Batman je mŕtvy. Nech žijú Batgirl, Nightwing, Red Hood a Robin.
K recenzovaniu Gotham Knights som sa dostal tak trochu ako slepé kura k zrnu. Hru som po očku sledoval, ale posledné mesiace mi do žíl veľa optimizmu nevliali. Z gameplay záberov totiž vyzerala… priemerne. Ale vravel som si, veď to robia autori Batman: Origins, hádam to nebude také zlé. A ono ani nie je, hoci od radosti taktiež nevýskam. Gotham Knights je jednoducho dobrá hra, ktorú niektoré pochybné rozhodnutia zrážajú do vôd slušného priemeru.
Batman je mrtvej, bejby
Ale poďme pekne poporiadku. Najnovší titul od štúdia WB Games Montreal sa začína zhurta – Batman zomiera a na druhý svet so sebou berie aj Ra’s al Ghula. Naozaj. Úvodná cutscéna trvá niekoľko minút, je epická, emocionálna a nahodí ten pravý pochmúrny tón, aký čakám od nového dobrodružstva v Gothame. Následne sa vám predstavia štyria protagonisti, s ktorými strávime nasledujúce hodiny a postupne budeme rozpletať nitky tajuplného príbehu. Musím oceniť štúdio, resp. Warner Bros., že sa nepokúsili o čistokrvný batmanovský reboot a ani nepokračujú v sérii Arkham, komiksoví fanúšikovia si tak môžu vychutnať hru za postavy, ktoré doteraz nedostali až tak veľa priestoru. Aby ste ma nechápali zle, Batman je stále môjho srdca šampión, avšak šancu zahrať si za Batgirl, Nightwinga, Red Hooda a Robina tu nemáme každý deň.
Práve hlavní hrdinovia spoločne s Alfredom (hádam ste si nemysleli, že tu nebude) patria medzi najsilnejšie stránky titulu. Každý z nich je výborne vymodelovaný, napísaný a nadabovaný, všetci majú svoju vlastnú osobnosť a budete sa tešiť na každú ich interakciu. Navyše, popri hlavnom príbehu prežívajú osobné problémy, ktoré rozvíjajú ich charakter ešte o čosi viac. Jason Todd alias Red Hood napríklad stále rieši psychické dôsledky toho, že vstal z mŕtvych, Batgirl sa zas spamätáva zo smrti svojho otca, policajného komisára Gordona. Aj samotná dejová linka je zaujímavá, hoci je škoda, že nie je až tak dlhá a vývojári už vopred prezradili, že sa bude točiť okolo mysteriózneho Court of Owls. Samozrejme, do toho sa primotajú aj nejakí ďalší obľúbení záporáci a jeden veľký dejový twist.
Niečo dobré, niečo zlé
Toľko slov a ja som vám ešte nepovedal, čo sú gothamskí rytieri za hru, že? Ide o open-world akciu s prvkami RPG. Každú noc si vyberiete jedného zo štyroch hrdinov a následne sa potulujete po meste, kde zastavujete náhodné zločiny, ale aj väčšie a dôležitejšie, o ktorých sa dozviete tým, že mlátite nepriateľov. Popritom preskúmavate Gotham, jazdíte na motorke, riešite bočné questy a zbierate nejaké tie collectables (nie je ich prehnane veľa, no zaobišiel by som sa aj bez nich). Povedal by som, že je toho tak akurát a ani raz som sa netrápil s mapou preplnenou zbytočnými ukazovateľmi, zároveň som však vždy mal čo na práci.
No a ak už toho budete mať dosť, alebo si dostanete chuť zahrať za inú postavu, vrátite sa na základňu a tam ukončite noc. Doma sa môžete trochu pomotkať, porozprávať sa s ostatnými, prečítať maily, vylepšiť si vybavenie, ale aj interagovať so špeciálnymi miestami, ktoré posunú ďalej osobný príbeh jednotlivých postáv. Potom sa vrhnete na ďalšiu noc a tak sa to opakuje, pokiaľ vás to bude baviť, pretože hra sa po dokončení príbehu nekončí. Tento cyklus je vymyslený fajn a viackrát som sa pristihol, že namiesto toho, aby som pokračoval v hlavnom príbehu, som radšej pomáhal bežným ľuďom, ktorí to potrebovali. Bol to jednoducho taký batmanovský pocit a prvé hodiny boli aj vďaka tomu vynikajúce.
Ako som už spomenul, postavy môžete striedať, čo rozhodne odporúčam už len preto, aby ste zistili, ktoré vám vyhovujú najviac. Každá má vlastné schopnosti a tak trochu aj štýl hrania – Batgirl si vie pomôcť hackovaním a dronom, Red Hood je tank s pištoľami, Robin sa zameriava na stealth, ale neskôr je, paradoxne, asi najsilnejším charakterom aj na boj zblízka, a Nightwing je taký zlatý stredný mix. Spočiatku som to skúšal práve s ním a hoci jeho osobnosť je mi najbližšia (pretože je to človek, ktorý potrebuje vložiť vtipnú hlášku aj tam, kde to naozaj nepotrebuje), neskôr som sa priklonil k tímu Batgirl & Red Hood. No a zatiaľ čo skúsenosti a tým pádom aj levely získavajú všetky postavy rovnako, vybavenia sa to netýka.
Nevyladené craftenie a súboje
Veru tak, okrem skúseností a levelovania tu máme trochu ľahký RPG systém – môžete si meniť oblek, zbraň na blízko a zbraň na diaľku. Na začiatku je to zaujímavé, keďže napr. zbrane majú rôzne štatistiky a zameranie na elementy, ale veľmi rýchlo to omrzí. Hra vás zasypáva materiálmi, ktoré na to môžete použiť, a nejaký návod na vycraftenie zbrane či obleku vám vypadne z každého druhého nepriateľa. Čoskoro sa tak budete prehŕňať množstvom rôzneho vybavenia, ktoré budete musieť craftovať často, keďže levelovanie prebieha pomerne rýchlo a zrazu zistíte, že vaše staré veci tak sú slabšie, ako by ste potrebovali. Veľká nepríjemnosť prišla v momente, keď som sa rozhodol zahrať si za niekoho, koho som pár hodín ignoroval. S výnimkou občasných odmien za hlavné misie mu totiž ostalo staré vybavenie, čo znamenalo, že som musel vytrieskať pár nepriateľov, získať z nich návody na vybavenie a potom si to ísť vyrobiť na základňu, pretože postava to mimo nej nevedela.
Najväčším problémom Gotham Knights je však fakt, že hra bude vždy porovnávaná so sériou Arkham a, žiaľ, v tomto súboji nikdy nevyhrá. Viem, až na výčitku ohľadom craftovania som bol zatiaľ celkom pozitívny, ale je to iba začiatok recenzie. A tá sa bude (rovnako ako aj tento titul) pomaly presúvať do trochu negatívnejších vôd. Ak si pamätáte, Batman: Arkham Asylum priniesol v podstate revolučný systém boja, ktorým sa neskôr inšpirovalo mnoho ďalších hier. Keďže ho mal aj Batman: Origins, nerozumiem, prečo sa autori rozhodli, že znovu vynájdu koleso. Spočiatku nemáte otvorené množstvo schopností a boje sú jednotvárne a nudné, jediné, čo to ako-tak zachraňuje, je možnosť meniť postavy. Postupom času sa vám odomykajú nové schopnosti, získate aspoň nejaký cvik, do cesty sa vám postavia aj nebezpečnejší nepriatelia a zmení sa to na rytmickú rúbanicu. Vtedy to vie byť zábava, tú však následne vyruší pár ďalších negatív.
V prvom rade je titul ľahký aj na druhú najťažšiu obťažnosť, pričom za celú dobu sa mi podarilo zomrieť iba dvakrát. S obťažnosťou sa spája druhá kritizovateľná záležitosť, ktorou je dizajn niektorých nepriateľov. Reč je konkrétne o maníkoch ovládajúcich drony, ktorí majú z nejakého dôvodu oveľa viac zdravia ako ostatní nepriatelia a vaše obyčajné útoky na nich nefungujú. No a potom sú tu samurajovia, ktorí prídu, skúsia na vás kombo, vy im zasadíte pár rán a oni sa na chvíľu stanú neviditeľnými. A takto dokola, až pokiaľ ich nezneškodníte. Súboje s týmito nepriateľmi nie sú zábavné, skôr frustrujúce, pričom niekedy sa hra rozhodne, že v jednej skupine ich bude viac. K tomu si pripočítajte aj v interiéroch občas neposlušnú kameru, ktorá si príliš nerozumie so stenami a občas mi spôsobila väčšie problémy ako samotní súperi.
Fajn co-op a slabý záver
Autori sa taktiež dušovali, že sa poriadne zamerajú na co-op, čo je do istej miery pravda. A hoci je to vraj zábava (nemal som možnosť to odskúšať), je jedno, či prechádzate misiu sám alebo s niekým, je totiž stále rovnaká a neponúka nejaký mechanizmus, ktorý by bol prispôsobený na kooperáciu. Ak však máte parťáka, skúste to, keďže takto viete prejsť komplet celú hru. A tak trochu to dáva väčší zmysel, keď sa do dôležitých misií nevyberie iba jeden rytier… čím prechádzam k ďalšej veľkej výčitke. Kvitujem, že máme k dispozícii štyri hrateľné postavy a môžeme si s nimi pokecať na základni, ale čo z toho, keď hlavné príbehové aj bočné misie riešite sami? Nedáva zmysel, že v momente, keď mestu hrozí veľké nebezpečenstvo, tak ho zastaviť musíte a ostatní vám do toho iba kibicujú cez vysielačku. Okrem toho, že je to nelogické, je to aj premárnená šanca rozvíjať vzťahy medzi jednotlivými postavami priamo počas misií.
Z hľadiska hrateľnosti ma najviac mrzel záver. Príbeh sa s odhalením Court of Owls poriadne rozbehol, ale kulminoval skôr, ako mal, a vyvrcholeniu chýbala akási naliehavosť. Áno, išlo o veľa, ale tak nejak som vedel, čo ma tam čaká. Navyše aj prostredie, v ktorom sa odohráva posledná misia, je také nemastné-neslané, čo platí aj pre nepriateľov v ňom, záverečný súboj s bossom a ukončenie príbehu. To je až na malý moment hrdinstva suché a bez fanfár. Zamrzí to o to viac, že v bočných úlohách sa môžete stretnúť s tromi Batmanovými záporákmi, pričom vyvrcholenie ich storylines je omnoho akčnejšie, lepšie spracované a máte pocit, že ak ich nezastavíte, Gotham má naozaj obrovský problém. A to som ešte nespomenul súboje s nimi, ktoré sú naozaj dobré a majú v sebe aj isté prvky Dark Souls.
V druhej polovici titulu sa pomaly, ale isto ukazuje aj stereotyp, za čím stoja mnou doposiaľ vychvaľované aktivity. Po pár hodinách sa mi celkom zunovali a hoci hre musím uznať, že sa ich sem-tam snažila ozvláštniť novým typom nepriateľa či nejakým twistom, bolo to stále o tom istom. Až na isté výnimky ste proste museli zneškodniť nepriateľov, pričom oni za ten čas nesmeli vyslobodiť svojho kumpána/zastreliť policajtov/uniesť dôležitého svedka/hacknúť niečo/popraviť rukojemníkov. A keď som prvýkrát natrafil na miesto činu a hra sa na okamih prepla do pohľadu z prvej osoby, aby som ho mohol preskúmať, potešil som sa, žiadnu detektívku však nečakajte. Tieto minihry zvládnete za pár sekúnd a idete ďalej. Je to škoda, pretože hlavné misie sú veľmi fajn, vždy sa odohrávajú v nejakom inom prostredí a o stereotype nemôže byť ani reč.
Technicky nič moc
No a potom je tu technická stránka. Absolútne nerozumiem, čo to vlastne tvorcovia vymysleli. Keď počas vývoja oznámili, že hra nakoniec nevyjde na Xbox One a PS4, na jednej strane ma to za všetkých vlastníkov týchto konzol zamrzelo, ale pomyslel som si, že aspoň nebude grafická stránka titulu limitovaná. Ha. Keby som vtedy vedel, ako sa mýlim! Okrem toho, že je hra na XSX a PS5 uzamknutá na 30 FPS bez možnosti výberu medzi rozlíšením a výkonom, tie snímky sa občas prepadnú a celkovo to nevyzerá až tak k svetu. Vytáčalo ma aj zastaralé a nepraktické rozhranie, ktoré vyzerá, ako by k nám dorazilo z roku 2007. Pochvalu si, naopak, zaslúžia modely postáv a ich animácie, pričom aj Gotham je spracovaný kvalitne, takže nie všetko je mizerné, keď si to však porovnám s Arkham Knight, nejaký dostatočný posun tam rozhodne nevidím.
Čo dodať na záver? Gotham Knights považujem za ukážkový príklad premárnenej príležitosti. Od Arkham Knight ubehlo už sedem rokov a srdcia mnohých hráčov pišťali po skvelej hre z univerza Batmana. Rytieri mali všetky predpoklady na to, aby to dokázali – nehrajú sa zle a neľutujem, že som im venoval čas, zároveň som však márne hľadal nejaké inovácie a popri hraní som sa mnohokrát zastavil a zamyslel, že toto som už videl urobené lepšie. A to nie je dobré znamenie.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
GOTHAM KNIGHTS 2022
- Platforma: Xbox Series X/S
- Žáner: Akcia s RPG prvkami
- Vývojár: WB Games Montreal
- Vydavateľ: Warner Bros. Interactive Entertainment
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: X
Galéria