RECENZIA: Psychonauts 2 - Vývojári konečne dostali možnosť priniesť ich víziu naplno

23. 08. 2021Ľuboš DurajRecenzie Komentáre

Pokiaľ vám nejakým zázrakom doteraz unikalo meno Tim Schafer, mali by ste spozornieť. Ide o legendu medzi tvorcami videohier nielen pre jeho dlhoročnú prácu pre spoločnosť LucasArts, kde robil na tituloch ako The Secret of Monkey Island, Day of the Tentackle alebo Grim Fandango. Práve po komerčnom neúspechu posledného titulu sa Tim s pár známymi rozhodli vytvoriť si vlastné štúdio Double Fine. To sa chcelo odkloniť od point & click adventúr, preto sa pustilo do akčnejšieho projektu s názvom Psychonauts. Do štúdia však Tim okrem svojej kreativity a zmyslu pre humor akoby preniesol aj prekliatie, pre ktoré sa ani novinka nedočkala vysokých predajov. Písal sa rok 2005, keď hra uzrela svetla sveta – od hráčov a kritikov zbierala vysoké hodnotenia, no komerčne úspešná nebola ani zďaleka. Po ohlásení pokračovania v roku 2015 štúdio požiadalo v crowdfundingovej kampani o tretinu peňazí potrebných na vývoj. A hoci sa v ďalších rokoch vývojári z Double Fine museli predierať finančnými neistotami, v roku 2019 boli odkúpení Microsoftom. Práve tento gigant im dal potrebný čas a hlavne balík peňazí na vývoj Psychonauts 2. Teraz je titul konečne tu a ja som si pre vás prichystal recenziu, ktorá odhalí, či vyššie spomínané faktory zaistili, aby vývojári mohli konečne naplno preniesť svoje vízie do hier.

Začnem teda príbehom prvého dielu, pretože ten je pre pokračovanie podstatný. Pozor, nasledujú spoilery! V prvej časti ste hrali za Razputina ‚Raza‘ Aquata, člena rodiny akrobatov, ktorá mu odmalička vštepuje nenávisť k ľuďom s psychickými schopnosťami. Kedysi ju totiž prekliala rodina Galochiovcov, ktorí sú psychikmi – podľa kliatby sa Aquatovci utopia v hlbokej vode a preto z nej má hlavný hrdina fóbiu. Raz je však zároveň obdarený psychickými schopnosťami, pričom doma ich musí skrývať. Preto sa rozhodne pre útek od kočovného života v rodine akrobatov a vydáva sa hľadať letný kemp, ktorý je určený deťom s nadaním pre psychické schopnosti. Tu sa spoznáva s agentmi špionážnej organizácie Psychonauts, ako sú Sasha, Milla, Ford, či Oleander, a nakoniec aj so svojou novou priateľkou Lili. Po odvrátení zločineckých plánov prichádza na rad pokračovanie.

Okrem prvého dielu totiž v sérii vyšiel aj VR kúsok s názvom Psychonauts in the Rhombus of Ruin. V ňom sa s Razputinom vydávate na pomoc hlavnému šéfovi organizácie, ktorým je Truman Zanotto (alebo „Grand Head“, ako ho volajú ostatní). Ten je navyše otcom vašej priateľky, pričom väznený je v opustenom podvodnom zariadení, ktoré kedysi patrilo Psychonautom. Za únosom stojí šialený zubár Dr. Loboto, ktorého sa vám nakoniec podarí poraziť a s celou posádkou a Zanottom unikáte z pomaly sa potápajúcej základne. Z nejakého dôvodu sa na lodi objavuje aj spomínaný Dr. Loboto, ktorý podľa všetkého za únosom nestojí sám. Zanotto sa aj po záchrane správa čudne a vy sa snažíte zistiť, kto si najal Dr. Lobota na únos. A tu sa začína príbeh dvojky.

Príbeh nadväzuje na predchádzajúce hry

Asi nikoho neprekvapí, že na dobrodružstvo sa opäť vydáme s Razputinom. Psychonauts 2 sa začína ako psychická hra v Lobotovej hlave. Tú vytvoril spomínaný agent Sasha, aby z doktora dostal informáciu, kto je jeho šéfom a kto mu prikázal uniesť Zanotta. Celá psycho scenéria sa končí fiaskom a vy nakoniec budete musieť bojovať o holý život v Lobotovej hlave. Tento svet slúži ako tutoriál, takže sa vlastne stretnete s väčšinou pohybových prvkov a začnete sa zoznamovať aj s vašimi psychickými schopnosťami, ktoré už poznáte z prvého dielu, len si ich potrebujete trochu oživiť. Aj napriek nepodarenej operácii stihnete na konci zahliadnuť siluetu postavy, ktorá zadáva Lobotovi príkazy a vyhráža sa mu starým zlom v podobe ženy, ktorej meno je Maligula.

Zdá sa teda, že v hlavnej centrále Psychonautov s názvom Motherlobe musí byť špión. Aj s posádkou vzápätí prichádzate na túto centrálu, kde nevládne atmosféra ako predtým. Vedenie organizácie má v Zanottovej neprítomnosti na svedomí agentka Hollis Forsythe a tá vás automaticky pridelí do programu internistov, v ktorom nemáte žiadne privilégiá a ani prístup k rôznym častiam Motherlobe. A aby toho nebolo málo, na scénu prichádza aj vaša rodina, ktorá sa vás rozhodne podporiť a preto sa usadí v neďalekom kempe. Onedlho ste v internom programe pridelený do časti s poštou, kde nájdete svojho mentora Nicka bez mozgu a v balíku, ktorý bol určený priamo Zanottovi. Nick mal pri sebe kľúč od hotelovej izby a tak sa Psychonauti vydávajú preskúmať kasíno, v ktorom sa hotel nachádza, lenže bez prítomnosti internistov. Je teda vašou úlohou presvedčiť Hollis, aby zobrala na túto misiu aj internistov. A tu sa začína vaša cesta plná intríg, prekvapení a zvratov.

Psycho-Art, ale aj vynikajúci level dizajn

Hra vás prevedie mysľami rôznych ľudí, ale čo je najdôležitejšie, navštívite hlavy šiestich zakladateľov Psychonautov. No a čo teda vlastne Psychonauti sú? Je to medzinárodná špionážna organizácia, ktorá vďaka psychickým schopnostiam dokáže čeliť rôznym nástrahám – najmä sa však dokáže dostať do hlavy ostatných ľudí vďaka malým dvierkam, ktoré slúžia ako portály. Ako v jednotke, aj tu sa stretnete s rôznymi kombináciami pokrivenia mysle. V mysli dočasnej šéfky organizácie môžete vidieť opodstatnený strach, pre ktorý nechce deti vystaviť zbytočnému riziku. V momente, keď ju vďaka svojím schopnostiam presvedčíte, že je dobrý nápad zobrať ich na misiu do kasína, spustí sa reťazová reakcia, ktorá Hollis zmení aj vo veciach, ktoré ste veľmi nechceli.

V dizajne úrovní hra opäť nezaostáva, pretože vývojári naozaj dbali na detail každej mysle. Prejdete si nespočetne veľa hlavami a niektoré navštívite aj viackrát, prípadne v nich nájdete niekoľko odbočiek. Preto musím spomenúť, že občas bolo preskúmavanie chaotické. Okrem fyzického sveta, kde je niekoľko máp (niektoré sú väčšie), je Psychonauts 2 skvelou demonštráciou toho, čo nám chceli vývojári z Double Fine priniesť už pred takmer 20 rokmi, no možno na to nemali dostatočné prostriedky a technológiu. Prvý svet je napríklad poskladaný v mysli dentistu a je hybridom zubárskych nástrojov, ďasien a zubov a vyzerá skvele. Môj obľúbený level bol v mysli Forda, kde jazdíte na bowlingovej guli po budovách veľkomesta, v ktorom žijú baktérie. Celá úroveň bola zábavná a pri jazdení sa hra pohrávala s gravitáciou, takže som sa občas uisťoval, že Raz nevypadne z obrazovky. Takýchto nápadov je tu veľa, no občas som sa nevyhol pocitu repetitívnosti. Pre pamätníkov starých logických platformoviek by som ešte dodal, že tento titul už nekladie taký dôraz na hádanky, ale viac sa prebavíte v minihrách, kde si otestujete vašu rýchlosť a šikovnosť.

Hrateľnosť zostala jednou nohou pozadu

Aby sme len nechodili okolo vízií a prenesení nápadov do hry, priblížme si aj hrateľnosť. Psychonauts 2 je akčná platformová skákačka. Okrem prekonávania prekážok a bojov sa občas dostanete do nejakej minihry. Najslabším článkom z tejto trojice je súbojový systém. Súbojov je totiž málo a svojou plytkosťou vás presvedčia o tom, že je to tak dobre. Nepriatelia sú vykresľovaní vo forme mentálnych prvkov, postavíte sa tak napríklad ľútosti či obave, pričom na každého nepriateľa platí niečo iné. Jeden lieta a preto ho musíte zostreliť psychickou strelou, druhý zas neznáša psychický oheň a podobne. Samozrejme, je ich viac a vy budete v každej bojovej sekvencii len prepínať schopnosti. Súboje sa ukážu raz za čas a nie sú v podstate žiadnou výzvou. Hra navyše ponúka priamo v menu zapnutie nesmrteľnosti, čiže vy sa tak budete môcť zamerať čisto len na príbeh, no nemyslím si, že je to potrebné, pretože ja som v súbojoch nezomrel ani raz. Všetky smrti musím pripísať na konto pádom, utopeniam sa, alebo iným pasciam. Občas sa stretnete aj s bossmi, ktorí sú opäť ako z papiera a jediné, čo vás na nich bude baviť, je vyššie spomínaný dizajn.

Ako člen organizácie Psychonauts disponuje Razputin deviatimi psychickými schopnosťami, sú to napríklad útok psycho rukou, psycho strela, ale aj jazda na balóne ovládanom mysľou. Schopnosti vám nepomáhajú len v boji, ale aj v zdolávaní prekážok. Keď tak uvidíte obraz, ktorý blokuje prechod, jednoducho ho spálite. Psychonauts 2 vám schopnosti, samozrejme, nedá naraz, dočkáte sa ich postupne. Do levelov sa preto budete musieť vracať, ak chcete pozbierať všetky zberateľské predmety. Titul tak umelo navýši dobu hrania, ak sa však rozhodnete nikam nevracať, nič sa nedeje, príbeh si naplno užijete aj bez toho.

Schopnosti si môžete vylepšovať v denníku, ktorý slúži ako prehľad všetkého od vecí v inventári cez mapu až po prebiehajúce questy. Na levelovanie schopností potrebujete nárast ranku v organizácii, pričom ten získate rôzne. Buď zbieraním fragmentov v mysliach, cez tzv. Otto-Matic, čo je vlastne obchod, zbieraním PSI Cores, alebo nachádzaním zlatých predmetov. Okrem toho môžete schopnosti aj modifikovať. Na to potrebujete odznaky z obchodu, no tie môžete mať naraz len tri. Mimochodom, je tu aj novinka vo forme foto módu, do ktorého si môžete dokupovať filtre v obchode.

V hre je jedno platidlo s názvom Psitanium, ktoré budete nachádzať po celej hre, no nemusíte sa báť, že by vám chýbalo. Okrem zbierania vyššie spomínaných vecí sú tu aj spomienky uložené v trezoroch, vďaka ktorým lepšie spoznáte príbeh človeka, v ktorého hlave sa práve nachádzate. Po mysliach sú roztrúsené aj polovičné mozgy a ak ich nájdete dva, pridajú vám jeden kúsok zdravia, ktorý je poskladaný zo štvrtín. A rovnako ako v jednotke, aj tu nájdete tzv. emocionálnu batožinu, ktorá pridáva dvojitú nálož zberateľských predmetov, pretože ku každej budete potrebovať správnu visačku.

Titul vďaka tak veľkej variabilite zberateľských predmetov neskutočne predlžuje svoju hernú dobu. Nielenže sa budete neustále obzerať, kde ste niečo zabudli, ale ako som spomínal, pre zberateľské predmety sa budete musieť vracať. Najhoršie na tom je, že už prejdené úrovne sa nebudú skladať z perfektne naskriptovaných prechodov, ale z polomŕtvych miestností, z ktorých sa budete musieť teleportovať do ďalších. Trvalo mi približne 17 a pol hodiny, kým som to prešiel, pričom som sa snažil vyzbierať toho čo najviac, no nejak zásadnejšie som sa už nezdržoval a vrátil som sa len do jednej z lokalít. Keď sa však pozriem na ten progres, ktorý som mal pri prvom prechádzaní, musím vývojárov pochváliť. Navyše, ako sľubovali, ide o filmový zážitok a príbeh je servírovaný v narastajúcom tempe. Soundtrack je príjemný a dočkáte sa aj pesničky od Jacka Blacka. Psychonauts 2 má taký „psycho artwork“, ktorý mi ako hráčovi a fanúšikovi filmov Tima Burtona sedí. Nevedel by som si predstaviť, že by kúsok s podobným konceptom chcel niekto pretvoriť do realistickej grafiky.

Ako teda hra dopadla?

Za mňa musím napísať, že skvele. Našiel som v nej veci, ktoré jej nepridávajú na kredite, no musím sa na to rovnako pozerať objektívne. Hru som recenzoval na Xbox Series X a musím ju vynachváliť. Plynulé 4K so 60fps napomáhalo, aby som sa mohol sústrediť na hranie a nie na všímanie si nedostatkov. Nestretol som sa so žiadnym glitchom, či už herným alebo grafickým, a musím uznať, že na titule vidno investovaný čas. Tim Schafer sa opäť nezaprel a nájdete tu aj vtipy, ktoré vaše deti nepochopia, ale vám vyčarujú úsmev na tvári. Je však škoda, že chýba lokalizácia, ktorá by bola nášmu publiku blízka, pretože slovenské a české deti si z príbehu, ktorý je, mimochodom, výborne napísaný, asi toho veľa nezoberú. Psychonauts 2 sa navyše v deň vydania dostane do Game Passu a preto si myslím, že si nájde miesto v hlavách mnohých fanúšikov.

Naše hodnotenie

Psychonauts 2 prináša výborný zážitok pre každého člena rodiny. Tim Schafer opäť ukázal, že má pre nezvyčajné hry cit a celý titul je zvládnutý na výbornú. Vďaka príbehu, grafike, dizajnu levelov, soundtracku, ale aj kope detailov je táto plošinovka jedna z najlepších, aké som za poslednú dobu hral.

Klady

Psycho-art
príbeh
soundtrack
minihry
level dizajn

Zápory

súboje sú nudné
bez lokalizácie

Informácie o hre

Psychonauts 2 2021

Pokračovanie kultového titulu Psychonauts z roku 2005, v ktorom hráte za Razputina, ktorý sa chce stať agentom. Vďaka jeho psychickým schopnostiam môžete chodiť do hlavy ostatným a napravovať ich. Alebo narobiť škody.