Kto by nepoznal sériu Borderlands? Teda, za predpokladu, že ste fanúšikom looter žánru. Séria, ktorá vyprodukovala štyri samostatné hry kopírujúce tú istú úspešnú šablónu s postupnými vylepšeniami. A zatiaľ čo sa komunita háda, či bola lepšia dvojka alebo trojka, Gearbox je späť so spin-offom, ktorý si požičiava veľa a úprimne sa snaží priniesť zmeny. Podarilo sa mu však posunúť sériu vpred?

Dinosaury. Tyranosaurus Rex, triceratops, pterodaktyl... Kto by ich nemal rád? Tieto cool plazy boli kedysi „pánmi“ života na Zemi a dodnes patria medzi najfascinujúcejšie stvorenia, ktoré nám naša planéta ponúkla. K ich popularite mimoriadnym dielom prispel aj technologicky fascinujúci veľkofilm Jurský park z roku 1993 od legendárneho režiséra Stevena Spielberga – a vďaka budovateľskej stratégii Jurassic World Evolution 2 ho môžete prežiť na vlastnej koži.

V poslednej dobe mám pocit, že herné spoločnosti sa boja púšťať do vytvárania nových značiek. To zároveň navádza k domnienke, že jediné, čomu tieto spoločnosti rozumejú, sú peniaze a asi by som bol naivný, keby som tvrdil, že to nie je logické. Vážne mi však prekáža totálna absencia vášne, respektíve kreativity, ktorá by poháňala aj väčšie vývojárske tímy do niečoho nového, neprebádaného a hlavne niečoho, čo nie je vyšťavené do posledného eura. Áno, dovolím si tvrdiť, že väčšinu kvalitných titulov sa postupom času týmto vývojárom podarilo vyšťaviť a aj vďaka tomuto trendu tu každý rok máme novú strieľačku od Activisionu, generický svet od Ubisoftu a kopu ďalších titulov, ktoré strácajú vlastnú identitu. Z tohto jednoduchého dôvodu by som teraz chcel pred vás postaviť Elden Ring. Tvorcovia z From Software sa nezľakli a v spolupráci so spisovateľom G. R. R. Martinom sa pustili do novej značky, resp. lepšie povedané do nového univerza s vlastným príbehom a udalosťami. Následkom toho tu máme veľdielo, ktorému dokážu konkurovať len predošlé hry od tohto istého štúdia. Najzaujímavejšie na tom všetkom je, že k tomu nepotrebovali meniť skoro nič, čo sa naučili pri vývoji svojich minulých titulov.

Niekedy človek nepotrebuje, aby hra obsahovala dlhočizný filozofický príbeh, prípadne vám život komplikovala viacvrstvovými mechanizmami a vysokou obťažnosťou. Niekedy si jednoducho chceme oddýchnuť v peknom prostredí pri zaujímavej hrateľnosti a možno si aj na čosi zastrieľať. Ak hľadáte niečo také, práve pre vás tu je vesmírna akcia Chorus.

V hernom svete je málo príkladov titulov, ktoré by boli tak späté s existenciou platformy, ako sú séria Halo a Xbox. Dalo by sa povedať, že bez masívneho úspechu prvých dvoch hier by tu dnes konzola od Microsoftu nebola. Jednotka položila základy FPS hier na konzolách a dvojka zas položila základy online multiplayeru na konzolách. Po necelých dvadsiatich rokoch však vydaním Halo 5: Guardians nastala kríza identity. Ísť naháňať fanúšikov Call of Duty, alebo sa spoliehať na to, že fanúšikovia, ktorí nám boli verní 20 rokov, nám budú verní naďalej? Odpoveďou je Halo Infinite.

Určite neprekvapím nikoho, keď napíšem, že EA už má toho na rováši akurát tak dosť. V krátkosti iba načrtnem, že hokejovým hráčom na PC sa už dlhodobo vlastne iba máva z paluby rýchlika menom NHL. Podobne sú na tom aj futbaloví fanúšikovia, ktorí síce dostávajú nový obsah do ich obľúbenej značky FIFA, no vždy s rovnakou cenovkou (ak nie vyššou) a na PC bez konkurencie schopnej verzie k tej na next-gen konzolách. K tomu všetkému si pripočítajme totálne fiasko menom Anthem a máme perfektný model korporátu, akým je Electronic Arts. Ale aby som nebol iba za hejtera, EA sa už niekoľkokrát ospravedlnilo za občasné nedorozumenia a sľúbilo, že v ich ďalšom titule bude všetko lepšie, krajšie, modernejšie, len preboha nie lacnejšie. Veď nevadí, keď padáte pod textúry, hlavne že sú tam mikrotransakcie. Je zrejmé, kam budem mieriť touto recenziou, preto ak ste zarytým fanúšikom Battlefieldu a aj napriek všetkým negatívnym ohlasom pri sérii ostanete, neodchádzajte, táto recenzia bude práve pre vás.

Slnko svieti, voda láka, postavme si snehuliaka. A potom si poďme zalietať a zabicyklovať. Dámy a páni, vitajte v Riders Republic!

V hernom priemysle existujú žánre, kde je posun diel od dielu celkom... komplikovaný. Nemôžete zmeniť fakt, že futbal hrá 11 hráčov na každej strane a taktiež nemôžete zmeniť fakt, že v pretekárskom titule budete neustále jazdiť za to svoje obľúbené Lancer EVO. Alebo Mazdu RX-8. Preto bažíme po každom náznaku posunu vpred. O to komplikovanejšie je to, keď tvoríte piaty diel svojej pretekárskej série a nechcete si pohnevať fanúšikov, ktorí majú svoje „zvyklosti“. Ako teda na to? A podarilo sa to piatemu dielu Forza Horizon opäť?

Trojka! Smeč! Dvojtakt! Blok! Kroky! Ak vám pri pohľade na tieto výrazy nabiehajú zimomriavky, ste tu správne. Ak nie, nič sa nedeje, ostaňte aj tak. Môžete si prečítať Pavla mládenca príhody a skúsenosti, ako sa rozhodol, že sa pozrie na zúbok NBA 2K22 a počiatočné nadšenie vystriedalo škrípanie zubami.

Pokiaľ vám nejakým zázrakom doteraz unikalo meno Tim Schafer, mali by ste spozornieť. Ide o legendu medzi tvorcami videohier nielen pre jeho dlhoročnú prácu pre spoločnosť LucasArts, kde robil na tituloch ako The Secret of Monkey Island, Day of the Tentackle alebo Grim Fandango. Práve po komerčnom neúspechu posledného titulu sa Tim s pár známymi rozhodli vytvoriť si vlastné štúdio Double Fine. To sa chcelo odkloniť od point & click adventúr, preto sa pustilo do akčnejšieho projektu s názvom Psychonauts. Do štúdia však Tim okrem svojej kreativity a zmyslu pre humor akoby preniesol aj prekliatie, pre ktoré sa ani novinka nedočkala vysokých predajov. Písal sa rok 2005, keď hra uzrela svetla sveta – od hráčov a kritikov zbierala vysoké hodnotenia, no komerčne úspešná nebola ani zďaleka. Po ohlásení pokračovania v roku 2015 štúdio požiadalo v crowdfundingovej kampani o tretinu peňazí potrebných na vývoj. A hoci sa v ďalších rokoch vývojári z Double Fine museli predierať finančnými neistotami, v roku 2019 boli odkúpení Microsoftom. Práve tento gigant im dal potrebný čas a hlavne balík peňazí na vývoj Psychonauts 2. Teraz je titul konečne tu a ja som si pre vás prichystal recenziu, ktorá odhalí, či vyššie spomínané faktory zaistili, aby vývojári mohli konečne naplno preniesť svoje vízie do hier.

Odkedy som sa prvýkrát dostal k racingovke Forza Horizon, máloktoré preteky ma dokázali zaujať alebo dlhšie udržať. Formula 1 je však výraznou výnimkou. Aktuálne sa v TV môžeme pozerať na veľmi zábavnú a po dlhej dobe kompetitívnu sezónu, v ktorej navyše nechýbajú prekvapenia. Môj záujem o F1 preto posledné roky opäť stúpal a veľmi tomu pomohla minuloročná F1 2020, ktorou vývojári z Codemasters dosiahli svoj strop. Na ďalší ročník som sa, pochopiteľne, veľmi tešil, no s príchodom 2021 sa niesli aj dva otázniky – prechod pod Electronic Arts a vydanie na novú generáciu konzol.

Od vydania Chivalry 2 už prešli tri týždne a ja musím konečne odložiť gamepad z ruky, hoci niečo vo mne mi hovorí, že ešte jedno kolo a už to ukončím. Presne tak, táto hra sa pre milovníkov multiplayeroviek môže stať veľmi návykovou. A ako iné tituly tohto typu, nenechá vás určite chladnými a vy budete rozmýšľať, do čoho doma udrieť, aby ste toho rozbili čo najmenej. Hoci prináša veľa podobných momentov, je v niečom iná a až strašidelne chaotická... ale to si už rozoberieme v recenzii.

Trilógia Mass Effect patrí medzi moje najobľúbenejšie herné ságy, a to hry hrávam už nejaké to desaťročie. A hoci mi jednotka pri svojom vydaní (vtedy na PC) zo začiatku až tak nesadla najmä pre svoju kostrbatosť, tak veľmi rýchlo som pochopil, aké dobrodružstvo ma čaká a aký klenot sa mi tu ponúka. Dvojka bola pre mňa predčasným kvalitatívnym vyvrcholením trilógie a pri trojke platí známe „hra bola skvelá – až do posledných 20 minút“.

Prvá exkluzivita na novú generáciu konzol od Microsoftu je tu. Za bežných podmienok by na tomto mieste herný svet očakával Halo, Forzu alebo Gears of War. Lenže aktuálne nie sú bežné podmienky v ničom. Vydať The Medium ako prvý veľký titul je teda nutný krok, keďže na novej generácii konzol toho veľa na hranie aktuálne nemáme a ani v blízkej dobe mať nebudeme. Navyše, horory sú až na pár výnimiek záležitosťou nezávislej scény, takže na papieri a z trailerov vyzerá The Medium ako niečo naozaj originálne a zaujímavé. Škoda, že len na papieri.

Počuli ste už o slovenskej hre YesterMorrow? Pretože ak nie, rád vám ju opíšem. Na začiatok len v krátkosti spomeniem, že ide o najnovší počin z dielne bratislavského štúdia Bitmap Galaxy, ktoré v minulosti pracovalo na mobilných hrách. Na ich hre YesterMorrow vidieť, že chalani mali chuť posunúť svoje hranice ďalej a nestratiť pritom svoju tvár. Nechcem tým naznačiť, že by hra YesterMorrow bola akýmsi hybridom medzi mobilnou a konzolovou hrou, skôr som mal na mysli fakt, že svoj rukopis zanechali vo viacerých aspektoch hry. Či už je reč o pixelovom art štýle, ktorý sa medzi ostatnými hrami tohto rázu určite nestratí, alebo sa zamyslíme nad zaujímavým prekladom celej hry, zakaždým je výsledkom unikátny obraz toho, že hráme hru spod krídel slovenského štúdia.

Športové hry majú svoj domov predovšetkým na konzolách a hoci mnohé z nich vychádzajú aj na PC, často sa tieto verzie ocitnú na druhej koľaji, viď fakt, že NBA 2K21 ani FIFA 21 nedostali next-gen vylepšenia aj na stolných počítačoch. Existuje jedna výnimka. Séria, ktorej domovom bolo dlhé roky PC - Football Manager. To sa však ročníkom 2021 mení a my sme sa pozreli na zúbky Xbox verzii tohto (minimálne v Spojenom kráľovstve) neskutočne populárneho titulu.

Dočkali sme sa. Nová generácia konzol je tu a s ňou to, na čo sme všetci čakali ako na spasenie. Cyberpunk? Prosím vás. Valhalla? Kdeže. Miles Morales? Nebuďme smiešni. Áno, myslel som next-gen verzie každoročných športových titulov vrátane NBA 2K21!

...a bohužiaľ je to to najdôležitejšie.

Nie je však všetko ružové. Pretože niečo stále chýba.