Nikdy som sa netajil, že som veľkým fanúšikom série Darksiders. Nebola originálna, vždy v sebe kombinovala prvky z rôznych žánrov a hier, pričom asi najzjavnejšou inšpiráciou boli tituly ako God of War, Zelda a ďalšie, a robila to skvelo. Pritom ani v tomto ohľade to nebolo až také jednoduché, pretože to vyzerá tak, že každý jeden diel v sérii si ako hlavnú inšpiráciu zobral inú hru. Jednotka sa očividne inšpirovala spomínaným God of War, zatiaľ čo dvojka išla oveľa viac do RPG systémov, štatistík, schopností a lootu. A teraz je tu trojka, ktorá opustila rozpínavosť dvojky a výsledkom je komornejší, no o to viac sústredený zážitok.
Hlavnou protagonistkou je po War a Death tentokrát Fury a časovo sa hra odohráva tesne po tom, čo War spôsobil na Zemi predčasnú apokalypsu. Fury je teda povolaná, aby lovila 7 smrteľných hriechov, ktoré ovládli niektoré časti Zeme. Odmenou za to je líderská pozícia medzi štyrmi jazdcami Apokalypsy – teda aspoň zo začiatku. Fury je totiž arogantná, možno až priveľmi pre jej dobro. Na jednej strane si uvedomuje svoju silu, no na strane druhej pohŕda všetkým ostatným. A práve na Zemi musí okrem lovenia hriechov nazrieť aj do seba, či je jej správanie s kostolným poriadkom.
Čo si hra určite zobrala z predchodcov, je výpočet herných mechanizmov. Boj, ktorý je prepletený logickými hádankami a platformingom, je očarujúci ako vždy. Rovnako ako Metroidvania aj prvky, ktoré vás motivujú vracať sa na miesta, ktoré ste už predtým navštívili, pretože v rukách máte nové schopnosti, ktoré vám umožnia prístup na predtým nedostupné miesta. Tentokrát ale nie prostredníctvom predmetov, ale zmeny farby vlasov Fury vďaka orbom, ktoré postupne dostáva. Vývojári ich dávkujú v správnych intervaloch, aby hra nestratila svoje čaro, a okrem základných schopností, ktoré vám pomôžu pri zdolávaní terénu, vás poteší aj novými nástrojmi na zabíjanie hôrd démonov. Hra opäť raz vyznáva relatívne otvorený dizajn, kde síce k cieľu vedie priama cesta, no odbočky so zaujímavými objavmi vám hádže pod nohy prakticky neustále. Nie je tak otvorená ako napríklad spomínaná dvojka, no to jej neuberá na atraktivite a ani na zábave.
Asi najväčšou zmenou prešiel súbojový systém. Zatiaľ čo Smrť bol v dvojke majstrom „crowd control“ schopností, vďaka ktorým si poradil aj s desiatkami protivníkov naraz, tak Fury, napriek jej moci, je oveľa komornejšia, čo sa odrazilo hneď na niekoľkých veciach. V prvom rade je hra najsilnejšia v momente súbojov jeden proti jednému. Fury síce zvládne aj súboje s viacerými protivníkmi naraz, no vždy je rozumnejšie si ich odseparovať, prípadne sa sústrediť na jedného, aby čím rýchlejšie zmizol z cesty a mohli ste sa sústrediť na druhého. Základná zbraň Fury, ktorou je bič, totiž nemá veľkú účinnosť na veľkú plochu a to riadi všetky pohyby a schopnosti.
Inšpirácia je zrejmá – tou je séria Dark Souls. Preto je kľúčom úspechu „zamerať“ sa na nepriateľa, počkať na jeho výpad a následne vďaka včasnému úskoku zasadiť protiútok. Hra síce nemá stamina bar, no na druhej strane je nemilosrdná a v prípade, že sa vám úskok nepodarí včas, budete potrestaný. A aj na normálnej náročnosti vedia útoky protivníkov veľmi bolieť, o to sa nebojte. Aj klasickí „mobovia“ vás vedia rýchlou sériou útokov zničiť a potom sa môžete začudovane pozerať na načítavaciu obrazovku a pýtať sa sami seba, čo sa stalo. Práve pri boji s viacerými protivníkmi sa ukazujú slabiny tohto súbojového systému, a to fakt, že útoky viacerých protivníkov sa prelínajú, čo môže spôsobiť kolotoč, ktorý končí vašou smrťou, pričom prakticky ste mu ani nemohli zabrániť.
Nie je to však jediný prvok, ktorý si titul vypožičal zo série Dark Souls. Druhým je checkpoint systém, resp. skôr jeho absencia. Hra totiž ukladá váš postup len pri stanoviskách, pri ktorých je NPC Vulgrim, postava známa fanúšikom série. Keď však počas putovania zomriete, stratíte všetky duše a hra vás transportuje k poslednému stanovisku, pri ktorom ste ho stretli. Zároveň sa respawnujú všetci nepriatelia v okolí, čo je na jednej strane trochu otravné, no na strane druhej vás to motivuje pristupovať k súbojom opatrne. Našťastie, stratené duše sa dajú získať na mieste, kde ste o ne prišli.
Za duše si následne kupujete predmety ako oživovacie elixíry či doplňovanie hnevu a taktiež aj fragmenty na vylepšovanie zbraní. Rovnako ich môžete odovzdať Vulgrimovi výmenou za získanie levelov, pričom tie potom môžete rozdeliť medzi zdravie, poškodenie a Arcane poškodenie, čiže poškodenie schopnosťami. Ide o výrazne zjednodušený systém oproti dvojke, no zároveň zlepšený systém oproti jednotke. Do zbraní viete navyše vkladať runy, ktoré istým spôsobom vylepšujú ich schopnosti a aj tieto runy sa dajú postupom hrou zlepšovať.
Asi najlepšou stránkou Darksiders III je teda súbojový systém, ktorý je síce vo výnimočných prípadoch jemne nefér (pri súboji s viacerými protivníkmi), no poskytuje skvelú hĺbku a strategické poňatie, čo je taktiež obrovská zmena oproti dvojke, kde bolo najdôležitejšie správne kombinovať schopnosti, loot a kombá. V trojke máte všetky kombá k zbraniam prístupné už od začiatku ich používania, takže následne už je iba na vašej šikovnosti, ako k bojom pristúpite. Druhým skvelým prvkom je variabilita nepriateľov, keďže budete stretávať starých známych, ale aj úplne nových protivníkov, pričom každej oblasti dominujú iné tvory, ktoré okúsia ostrie vašich čepelí. Ich počet je na hru takéhoto žánru úctyhodný a ich variabilita zabezpečí, že sa určite nudiť nebudete. To isté platí aj pre bossov, ako povinných, tak aj tých „voliteľných.“ Každý z nich je tematicky iný a jedinečný. Líšia sa prístupom, ale aj veľkosťou a ich zdolanie nebude prechádzka ružovou záhradou. Musím však podotknúť, že inšpirácia Dark Souls je zrejmá už od prvej sekundy, pretože už asi po piatich minútach budete bojovať s prvým bossom. Čo síce znie na papieri fajn, no hra vám ani zďaleka nedá dostatok času na to, aby ste si precvičili základné mechanizmy a do určitej miery to môže spôsobiť nepotrebnú frustráciu.
Trochu zamrzí aj fakt, že autori upustili od vedľajších úloh a dungeonov z dvojky. Tým, že je titul značne lineárnejší, tak na nejaké experimenty s vedľajšími úlohami nezostal priestor. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že vo svete sa nenachádzajú tajné miesta s tajnými predmetmi, to nie. Skôr mám na mysli questy. Čo ma inak privádza aj k myšlienke, že Gunfire Games by mali vyhodiť toho, komu napadlo vytvoriť takúto hru a nedať hráčom k dispozícii mapu.
Asi najväčšou prekážkou pri hraní sú veci technického rázu. Darksiders III vyzerá pekne, a to nielen z technického hľadiska, ale hlavne vizuálnym štýlom. Je tu jasne badať vlastná identita a taktiež aj solídna rôznorodosť prostredí, každé s vlastnou farebnou paletou, vlastnými nepriateľmi a dôrazom na iné mechanizmy. Ale späť k problémom, ktoré sú tri. Prvým je framerate. Samozrejme, ak ste na PC, tak si hru nastavíte tak, aby ste sa pohybovali podľa vašich predstáv. Na konzolách však táto možnosť nie je a ak mám byť úprimný, slabší framerate je niečo, čo sa so sériou ťahá od jednotky a nie je veľmi príjemné vidieť v roku 2018 hru, ktorá sa hýbe na menej ako 20 FPS. V každom prípade, framerate klesá veľmi často a najmä v momentoch, keď to určite nepotrebujete.
S týmto sú spojené problémy s kamerou. Jeden z dôvodov, prečo je hra stavaná na súboj 1 vs. 1, je to, že odporúčaný štýl je zamerať sa s pomocou kamery na jedného nepriateľa a ignorovať zvyšok. Problém však je, že pri zameraní sa kamera priblíži postave a nevie upraviť svoje umiestnenie, ak sa nachádzate v úzkych priestoroch. A v momente, keď ste obkolesený nepriateľmi, je to ešte väčší problém a občas to zapríčiní smrť, ktorej by ste sa mohli vyhnúť.
Posledným technickým problémom sú loadingy. Tie by možno tak neprekážali, keby sa týkali iba klasických nahrávacích obrazoviek medzi jednotlivými levelmi. V Darksiders 3 sa však objavujú prakticky neustále. Vždy, keď si hra nestihne načítať jednotlivé premety a mapu, tak vás zastaví, aby sa všetko stihlo načítať. Ak máte SSD disk, tak to pravdepodobne nepocítite, no pri bežných diskoch to predstavuje problém, hlavne keď vás hra zasekne uprostred boja. Jemne tieto problémy kompenzujú spomínaný skvelý art štýl a skvelá hudba od Crisa Velasca.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Darksiders III 2018
Vráťte sa na apokalyptickú planétu Zem v hre Darksiders 3, akčnej hack-n-slash adventúre, v ktorej sa hráči ujímajú úlohy FURY v jej ceste za ulovením a zničením siedmych smrteľných hriechov. Rada povolá FURY do boja, ktorý sa odohrá v nebeských výšinách, ako aj v hĺbkach pekla, sa v ceste za obnovením ľudstva snaží dokázať, že je najmocnejšou z jazdcov apokalypsy. Ako mág sa FURY spolieha na svoj bič a mágiu pre navrátenie rovnováhy medzi dobrom a zlom. Obrovský herný svet Darksiders 3 je predstavený ako otvorený, živý, voľný organizmus, ktorý je oslobodený od planéty Zem zmietanej vo vojne a rozpade. FURY bude prechádzať rôznymi prostrediami, aby odhalila tajomstvá príbehu.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: akčná adventúra
- Výrobca: Gunfire Games
- Distribútor v GB: THQ Nordic
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega