Tam, kde Xbox v tejto generácii strácal v kvalitatívnom porovnaní v AAA hrách, tak tam boli kúsky ako Below, Ori and the Blind Forest, Cuphead a ďalšie ohromné tituly, ktoré zas nepatria medzi vysokorozpočtové veľdiela. Nie nadarmo patrí prvý Ori medzi moje najobľúbenejšie hry tejto generácie konzol a preto asi viete, že dvojka to určite nemala ľahké. Latka totiž bola nastavená veľmi vysoko. Možno až príliš vysoko.
Ako totiž zlepšíte niečo, čo sa na prvý pohľad zdá dokonalé? V Moon Studios na to našli odpoveď. Tá znie, že netreba meniť DNA hry samotnej, akurát obrúsiť hrany a pridať niečo navyše, čo však v kontexte toho, o čo sa titul snaží, bude dávať perfektný zmysel. Preto bolo asi ťažké očakávať revolúciu, lebo hra to v prvom rade vôbec nepotrebovala.
Ale pekne poporiadku. Na začiatku nášho príbehu je všetko v najlepšom poriadku. Ori, Gomo a jeho ďalší spoločníci sa postupne starajú o mláďa Ku, no ako to už v takýchto príbehoch býva, veci sa pokazia a pokazia sa vo veľkom. Je tak opäť na našom hlavom hrdinovi, aby zachránil nielen svojich blízkych, ale aj umierajúci svet Niwenu, ktorý padol do temnoty.
V príbehu sa miešajú témy priateľstva, prijatia, straty, smútku, či šťastia, a dokopy vytvárajú skvelý kokteil emócií, kde vám chvíľu budú tiecť slzy po tvári a o chvíľu na to sa budete spolu s postavami radovať z veľkého úspechu. Nečakajte však úžasne nadizajnované cutscény. O to viac je pôsobivý fakt, že hra dokáže tieto pocity vyvolať aj bez famóznych hereckých výkonov a namiesto slov používa skôr čaro vizuálu na to, aby dostala k hráčovi emócie, ktoré chce prezentovať. Všetko, čo k tomu potrebujete, sú skvelé príbehové témy a úžasný vizuálny štýl. O tom však neskôr.
V základe je Ori and the Will of the Wisps 2D plošinovkou s veľkým dôrazom na metroidvania prvky. Obrovská mapa, ktorá sa skladá z mnohých častí, je vám prakticky od začiatku otvorená, no na niektoré miesta sa proste zo začiatku nedostanete, pretože nemáte potrebnú schopnosť, ku ktorej sa dostanete až neskôr. Štruktúre hry to však v žiadnom prípade neubližuje, pretože aj keď úvodné segmenty sú viac lineárne, tak následne sa Ori otvorí a nechá vás plniť jednotlivé časti hlavného questu podľa toho, ako si želáte. Napríklad mne sa stalo, že som si nevedel dať rady s jedným z bossov. Preto som sa pred týmto súbojom rozhodol ísť plniť druhú časť hlavného questu, pripravil si tak všetky tri konečne sekvencie hlavnej úlohy a získal tak dostatočné množstvo schopností a perkov na to, aby som ich dokázal poraziť. Áno, možno to bolo z časti aj moje „lamerstvo“, no je fajn, že nový Ori takúto možnosť ponúka. Niektoré schopnosti fungujú ako nepovinné zľahčenie hry a iné sú zas povinné na to, aby ste sa vedeli pohnúť ďalej.
Otvorenej povahe hry pomáha napríklad aj fakt, že oproti jednotke budete okrem hlavných questov plniť aj tie vedľajšie. Tie spočívajú v odhaľovaní tajných zákutí sveta, prinesení konkrétnych predmetov či preskúmavania prostredia. Skvelo tomuto účelu slúži hlavný hub, kde sa nachádza väčšina postáv a teda aj zadávateľov týchto questov. Preskúmavanie prostredia je však samo o sebe odmeňované novými schopnosťami, perkami, alebo už len takou drobnosťou, ako je zvýšená hodnota života.
Najväčšej zmeny sa dočkal systém schopností, ktorý je po novom poriadne flexibilný. V jednotke ste používali jednu primárnu zbraň, no tu sa systém otvoril. Z mnohých schopností, ktoré máte k dispozícii, si viete kedykoľvek priradiť tri na aktívne používanie. To, do akého slotu si ktorú schopnosť dáte, je plne vo vašej réžii. Či chcete byť skôr bojovníkom na diaľku, alebo na blízko – všetko je na vás. Ku komplexnosti systémov prispievajú aj perky, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnia váš štýl hrania a všetko z toho – perky a aj schopnosti sa dajú ešte ďalej vylepšovať. Všetko je to komplexné, ale zároveň jednoduché a určite po chvíli pochopíte, čo od vás hra chce.
Celkovo sa však postupne nabaľuje. Na začiatku od vás veľa nežiada. Zdolať jedného nepriateľa na obrazovke, dostať sa z miesta na miesto iba za pomoci skákania. Na konci však naberie na zložitosti a ak sa chcete niekde dostať, tak už potrebujete rozmýšľať, ako na to. V každom prípade sa pripravte na to, že budete zomierať a budete zomierať často. Ori and the Will of the Wisps síce obsahuje achievement za prejdenie bez jedného úmrtia, no toto je skôr určené pre tých, ktorí majú naprogramovanú pamäť a dokonale poznajú všetky zákutia hry.
Tak či tak, nabúšenie schopností do vášho hrdinu v tejto hre neznamená nič. A to bez ohľadu na to, či ju hráte na Easy, Normal, alebo Hard. Pretože aj tak leží drvivá väčšina vo vašich rukách, vo vašej šikovnosti a vo vašom postrehu. Zatiaľ čo bežné súboje s malým množstvom protivníkov na nižších obťažnostiach určite neprinesú pot na vaše ruky, budú to práve pasáže skákania a vyhýbania sa prekážkam, ktoré vám prinesú nervy a chuť hodiť ovládač o stenu. A vrcholom sú opäť „utekacie“ pasáže, ktoré otestujú vaše reflexy. Tentokrát sa však Moon Studios rozhodli zabŕdnuť trochu aj do boss súbojov a tie vyšli na jednotku, no pravdou je, že so správnou výbavou a rozumným prístupom nie sú až takou výzvou, ako by sa mohli zdať.
Práve tento rozdiel v efektivite je ohromný. Súboj s bossom, ktorý môže s neoptimalizovanou výbavou trvať 10 minút, môžete mať pri vlastnej šikovnosti z krku za menej ako 2 minúty. V prípade takejto hry je extrémne dôležité, aby bola responzívna, čo je však naplnené iba na polovicu. Na jednej strane má hra minimálny input lag a Ori na vaše pokyny reaguje presne, na strane druhej trpí neduhom v podobe stutteringu. Teda v prípade, že sa bavíme o verzii pre Xbox One. Nepríjemné sú aj prepady frameratu, ktoré už síce sčasti vyriešil prvý patch, no občas sa ešte stále objavia a čo je najhoršie, objavujú sa v tých najmenej vhodných momentoch.
Inak však ide asi o jediný technický problém, s ktorým som sa pri hraní stretol. Vizuálne patrí nový Ori k tomu najkrajšiemu, čo som mal možnosť vidieť, a to nielen z hľadiska vynikajúcich efektov, ale aj rôznorodosti scenérií. Animácie patria k tomu najlepšiemu, čo som mal možnosť v 2D hrách vidieť, a k tomu všetkému si môžete prirátať nezabudnuteľný soundtrack, teda podobne ako aj pri prvej hre.
Vývojári nezabudli ani na dodatočný obsah, ktorý je v hre primárne v podobe Spirit Trials, teda časových výziev. Inak veľa nečakajte, to však nemyslím ako kritiku, pretože hra toho ani viac nepotrebuje. To, čo ponúka, je kompletný zážitok bez slabín a bez potreby to naťahovať ako sopeľ. Hoci pri takejto hre si často želáte, aby sa neskončila.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Ori and the Will of the Wisps 2020
V tomto emotívnom a pútavom príbehu plnom dobrodružstiev s úžasnou hudbou objavíte Oriho pravý osud. Preskúmajte obrovské, exotické a nevýslovne krásne prostredia. Sprevádzajte Oriho na ceste plnej nevýslovných nebezpečenstiev – používajte novozískané duchovné zbrane, zaklínadlá a útoky. Na dobíjanie Oriho novoobjavených schopností používajte úplne nový systém fragmentov a prispôsobujte si svoj herný štýl.
- Platforma: Xbox One
- Žáner: 2D plošinovka
- Výrobca: Moon Studios
- Vydavateľ: Microsoft
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Microsoft