Niekto to nazýva nostalgia, niekto znovupoužívanie už vytvorených assetov. A pravda bude niekde uprostred. Destiny 2 je síce v najlepšej forme od svojho vydania, no nie je to vďaka novej expanzii, ale paradoxne napriek nej.
Ak ste si to nevšimli, som veľkým fanúšikom Destiny. Netvrdím, že som odborník nad odborníkov, no faktom zostáva, že mám veľmi dobré znalosti, stovky odohraných hodín a lore sveta zvládam veľmi kompetentne. Ale Bungie ma už trochu uráža. Viem, že vývoj hier je ťažký, no Bungie patrilo od vydania pôvodného Destiny k štúdiám, ktoré žmýkali z uteráka toľko vody, až z neho zostal prach. Každý jeden asset v hre je stokrát použitý inde a už to trochu začína liezť na nervy. Takže zatiaľ čo väčšina hráčov bola z návratu na Mesiac nadšená, tak po niekoľkých minútach toto nadšenie vyprchalo. A to veľmi rýchlo.
Takže iba pre ako-takú prehľadnosť si recenziu pekne rozdelíme. Na to, čo priniesol Shadowkeep ako taký, a na to, ako bola hra vylepšená. Pretože vedzte, že Shadowkeep je síce rozšírenie, no na vlastných nohách nestojí.
Shadowkeep je recyklácia nad recykláciu
Prečo sa teda vraciame na Mesiac? Na miesto, kde sme prebudili rasu Hive a kde sme rozsekali jedného z ich bohov Crotu? Pretože naša stará známa Eris Morn našla v hĺbkach nášho satelitu niečo tajuplné a strašidelné. Niečo, čo zmení univerzum na nepoznanie, no až v budúcnosti. Teraz dostanete maximálne tak brutálny cliffhanger, z ktorého budete mať hlavu v dlaniach. No nič. Viem, že Bungie chce svoj príbeh rozprávať postupne a nie nárazovo, no už ma akosi začína iritovať, že s každou expanziou máme viac otázok ako odpovedí.
Pre Bungie je to však celkom vhodný spôsob „šetrenia.“ Hlavným mechanizmom Shadowkeep sú totiž „nočné mory“ našej histórie. V praxi to znamená, že keď ste Ghaula, Omnigul, Crotu, Skolasa a ďalších veľkých protivníkov zdolali tisíckrát v jednotke a dvojke, tak proti nim budete bojovať znova. Samozrejme, modely sú vytiahnuté a už existovali, Bungie ich trochu upravilo a hurá! Máme „nový obsah“. Mesiac? Detto. Prakticky celý je vytrhnutý z jednotky, pridané sú nové oblasti a niektoré iné zas prešli zmenami. No ak hráte sériu od prvého dielu, tak sa určite rýchlo omrzí.
To by bolo aj fajn, keby bola kampaň kvalitná. Ale úprimne, v kampani sú možno tak štyri misie, ktoré za niečo stoja, pričom jedna z nich je následne používaná ako Strike. Dve z nich – úvodná a posledná – používajú 50% rovnakého prostredia. Zvyšok je doslova „busy work“. Vašou úlohou totiž bude s pomocou artefaktu vycraftovať zbroj, ktorá vám umožní dostať sa na jedno miesto. Čiže niečo, čo by ste mali robiť popri hlavnej misii ako spôsob levelovania sa a hľadania god-rollu. Niečo, čo sa volá end-game, nie niečo, na čom je založená hlavná príbehová kampaň.
Tento artefakt je fascinujúci spôsob získavania zbraní, pretože podľa misie, ktorú si kúpite za hernú menu, si vlastne môžete vybrať, akú zbraň chcete získať a po splnení misie ju aj dostanete, no nikdy neviete, aké perky na nej budú. A ako veľmi dobre viete, v Destiny 2 rozhodujú hlavne perky o tom, či ide zbraň rovno do „shardov“ alebo si ju necháte. Zároveň však musím jedným dychom dodať, že tento systém je oveľa slabší ako runy v Menagerie a preto to skôr pôsobí ako dva kroky vpred a jeden vzad. Oproti systémom v poslednej veľkej expanzii síce máte kontrolu nad tým, čo získate, no už sme videli, že Bungie vie tento systém spraviť lepšie.
Okej. Čiže kampaň je fajn recyklačným festom plným fetch questov. Zachraňuje ju vlastne iba lore a to, že svet sa konečne posúva vpred. Čo však máme ďalej? Nightmare Hunts je názov novej aktivity, ktorá kombinuje misie a Striky do jedného balíčka. Sú kratšie ako Striky a sú solídnym adrenalínovým zážitkom. Palec nahor, ale opäť jedna drobná výčitka. V jednom týždni sú totiž dostupné iba tri, pričom každý týždeň sa táto trojica obmieňa.
Samozrejme, nechýbajú ďalšie questy, pričom niektoré z nich budú ešte len vydané, dva nové striky (jeden z nich je rehash príbehovej misie) a hlavne Raid, ktorý je už tradične skvelou záležitosťou. Bungie hádam až na jednu výnimku nesklamalo nikdy (pozerám sa na teba, Crota).
Ďalšia dávka obsahu prichádza v podobe sezónnej aktivity s názvom Vex Offensive. Sezónnej preto, lebo o tri mesiace skončí a už sa do hry nikdy nevráti. Jej štruktúra je jednoduchá a priamočiara. Zabíjate Vex nepriateľov, pokiaľ sa nezačne fáza zničenia kryštálov. Po ich zničení sa to druhýkrát opakuje a nakoniec bojujete s bossom. A podporuje šiestich hráčov. Je to „fajn“ aktivita, sú tu však dva problémy. Prvým je opäť fakt, že Menagerie aktivita v Season of Opulence bola asi tak stokrát lepšia. Druhým je opäť nešťastný reskin. Zbrane a výbava, ktorú získavate vo Vex Offensive, sú totiž iba reskinom výbavy, ktorá bola dostupná v expanzii Curse of Osiris. S jediným rozdielom – na zbrane sú pridané rôzne listy a „bordel“. Ach jaj.
Stav hry je najlepší v histórii Destiny
Zmeny pod kapotou sú však oveľa lepšie a práve tie držia Destiny 2 a túto expanziu nad vodou. Začnime od PvP. Konečne sme sa zbavili obmedzenosti dvoch playlistov a tie súčasné ponúkajú potrebnú variabilitu. A hlavne Bungie konečne vytvorilo samostatný playlist pre solo Competitive, o čo ich komunita žiadala asi tri roky. Zbrane, ktoré boli vtipom, dostali potrebný buff a niektoré príliš silné zase padli na hubu. Výsledkom je však asi najlepšia meta, ktorá v Destiny 2 bola. Keď zvolíte Scout Rifle zbrane, konečne nie ste za hlupáka, a Auto Rifles už nie sú na smiech. Navyše, ďalšie zmeny v rýchlosti regenerácie schopností a úpravy, ktoré sa dotýkajú základov hrateľnosti, zabezpečujú oveľa lepší balans nielen zbraní, ale aj jednotlivých herných tried.
Nightfall Striky sú konečne opäť end-game aktivitou. Sú zastrešené pod názvom The Ordeal a ponúkajú obrovskú výzvu a skvelé modifikátory vrátane niekoľkých úplne nových. Tie vyžadujú špecializovanú výbavu a ak ju nemáte, verte mi, že ich iba ťažko zdoláte.
Nové finishery sú zas zábavnou formou, ako sa zbaviť oslabených nepriateľov, hoci ich význam s pribúdajúcou obťažnosťou aktivít bledne a pokojne sa bez nich zaobídete. A nový Armor 2.0 je jednoducho skvelý. Umožňuje neuveriteľnú flexibilitu pri budovaní postavy a pri prideľovaní jednotlivých atribútov. Konečne tak máte takmer úplne oddelený vzhľad vašej postavy od funkčnosti vašej výbavy, pretože perky si prideľujete vy sami a vzhľad si viete zmeniť. Škoda však, že herná mena potrebná na jej vylepšovanie je veľmi raritná, no na druhej strane to od vás vyžaduje hranie end-game obsahu a preto je pochopiteľné, že autori vás obmedzujú takýmto spôsobom.
A systém Season Passu? Myslím si, že niektoré aspekty sa vydarili, iné zase nie. Na jednej strane viete presne, čo na ktorej úrovni dostanete a progress Season Passom je tak plynulý a jasný. Na druhej strane však musím povedať, že niektoré odmeny mi pripadali, ako keby Bungie nevedelo nič iné vymyslieť, tak tam narýchlo niečo zbúchali. Verím však, že do ďalších sezón sa to zlepší.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Destiny 2: Shadowkeep 2019
Hrdinovia posledného bezpečného mesta upriamili svoju pozornosť na hranice, ktoré už Vanguard nechráni, a z tieňov dávno zabudnutého mesiaca sa objavili nové nočné mory. Eris Mornovú mátajú vízie z mučivej minulosti a teraz sa vracia a oslobodzuje niečo, čo kedysi driemalo pod povrchom mesiaca – obrovskú skrytú silu, ktorú nedokáže ovládať ani ona.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: FPS
- Výrobca: Bungie
- Distribútor v GB: Bungie Software
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Progamingshop.sk