Mnoho každoročných sérií už získalo prívlastok „žmýkačka peňazí“, nakoľko prvý pohľad hovorí, že sú vydávané iba preto, že sú populárne, a už iba nápis na škatuli zaručuje popularitu. Avšak pri sérii Assassins Creed je to trochu inak. Séria je síce vydávaná každý rok, no napriek tomu si v rámci určitých parametrov dokáže udržiavať kvalitatívne parametre, vďaka ktorým sa stala takou úspešnou.
Navyše dokáže aj pridávať viac či menej úspešné novinky, ktorými sériu oživuje, a tak zabraňuje stagnácii a prísunu stereotypu. Zároveň však musíme povedať, že tretiemu dielu by prospelo, ak by ešte chvíľu ostal v útrobách štúdia Ubisoft Montreal. Videorecenzia PS3 verzie a recenzia PC verzie tu už boli, teraz nasleduje recenzia Wii U verzie.
Ubisoft sa snaží a či sa im to vyplatí, ukáže až čas. Reč je o ich podpore konzoly Wii U, kde už pri štarte mali zopár veľmi kvalitných titulov, dokonca aj niekoľko exkluzivít. Dá sa povedať, že to bola najväčšia podpora zo strany externého vydavateľa a jedným z titulov, ktoré uzreli svetlo sveta, bola aj táto profitujúca séria. A to dokonca so špeciálnou pozornosťou venovanou gamepadu, ako hlavnému ťaháku novej konzoly Nintenda. Zároveň Nintendo ukazuje, že si chce nájsť cestu k hráčom, ktorých stratili pri konzole Wii.
Trojka ukončuje príbeh Desmonda, no určite neukončuje pôsobenie značky Assassins Creed na trhu, nakoľko si je Ubisoft veľmi dobre vedomý potenciálu, ktorý im táto značka dáva. A aj keď bol príbeh vždy veľmi silnou stránkou série, tak v trojke je to skôr achillovou pätou. V prvom rade je jeho rozbeh príliš pomalý, a pokiaľ sa dostanete do tempa, tak zistíte, že ste ukončili prvú tretinu príbehovej línie. Navyše štruktúra misií je príšerne lineárna a voľnosť sa dostaví až časom, kedy to však už môže dávno omrzieť. Ďalším problémom je samotné vyvrcholenie, ktoré budí dojem, že bolo upravené iba nedávno, a to iba za tým účelom, aby mohla značka ďalej nadväzovať v ďalších pokračovaniach. Rovnako aj striedanie postáv nie je veľmi na úžitok. Zo začiatku hráte za Haythama, ktorého pre potrebu písať bez spojlerov opíšem ako úplne inú postavu ako tú, za ktorú ste mali hrať podľa trailerov. A až keď si cca po 4-5 hodinách túto postavu obľúbite, autori vám pripravia príbehový zvrat. Až potom sa chopíte Connora.
Problém to je hlavne preto, že Haytham je lepšie napísaná postava ako Connor. Aj keď je pochopiteľné, že každá postava nemôže byť rovnako charizmatická ako bol Ezio, tak predsa môže byť problém stotožniť sa s Connorom, a o tom, že by ste ho mali mať radi, možno ani nebudete uvažovať. Celé jeho správanie je akousi záhadou, nehovoriac o jeho flegmatickej povahe. Takže na jednej strane je to zaujímavý príbehový nápad, no na strane druhej je to zámena lepšej postavy za horšiu, čo za klad rozhodne nepovažujem.
Hra sa odohráva počas obľúbeného obdobia americkej verejnosti, teda boja za nezávislosť. Takže v koži Connora prežijete známe udalosti, napríklad Bostonské pitie čaju, stretnete známe postavy (Benjamin Franklin) a navštívite známe mestá v neznámom šate (Boston či New York). No nad tieto oblasti vyčnieva tá s hojným lesným porastom, a to najmä v zime. A nakoľko prostredie už nie je iba o budovách, tak autori prepracovali systém lezenia po stromoch, ktoré je intuitívne, rýchle a efektné. Tak isto efektný je aj súbojový systém, ktorý bol prepracovaný na používanie dvoch zbraní, väčšinou Tomahawk a pištoľ (alebo ďalšie ľubovoľné kombinácie). Už nespočíva iba v jednoduchom kombe, viazanom na protiútok, tentokrát môžete zabíjať jednou ranou pri naviazaní útočného komba. Takže aj z ošemetných situácií sa pri šikovných rukách dostanete celkom rýchlo. A práve ten fakt, že sa do nich budete dostávať často, je aj chybou hry. Keď kráčate po ulici a strážnik vás uvidí, tak to je pochopiteľné, ale ak ste na streche, a strážnik, ktorý je od vás vzdialený takmer pol kilometra kričí, že máte zliezť dole, tak nad tým už pokrčíte obočie. A ani rozumu mnoho nepobrali. Často sa mi stávalo, že som sa doslova pred ich očami skryl v kope sena a oni zamierili k nej, no dovnútra nesiahli, iba tam trochu postáli a potom odišli. To isté sa týka bugov, ktorých je v hre požehnane, aj keď na svätý grál bugov menom Skyrim ani zďaleka nemá. Väčšina bugov je však takých, pri ktorých sa maximálne pobavíte a nenarúšajú hru (nepotrebujete reštartovať misiu atď.).
Priebeh hry je rovnaký ako u predchodcov. Teda na zobrazenie mapy je potrené vyliezť na vyvýšené miesto, porozhliadnuť sa a potom zoskočiť v známom „Leap of faith.“ Až potom sa na mape sprístupnia všetky možné aktivity, ktorých je nepreberné množstvo a navyše sú takmer všetky zábavné. Prakticky jedinými nezábavnými sú zberateľské úlohy, no tie sú doménou achievement hunterov a pre potreby hry absolútne bezpredmetné. Takže sústavu misií tvorí klasické assasinovské „choď tam a zabi ho,“ no nájdeme tu aj misie, kde musíme eskortovať určitú osobu či činnosti, ktoré priamo vyplývajú z deja (hádzanie čaju do mora). Príbehová línia je dostatočne dlhá, no vyčísliť ju je ťažké, keďže aj po jej dokončení sa v hernom svete nachádza dosť práce, do ktorej sa môžete pustiť, ak budete mať chuť.
Nezabudlo sa ani na novinky, a to napríklad prostredníctvom lovenia zvery, ktorej kožušinka nájde valné využitie. Súboj s ňou často skončí pri obyčajných quick-time eventoch, čo nie je najšťastnejšie, ale celkom pochopiteľné riešenie. Najlepšou novinkou, spomedzi všetkých, sú námorné bitky. Ťažko sa hľadajú slová, ktorými by sa dali opísať („epické“ je veľmi slabé označenie) a momenty, strávené na lodi pod paľbou iných, patria k mojim osobným vrcholom hry. Najmä posledná pamätná bitka, ku ktorej sa pripojili aj vrtochy počasia, mi stále vŕta v hlave.
Graficky prichádza nový engine. Pri porovnaní s PC verziou síce na Nintende nejde o nejaké terno, no hra vyzerá aj tak veľmi dobre a so zvážením použitých technológií, rozlohy a výsledného grafického spracovania nie je tak celkom pochopiteľné, prečo v nomináciách na najlepšie grafické spracovanie táto hra chýbala. Zmeny počasia a dennej doby sú výborné, rovnako ako žijúce mestá, kde však občas padne počet FPS pod prijateľnú hranicu. Rovnako ozvučenie patrí medzi dnešnú špičku
Autori venovali potrebný čas aj vylepšeniu, aj konverzii na Wii U, a aj keď je vidieť neznalosť hardvéru konzoly, z ovládača vytiahli všetko, čo sa dalo. Hru je teda možné hrať v dvoch režimoch. Prvým je klasický, kde je dianie hry zobrazované na obrazovke monitora a gamepad poskytuje rýchly inventár alebo mapu oblasti, no je tu možnosť prepnúť na zobrazenie hry na obrazovke gamepadu, čím si z AC3 spravíte v rámci dosahu konzoly prenosný herný titul. Čo sa týka grafického spracovania, tak tam máme relevantné dáta iba z PC verzie, takže môžeme prehlásiť, že PC verzia vedie s prehľadom. A framedroppy v mestách určite dajú za pravdu.
Nezabudlo sa ani na multiplayer, tentokrát doplnený o mód Wolfpack, ktorý je klasickou hordou, avšak s tým rozdielom, že sa hrá aj o čas. Musíte svoje ciele a vlny čoraz ťažších protivníkov zabíjať čo najefektívnejšie, aby ste si čas predĺžili, a aby ste nahrali čo najvyššie skóre. Nechýba ani úprava vašich postáv, a to či po stránke vzhľadu alebo aj po stránke výbavy.
Celkovo mám z Assassin’s Creed 3 dosť zmiešané pocity. Je jasné, že kvalít dvojky nedosahuje ani zďaleka. Navyše sa mi zdá, že autori si toho na plecia zobrali príliš veľa, no času im veľa nezostalo. To sa prejavilo na nedokončenosti hry v niektorých aspektoch a niektorých nedomyslených rozhodnutiach. No tretí diel je nepochybne míľnikom. Skončil sa príbeh Desmonda a tieto nedokončené prvky hry ukazujú varovný prst Ubisoftu, aby so svojou najpredávanejšou značkou narábal opatrne, lebo sa pokojne môže stať, že sa „vyčerpá.“ No aj napriek týmto chybám ide o hru, ktorá je nepochybne kvalitná, prostredníctvom nového obdobia prinášajúca nový, svieži vietor, a ani tieto chyby vám nezabránia, aby ste si ju užili.
Informácie o hre
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk