Syndicate si pamätníci určite pamätajú ako jednu z najlepších stratégií, čo potvrdzuje aj záujem o novú reinkarnáciu do podoby FPS od známeho štúdia Starbreeze. Nebudem predbiehať, no naznačím, že to nedopadlo podľa očakávania.
Starbreeze je štúdio, ktoré má za sebou celkom bohatú históriu, spojenú najmä s postavou holohlavého zabijaka, ktorého určite poznáte pod menom Riddick. Po poslednom Assault on Dark Athena sa toto švédske štúdio vrhlo do spolupráce s EA, aby reštartovali značku Syndicate. No nie do podoby, akú ju poznáme z minulosti. Hru presunuli do žánru FPS, ktorý je asi najpopulárnejším žánrom dnešnej doby. A aj keď mnoho ľudí podľa trailerov prirovnávalo hru k Deus Ex, tak tieto dve hry majú spoločné akurát to, že sa odohrávajú v budúcnosti. No kvalitatívne a aj konceptuálne sa jedná o absolútne odlišné tituly. A musím podotknúť, že akokoľvek som sa na Syndicate tešil, inak ako sklamanie ho hodnotiť nemôžem.
Dôvodov je niekoľko, od údajných tlakov na dátum vydania, cez kopu chýb, no tou najdôležitejšou je asi samotný koncept. Najprv sa obzrieme na príbeh, ktorý je na prekvapenie kvalitný oproti zvyšku hry, aj keď je plný klišé, celkom ľahko predvídateľný a obsahuje známy prvok, ktorý využíva väčšie množstvo hier v podobe príbehového zvratu v istej časti hry, no keďže do spojlerov zachádzať nechcem, tak ani neprezradím v čom spočíva. A tak iba pripomeniem, čo možno už viete z trailerov. Hra sa odohráva v roku 2069, kedy už moc nemajú vlády , ale korporácie, ktoré o túto moc navzájom súperia prostredníctvom svojich agentov. A práve členom takej korporácie ste aj vy, agent Kilo. Hrdo bojujete za to, aby vládol Eurocorp. Celý príbeh sa točí okolo vašej osoby , sledovania pracovníčky Eurocorpu a ničenia konkurenčných korporácií.
Znie to pekne a aj celkom pekne sa to hrá, no hra má zásadnú chybu na kráse . A tým je neuveriteľná lineárnosť, ktorá konkuruje kráľovi lineárnych FPS, sérii Call of Duty. Ešte väčším problémom je však to, že zatiaľ čo v Call of Duty je to aspoň pekne zakamuflované, tak v Syndicate sa tvorcovia netrápili ani s tým. Asi nepočítali s tým, že niekomu príde divné, že vždy sa dajú otvoriť iba jedny dvere a akurát presne tie, kadiaľ vedie cesta dopredu. A to aj napriek tomu, že hrdina má v sebe zabudovaný čip, ktorým môže hackovať elektronické zariadenia. No takéto zariadenie asi fakt funguje iba na niektoré dvere. Oveľa viac by podľa mňa svedčal hre koncept voľného výberu misií a voľnejší level dizajn. Takto je to iba ďalšia FPS, ktorá zapadla do šedivého a ničím nevýnimočného konceptu, aj keď pár odchýlok tu je.
Tou prvou je spomínaný Dart 6 čip, ktorý má veľa praktických využití v boji, no najmä sa bez neho nezaobídete pri boji. Jeho funkcie by sa dali rozdeliť na 3: hackovanie zariadení, Dart Overlay a aktívne schopnosti, ktorými ovplyvňujete nepriateľov. Hackovanie som už spomínal. Jeho pomocou si môžete otvoriť zamknuté dvere, privolať výťah, narušiť štíty nepriateľov atď. Dart Overlay je mód, v ktorom sa spomalí čas a hráč tak má viac času na presné zamierenie a vypálenie, no počas trvania módu toho aj viac vydržíte. Aktívne schopnosti zas priamo ovplyvňujú dianie na bojisku, kedy môžete nepriateľov prinútiť spáchať samovraždu, vyradiť ich zbrane, alebo ich na chvíľu pridať na svoju stranu. Tu je však problém, že jediný na koho sa tieto schopnosti dajú použiť, sú radoví vojaci, ktorí sú vcelku neškodní . Tieto schopnosti sa potom dobíjajú zabíjaním nepriateľov, za ktorý zbierate adrenalín. Autori tieto schopnosti odôvodnili tým, že hráč vlastne ovplyvňuje čip v ich hlavách, no nech mi netvrdia, že silnejší nepriatelia tieto čipy nemajú. O bossoch nemá zmysle písať, pretože na nich platí len vystrieľanie niekoľkých zásobníkov, čo by bolo pekné, keby napríklad prvý boss nemal zbraň, ktorá má samo-navádzacie projektily a na vyšších náročnostiach z neho budete chytať amok.
Samotné prestrelky sú však vďaka kombinácii týchto schopností prekvapujúco zábavné, a aj keď sú nepriatelia tupí ako poleno , tak aspoň mieriť vedia. Zábavnosti tejto zložky napomáhajú aj zbrane. Síce je ich pomenej, no to nevadí, pretože máte všetko, čo k likvidácii potrebuje, od sniperky cez klasickú útočnú pušku, samopal, pištoľ až po špecialitky ako je napríklad spomínaná zbraň s navádzaným strelivom, alebo rotačný guľomet. K tomu si prirátajte fakt, že väčšina zbraní má dva módy streľby a zistíte, že táto zložka patrí k tým lepším.
Zachrániť situáciu mohlo ešte vylepšovanie postavy, no aj tu ostal potenciál nenaplnený. Je to možno z časti aj mojou vinou, že som očakával zbieranie nejakej formy XP bodov (v tomto prípade adrenalínu) a následné vylepšovanie vlastností hrdinu, no verím, že pri pohľade na strom schopností budete so mnou súhlasiť. Namiesto toho tu máme extrakciu čipov na vopred určených miestach a tým celý potenciál tohto aspektu jednoducho zahodili.
Keď chcem pokračovať v nastúpenom trende negatívnych vlastností hry, tak sa zastavím aj pri grafickom spracovaní. To, že to bude „prebloomované a preblurované“ vedel asi každý a úprimne by to nevadilo ani mne, keby sa pod týmito „vymoženosťami“ grafickej štylizácie skrývala pekná grafika. No neskrýva, pretože textúry sú až príliš často otrasné, a tak namiesto pocitu pekného umeleckého štýlu máte pocit, že tieto efekty sú tu iba preto, aby maskovali nedostatky, čo možno síce nebol zámer autorov, no budí to taký dojem. Nehovoriac o tom, že tieto efekty sú často tak silné, že kvôli nim nevidíte okolitý svet, preto by som sa skôr priklonil k slovu priemerná, no v niektorých miestach podpriemerná. Zato nadabovanie, soundtrack a celkový zvukový prejav chválim, no to je iba jeden z mála klasov v poli plnom kúkoľu. Sklamaním je herná doba vzhľadom na to, že hra nemá klasický kompetitívny multiplayer. Tá činí iba 5 – 6 hodín čo je vyslovene hanebné. Hernej dobe nepomôže ani to, že po každej misii ste ohodnocovaní za dosiahnuté úspechy, medzi ktoré patrí aj čím kratšia herná doba, čo celkovému dojmu z dĺžky hry nepomáha. Hraniu nepomáha ani komplikovaný layout na gamepade, kde som podobne ako kolega (videorecenzia) polku hry hľadal, ako sa hádže granát.
No najväčším sklamaním je, keď si porovnáte túto podpriemernú kampaň s co-opom, ktorý presne ukazuje, ako to mohlo fungovať. Co-op ponúka hru pre štyroch hráčov na niekoľkých mapách, kde po výsadku tímu nasleduje séria úloh, ktoré je potrebné plniť na jej úspešné absolvovanie. To vám budú znepríjemňovať vysadzované nepriateľské jednotky. Prvé čo si všimnete je oveľa väčšia voľnosť pri pohybe, pretože prakticky celú mapu máte od začiatku otvorenú. Rovnako si všimnete upgrade zbraní a vylepšovanie jednej zo štyroch hrateľných charakterov. Je to nonsens, keď si to porovnáte s kampaňou a dokonca som mal pocit, že na hre robili dve rôzne štúdia, ktoré si navzájom neposkytovali nápady pri tvorení hry. Jediným problémom je pojatie kompetitívnosti co-opu v podobe zbierania bodov, čo často smeruje hráčov k tomu, aby hrali sólo štýlom a nespolupracovali, aj keď za spoluprácu taktiež dostávajú body. Celkovo je však co-op oveľa zábavnejší ako kampaň, no z môjho pohľadu by tejto zložke hry ešte svedčal nejaký príbehový co-op mód po vzore Splinter Cell: Conviction, ale to už je len moje zbožné želanie.
Celkovo sa teda jedná o nepodarok, ktorý ako-tak zachraňujú zábavné prestrelky a co-op no vo všetkom ostatnom sa autori zasekli na pol ceste a to nie iba čo sa dotiahnutia niektorých aspektov hry týka, ale aj celkového konceptu, ktorému by prospelo iné pojatie. Preto ruky preč, pokiaľ je hra za tak vysokú cenu a radšej si počkajte buď na nižšiu cenu (vtedy je však otázne či co-op bude ešte niekto hrať), alebo sa titulu vyhnite. EA chcelo reinkarnovať zašlú slávu značky, no teraz môže značku akurát tak pochovať.
|
co-op samotné prestrelky možnosti Dart 6 čipu |
|
herná doba lineárnosť prílišné využitie grafických efektov nedotiahnutie takmer v každom smere zlý koncept niektorých prvkov |
65% | |
ŽÁNER | FPS |
VÝROBCA | Starbreeze |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Electronic Arts |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ | |
Už onedlho na www.gsshop.sk! |
|