojárov by som poprosil o nejaké DLC, ďakujem.
- Ghost of Tsushima – Samurajské dobrodružstvo Ghost of Tsushima je poslednou veľkou exkluzivitou, ktorou Sony poctilo naše péesštvorky (krásne slovo, že?) a myslím, že ide o úžasnú čerešničku na torte. Vývojári zo Sucker Punch vytvorili pútavú open world hru, ktorá to však s obsahom nepreháňa a dávkuje ho veľmi príjemne. Súbojový systém je relatívne jednoduchý, no poriadne zábavný, príbeh a postavy výborne napísané a atmosféra Japonska nadchne. A ako bonus je tu nádherná grafika, ktorou som sa kochal aj na tej mojej obyčajnej PS4. Klobúk dole.
- Immortals: Fenyx Rising – Toto je najväčšie prekvapenie roka. Od ďalšieho open world kúsku od Ubisoftu som nič extra nečakal a ani gameplay zábery pred vydaním nevyzerali nejak očarujúco. Dostal som sa však k službe Ubisoft +, nainštaloval som, vyskúšal som… a Immortals: Fenyx Rising ma dostal. Hra má jednoducho charizmu, dušu, hoci treba uznať, že sa v mnohom inšpirujem v Zelde. To ma však vôbec netrápi, keďže konzolám a kúskom od Nintenda som nikdy neholdoval a ani sa to nezmení. Immortals ponúka zaujímavý príbeh, svojský humor, jednoduchý, no nenudiaci súbojový systém, a kopu obsahu roztrúseného po nádhernom svete, ktorý je radosť objavovať. A ako bonus je jedným z rozprávačov Adam Jensen. He never asked for this.
- Gears Tactics – Novodobý XCOM, špecificky druhý diel, patrí medzi moje srdcovky a venoval som mu už hádam 200 – 300 hodín. Šancu zrecenzovať podobne zameranú stratégiu som preto chytil za pačesy, a to aj preto, že v marci a apríli som sa pustil do samotnej série Gears of War. No a Gears Tactics nesklamalo. Nie je to síce tak „vymazlená” hra ako XCOM 2, no ide o kvalitný titul, ktorý by žiadnemu stratégovi nemal ujsť. Do tohto univerza sa hodí fantasticky, ponúka totiž aj brutalitu, zaujímavý príbeh, dobre nadabované postavy a množstvo tried postáv a skillov, vďaka čomu si môžete prispôsobiť zážitok vašim predstavám. Jediná škoda je, že v poslednej tretine hre trochu dochádza dych a aj end-game obsah by si zaslúžil trochu viac pozornosti. Okrem toho sa však budete určite baviť, takže ak máte Game Pass, neváhajte.
Dominik Farkaš
Platformy: Xbox One/Xbox Series X
- Doom Eternal – Doom 2016 bol excelentou hrou. Teda až na multiplayer, ktorý bol takou zmesou starého a nového až to nechutilo vôbec. A tak ho id Software v pokračovaní vypustilo. A namiesto toho nám naservírovali takú parádnu kampaň v Doom Eternal, že konkurencia bude mať čo robiť aby ich do niekoľkých rokov dobehla. Skvelé arény s množstvom výziev, stratégia pri boji, ktorá je rovnako dôležitá ako rýchle a presné prsty a nádherný vizuál vďaka novému id Tech enginu. Táto hra by nemala ujsť nie len všetkým milovníkom FPS hier, ale aj tým, ktorí majú pocit, že moderné hry sú hlúpe.
- Ori and the Will of the Wisps – Pokračovanie Oriho je snáď ešte lepšou hrou ako jednotka. A to je čo povedať, pretože jednotka patrila medzi moje najobľúbenejšie hry nedávno skončenej generácie. No Will of The Wisps je väčší, komplexnejší, ponúka väčšiu variablitu a dokonca svet hry navštívili aj bossovia. Akurát škoda, že sa dobrodružstvo Oriho skončilo. Už sa však neviem dočkať toho s čím príde Moon Studios nabudúce.
- Destiny 2: Beyond Light – Som aktívnym hráčom Destiny už niekoľko rokov. A aj možno preto som k tejto sérii vždy extrémne kritický. Shadowkeep bolo varenie z vody a tak som čakal s čím príde Bungie tentokrát. A našťastie môžem skonštatovať, že Beyond Light je jednou z najlepších expanzií, ktoré táto séria zažila. Konečne má príbeh jasný smer a cieľ a všetko do seba začína zapadať. Konečne to vyzerá, že Bungie neskáče z miesta na miesto a prešľapuje na mieste zároveň. Výsledkom je suverénne najlepšia looter hra (mimo RPG hier), ktoré sú momentálne na trhu. A zdá sa, že toto bude platiť ešte veľmi dlho.
- Gears 5 Hivebusters – Okay. Malý cheat. Gears 5 totiž vyšiel v minulom roku. No Coalition nás v tomto roku prekvapilo expanziou pre jedného hráča. Vzhľadom na absenciu marketingu som od nej veľa nečakal a o to viac som bol prekvapený, aký skvelý zážitok mi bol ponúknutý. Vyše 3-hodinové dobrodružstvo sa vrátilo k linearite predchádzajúcich hier a ponúknu dych-vyrážajúce scenérie, skvelé podávanie herných scenárov a vynikajúcu hrateľnosť. Takže…len tak ďalej.
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Doom Eternal – Šachová partia s démonmi v pekle
Ján Schneider
Platformy: PC/PlayStation 5
Bilancovať rok 2020 v pár vetách je pekný oriešok. Udialo sa toho skutočne veľa a aj „vďaka“ pandémii to bol rok, na ktorý budeme ešte určite dlho spomínať. Množstvo zaujímavých hier, ale aj veľa odkladov a sklamaní. Dôležité je, že som siahol na všetko podstatné a v konečnom dôsledku som nebol nijak sklamaný.
- Mafia: Definitive Edition – Z môjho pohľadu vysnený remake, ktorý k nám dorazil asi zázrakom. Mafia je síce uznávaná značka, ale vydanie skutočne slušného remaku „našej“ kultovky by asi čakal málokto. Priamočiara hrateľnosť, mierne rozšírenie príbehu a aj návrat českého dabingu. Už len za túto snahu sem tento počin určite patrí.
- Cyberpunk 2077 – Aj výhra aj prehra, tak by som zhodnotil najnovší počin štúdia CD Projekt RED. Nebudem vás presviedčať o kvalitách tejto hry a rovnako tak nebudem vyvracať prostý fakt, že je hra rozbitá. Na jednej strane to vydanie nebolo ukážkové, ale na druhej strane vývojári pracujú na opravách (aj v čase písania tohto sumáru mi sťahovalo ďalšiu aktualizáciu) a to aj napriek tomu, že tu máme záver roka. V hre som zatiaľ utopil necelých 30 hodín a neprestáva ma baviť. Našťastie mám slušný stroj, takže som si zaobstaral PC verziu, ktorá sa hýbe dobre a RTX dodáva hre svoje čaro. Vertikálny dizajn je fenomenálny a rovnako tak aj mesto
- The Last of Us: Part II – Za mňa jednoznačne najlepšia hra tohto roka. Z dosluhujúcej PlayStation 4 ťahá aj posledné zrnko výkonu a je to náležite vidieť. Bezkonkurenčné animácie postav a ich tvári, ktoré sú mimochodom absolútnou špičkou v hernom priemysle. Príbeh má zaskočil, ale rozumiem jeho podaniu, takže nie je čo viac dodať. Už teraz sa však neviem dočkať ďalšieho next-gen pokračovania.
- Half-Life: Alyx – Ani táto hra nepotrebuje komentár. Je možno škoda, že väčšina hráčov hľadí skôr na číslovku 3, no presun do virtuálnej reality bol ťah za sto bodov. Hra si vyslúžila nadšené reakcie hráčov a taktiež herných kritikov, takže je zrejmé, že táto značka je stále v kurze. A možno je práve Alyx tou správnou rozbuškou, ktorá nám prinesie aj ďalšie plnohodnotné pokračovanie, prípadne reboot značky.
- Crash Bandicoot 4: It’s About Time – Neskutočná paráda. Starý dobrý Crash v tej najlepšej forme. Konečne plnohodnotné pokračovanie, ktoré v ničom nesklamalo. Táto séria nás baví už ce lé generácie a verím, že nás bude baviť aj naďalej.